HONGKONG (cinsky Xiang Gang), na juhovychodnom pobrezi pri vjazde do Kantonskej zatoky, hlavne mesto a svetovy pristav Victoria, kde na uzemi 1.030 kilometrov stvorcovych, zije vyse 6 milionov obyvatelov.
Ostrov Hongkong obdrzala Velka Britania v roku 1842 po uzavreti mieru v Nankingu a naviac este Kowloon v roku 1860. K tomu 1. jula 1898 prenajala Velka Britania od Ciny tzv. Nove teritoria a vyse 230 ostrovov na 99 rokov za symbolicku sumu jedneho dolara. Od tohoto momentu zacal bezprikladny rozvoj Hongkongu po kazdej stranke. Hongkong sa velmi rychlo stal najvyznamnejsim obchodnym a financnym centrom v Azii. Ziskavalo sa nove vzacne uzemie nasypavanim zeminy do mora. Stavali sa vyskove budovy, ktore sa po desiatich rokoch zburali, aby urobili miesto modernejsim a vyssim a za 15 rokov to iste a este vyssie. Poslednym uzasnym prikladom je nove medzinarodne letisko Chek Lap Kok na ostrove Lantau (jedno z najodvaznejsich infrastrukturnych planov na svete – vyse 155 miliard HK Dolarov drahy projekt), ktore dali do predadzky v juli 1998. Pre rychle spojenie postavili v kratkej dobe niekolko mostov, 30 km dlhu novu dialnicu a novu expresnu drahu (Airport Expres Line), ktora je z letiska za 18 minut v Kowloone a za 23 minut v centre Hongkongu. Dovtedy sa pristavalo na starom letisku Kai Tak v strede mesta, na pristavacej drahe postavenej do mora a bol to vzdy zazitok s dobrodruznym charakterom – sami piloti hovorili, ze je to jedno z najtazsich pristavani.
Presne po 100 rokoch vratila Velka Britania Cine vsetky prenajate uzemia nazpät. Dohodou z roku 1984 si Hongkong moze zachovat este pocas 50 rokov svoj kapitalisticky styl zivota.
Hongkong to je Orient, ale s komfortom. Tu zazijete denno - denne velke superlativy, ako aj protiklady medzi vychodom a zapadom a medzi modernym a tradicnym zivotom.
|