Staroslovienska literatúra (800

Staroslovienska literatúra (800 – 1 000 n.l.)

začiatky našej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi

bohoslužobným jazykom bola latinčina

veľkomoravské kniežatá Mojmír a Rastislav museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou

z toho dôvodu vypravil v roku 863 Rastislav (846 – 870) k byzantskému cisárovi Michalovi 3. poslov so žiadosťou o vierozvestov

Michal 3. mu vyhovel a v roku 863 poslal na Veľkú Moravu Konštantína a Metoda

tí ešte pred svojim príchodom zostavili prvé slovenské písmo => hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk => staroslovienčinu (podľa nárečia z okolia Solúna)

franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867) obhajovať slovanskú bohoslužbu. Pápež Hadrián 2. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienské preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel.

Po Metodovej smrti musela väčšina slovienských kňazov odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde zostavili nové písmo – cyriliku.

po Metodovej smrti na začiatku 10. storočia zostavili jeho žiaci nové písmo => cyriliku (bola to zjednodušená hlaholika)

z cyriliky sa vyvinula: azbuka (Rusi, Ukrajinci,…) a nová cyrilika (Srbi, Bulhari,…)

Konštantín je pochovaný v Ríme v bazilike sv. Klementa

Metodov hrob sa do dnešných dní nenašiel

staroslovienskú literatúru delíme na:

prekladová

pôvodná

________________________________________________________________________________

Prekladová literatúra

patria sem:

misál – omšová kniha

evanjelia – Nový zákon

breviár – modlitebná knižka pre kňazov

zbierky žalmov

spevníky

Súdny zákonník pre svetských ľudí

sú to preklady bohoslužobných a iných kníh z latinčiny do staroslovienčiny

Pôvodná literatúra

Proglas: je to predslov k svätému Evanjeliu, vznikol v 9. sto. n.l.

: je to prvá slovenská a slovanská báseň zároveň, jej autorom je Konštantín, oslávil v básni preklad Svätého Písma do staroslovienčiny

Moravsko – panónske legendy: toto dielo má dve, autorom prvej o živote Konštantína je Kliment, jeho žiak, autorom druhej je pravdepodobne Gorazd, obe časti sú významnou literárnou pamiatkou a historickým dokumentom, dozvedáme sa z nich o politickej, kultúrnej a spoločenskej situácii na VM.

a) Život sv. Konštantína:

: toto dielo opisuje jeho detstvo, nadanosť, štúdium, múdrosť a súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka pred pápežom v Benátkach. Autor nezobrazuje len náboženské a jazykové problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu na VM. Legenda je písaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, ale aj dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá. Pri obhajobe slovanského bohoslužobného jazyka používa aj nasledujúci citát: “Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A tak Vy nehanbíte sa, tri jazyky uznávajúc len a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? My však mnoho národov poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojim jazykom!“

b) Život sv. Metoda:

: toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie a menej legendové. Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. S Metodovou osobou je spojený vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl legendy je jednoduchší, i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy.