V Bratislave 25.9 1998

Nízke Tatry-Kráľová hola


Posledný a najvyšší vrchol hrebeňa Nízkych Tatier.

Trasa1: Telgárt - Šumiac - Kráľová hoľa - Ždiarské sedlo - Pohorelá - Telgárt

        Trasa absolvovaná - august 1998
        Dľžka trasy - 62km
        Najvyšší bod - Kráľová hola 1950 m.n.m

Ráno vyrážame, počasie je vynikajúce, modrá obloha a slnko hreje.Vychádzajúc z Telgártu si obzeráme (za jazdy) príbytky našich rómskych spoluobčanov a čudujeme sa kde všade sa dá žiť.Na ceste nám núkajú rôzne lesné plody. My však nezastavujeme a pokračujeme cez Červenú skalu na dedinu Šumiac. Zatial cesta ide príjemne z kopca. Obrat nastáva pri odbočení z hlavnej cesty na Šumiac. Cesta stúpa aj cez dedinu celkom slušne sa začíname zahrievať. Na námestíčku pri pri obchode sa pýtame na cestu a pokračujeme.Cesta vedie po modrej značke vľavo od kostola. Asfalt končí, strieda ho šotolinová široká cesta. Modrá značka odbáča strmo hore , ale my pokračujeme ďalej po ceste. Slnko začína nepríjemne páliť. Našťastie vchádzame do lesa. Stále stúpame a po niekoľkých zákrutách sa opät ocitáme na slnku.Tu začína byť úsek náročnejší. Šotolina je málo spevnená a kolesá sa zabáraju. To nás pri takom stúpaní stojí viac síl.Dorážame na Predné sedlo, kde sa pretíname s modrou značkou. Odtialto vedie asfaltová cecta neobvyklej šírky až na vrch Kráľovej hole.(stúpanie Šumiaca - Kráľova hola cca 13km .)
Z Kráľovej hole je nádherný výhľad na Vysoké Tatry a Veporské vrchy. Rozhodujeme sa pokračovať ďalej po hrebeni. Prvý úsek na hrebeni hneď preveruje techniku jazdy.A neskôr sa ukáže, že aj zvyšok hrebeňa nie je práve určený na pohodlnú jazdu v sedle. Kamene rôznych velkostí a rôzneho tvaru svojim usporiadaním zavádzajú viac akoby sme chceli.Tušíme, že dnes nás budú bolieť viac ruky ako svaly na nohách. Stúpanie na Orlovú je riadný záber, ktorý ešte dopľňajú trsy trávy na úzkej cestičke.
Naozajstná "lahôdka" na nás čaká za Bartkovou - zjazd (po vlastných) do Ždiarského sedla. Odtialto pokračujeme modrou značkou na Pohorelú. Na začiatku modrej značky(treba ju hladať!) je studnička. "Cesta" je málo používaná a pripadáme si skôr ako kosačky na malinčie.Po asi 2km sa cesta zlepšuje a vzchádza na zvažnicu horšej kvality, ktorá prudko klesá. Modrá značka pokračuje húštinov ďalej prudko do lesa. My však odbáčame vpravo po zvažnici, ktorá nás stále dole kopcom privádza až do Pohorelej. Odtial ideme už po hlavnej ceste späť do Telgártu.

voda   - prameň pod Kráľovou holou
       - Ždiarské sedlo


Hlavná stránka