Tato poviedka je venovana Slniecku, vernej to navstevnicke #datelinky...
Takze mozeme zacat, si myslim....
Hmmm, to som si dal ...
Ako zacat?
Dobre.
Formulujme tento problem takto: Dejiny Zeme bez Slnka.
Akonahle by sa zistilo v urcitej faze, ze zivot na Zemi vyzaduje
Slnko, faza sa zaznamena a preskoci, a bude sa predpokladat, ze
sa s tym zivot nejako vysporiada.
* Takze: Pred 4,6 miliardami rokov sa z obrovskeho sosovkoviteho utvaru
v strede cohosi, co o dllllhy cas Mikulas Kopernik nazve slnecnou sustavou
zacnu vplyvom odstredivej sily odstepovat kusky hmoty. Z tych, co by
za nieco stali, ich bolo 8 plus este niekolko mensich. Rozzeraveny
zvysok (aj ked toto slovo nie je na mieste, lebo zvysok vazi tusim 750x
tolko ako vsetky ulomky dokopy) svojou obrovskou pritazlivostou
udrzuje vsetky ulomky v eliptickom pohybe okolo seba.
* Keby slnko neexistovalo, planety by sa rozlietli po celom vesmire,
pricom by mali na vyber dve neradostne moznosti - bud by bludili
nekonecnym chladnym vesmirom alebo by skoncili na nejakej hviezde.To by
pre nas znamenalo bud teplotu tuheho dusika alebo uskvarenie, v kazdom
pripade by sa u nas celkom nepravidelne striedal den s nocou,
leto so zimou atakdalej.
* Po vytvoreni slnecnej sustavy sa zacali prejavovat hviezdnate vlast-
nosti Slnka; Slnko zacalo ohrievat planety. Podla ich vzdialenosti sa na nich
ustalila termodynamicka rovnovaha, a na jednej jedinej, nicim nezaujimavej
planetke, teplota sa ustalila na takej hodnote, ze jedna velmi
zaujimava kvapalina, o ktorej teraz ale hovorit nebudem, sa ocitla
prave v tom najzaujimavejsom skupenstve - kvapalnom.
Drobne zmeny v atmosfere predchadzali jednemu uzasnemu triku ...
Ionove burky ktore prevazne vladli nad nasou Zemickou v tom nehostinnom
case, vyvolali vznik celej serie aminokyselin, ktore sa povalovali po
oceane rozpustene, po nejakom case vytvorili peptidicke vazby a za
dalsich par milionov rokov vytvorili prvu formu zivota ... mikroorganizmy.
* Nebyt Slnka, voda by nikdy nebola kvapalna, aminokyseliny by sa
nikdy neboli ionizovali a zivot by nemohol vzniknut *
Mikroorganizmy po case usudili, ze male uz boli dost dlho, a tak
sa zacali vyvijat. A to dvomi zakladnymi smermi. Jedna polovica
sa rozhodla, ze vo vode az tak strasne zle nie je, a zdokonalovala
sa v zivote pod nou. Druha poskulovala po pevnej zemi pod nohami.
V kazdom pripade sa o nejaky cas nasiel sposob, ako uchranit cely
nas svet pred zadusenim ... objavili sa rastliny a fotosynteza.
* Nebyt Slnka, fotosynteza by neprebiehala a nasa atmosfera by bola
zlozena skoro vyhradne z dusika a CO2, co nie su podmienky, za ktorych
by eventualne mohol existovat zivot.
************Koniec prvej casti**********
Tu niekde sa predpoklada zaciatok druhej casti.....
**********Zaciatok druhej casti*********
* V druhej casti sa blizsie pozrieme na zivot niektorych vybranych
jedincov a ich vplyvu na Slnko, teda vlastne vplyvu Slnka na ne.
* Ako bolo pred chvilou povedane, niektore z mikroorganizmov sa
rozhodli, ze voda bude tym, co budu nazyvat svojim domovom a tie druhe sa
rozhodli, ze vylezu na suchu zem. Budeme sa zaoberat prave touto castou
vtedajsieho obyvatelstva Zeme, lebo predsa len sus tvori mensie percento
povrchu zemskeho.
* Po tom, co teda organizmy vyliezli na sus a rozhliadli sa navokol,
poskytol sa im neuteseny vyhlad na skalnate pobrezie, skalnate hory a vo
vnutrozemi nie prave pratelsky dymiace sopky. Nektori z tychto priekopnikov
objavovania suse, to po tomto pohlade, to hned aj vzdali a zase zalezli nazad
do vody. Velmi mudre rozhodnutie, pokial si dobre spominam, boli to prave
predchodcovia delfinov. Ale vratme sa k tym par zufalcom, co sa rozhodli
dalej zotrvat na susi. Z tohoto, co tu bolo povedane, nam jasne vyplyva, ze
ked sa prve organizmy dostali na sus, musel byt den, a teda svietilo slnko.
* Mnohe nazory sa prave tu rozchadzaju, aku ulohu zohralo Slnko v tomto
stadiu vyvoja zivota na Zemi. Niektori tvrdia, ze keby Slnko nebolo svietilo,
mkroorganizmy, ktore vylezli z vody by po rozhliadnuti sa na vokol neboli
uvideli vobec nic, co by ich odradilo od dalsieho skumania a boli by sa
sklamane vratili naspat do vody. Druha strana zase tvrdi, ze to bolo
nevyslovne stastie, ze prave vtedy svietilo slnko, lebo prisla prva selekcia
organizmov. Nikde vsak nevysvetluju, o aku selekciu islo. Z toho nam potom
vychadza domnienka, ze organizmy, ktore sa po prvom vylete na sus sklamane
vratili do vody, patrili medzi tie inteligentnejsie, co nakoniec aj
potvrdzuje sucasna situacia medzi zivocichmi zijucimi na susi.
* Mikroorganizmy, ktore sa napriek vsetkym nepriaznivym okolnostiam
rozhodli zostat na susi, zacali hned podliehat tazkej depresii a
nepriaznivym vplyvom prostredia. Depresii preto, lebo ich nemohol ukludnit
pohlad na utesenu krajinu, lebo tam ziadna nebola a nepriaznivym vplyvom
prostredia preto, lebo lava zo sopiek a ani kamene z nich vyletujuce, nemali
nalezity respekt pred novoprichodziacimi a celkom spravne v nich tusili
buducu, potencialnu hrozbu v podobe anglickych travnikov, ovocnych sadov a
podobnych nechutnosti oproti krasnej kamennej planine. Stala sa teda jedina
mozna a nevyhnutna vec, mikroorganizmy zacali kapat ako keby ich za to platili.
Malo to svoje vyhody aj nevyhody. Skusme si ich teraz trochu rozobrat. Nevyhodu
to malo tu, ze vsetky tieto mikroorganizmy kapali prilis rychlo na to, aby
mohli ostatnym, ktori prave vyliezali z vody, oznamit, nech taku hlupost
nerobia. Vyhodu to malo hlavne pre buduce generacie, a totiz ako nase mile
mikroorganizmy kapali v celych hufoch, vplyvmi vonkajsich podmienok sa tieto
menili na humus a neskor na urodnu podu. Buduce generacie si celkom zjavne
nevazia skutocnost, ze tolke nespocetne miliardy mikroorganizmov polozilo
svoje zivoty (aj ked len z vlastnej hluposti) za to, aby sme my mohli zit.
********Koniec druhej casti********
OK, zapocnime pisanie tretej casti :))
Cast mikroorganizmov na zemi usudila po prvych par kilometroch,
ze ta namaha spojena s pohybom im za to nestoji, strcili nohy
do zeme a o nejaky cas sa s nich stali rastliny. Na vymenu za
dar pohybu ziskali moznost rafinovanym sposobom zlepit vodu
s oxidom uhlicitym. A ked sa zlepenec blizsie preskumal, aha,
potvora bol zlozeny s kyslika a este cohosi sladkeho. Pricom
toto fungovalo iba vtedy, ak sa to nechalo kupat v lucoch
naseho krasneho slnka. O par rokov neskor napadlo neznameho
pachatela urobit to iste v tme, a vymyslel sodu. To je ale uz
iny pribeh ... Nepochybne keby slnko nebolo, mali by sme dost
neprekonatelne respiracne problemy a navyse by sme akosi nemali
cim sladit caj. Slovo sladke by pre nas neexistovalo a museli
by sme prijat slovne spojenia ako "draha, ty si tak
horka/slana/kysla", ktore vyznievaju trocha neprirodzene.
Druha cast vymenila moznost tisko rast a zelenat sa za pohyb ..
tiez celkom zaujimavy napad. Kedze sa chceli hybat, museli
vediet kam, a teda sa u nich zacali vyvijat zmyslove organy.
najdolezitejsim z nich sa ukazal zrak, zalozeny na slnecnom
ziareni. Take tie prevazne dve male okruhle veci na jednom
konci zivocicha sa totiz stali citlive na svetlo, ktoreho odraz
ked sa do nich dostal, hned zivocicha varoval:"Pozor, narazil
si na trolejbus" alebo nieco podobne. Takze zatial co zelenina
vplyvom slniecka veselo vyrabala kyslik a sacharidy, zivocichy
zatial pomocou slnka usilovne spoznavali svet. Coskoro prisli
na to, ze sa v zasade celkom pravidelne slnko zhasina
a zasvecuje, a celkom prirodzene si (aspon vacsina z nich) za
obdobie svojej aktivity vybrala tu spravnu fazu, kedy ta zlta
vec bola prave na oblohe. Nebyt slniecka, mali by sme stale
noc.
Po nejakom case snah vsetkych organizmov prezit a sucasne
znicit, zabit ci inak znepokojit tie ostatne, sa na povrchu
zemskom objavilo cosi, co pre nedostatok inych vyrazov nazvime
napriklad clovekom. Nepochybne slepa ulicka inak celkom slubne
sa vyvijajuceho radu primatov si obdivuhodnym sposobom zakratko
zotrocila celu planetu. Pomohol jej pri tom hlavne prudky
priebeh okyslicovania hlavne tej zelenej casti sveta. Potom,
ako nejaky praveky genius usetril bleskom pracu a nahodou za
slnecneho dna chvilu nehybne drzal kus priehladnej horniny,
vymyslel sposob, ako bez akejkolvek namahy vyrobit ohen. K
tomuto sposobu ale zasa bolo treba slnko. Nebyt jeho, tak
pravdepodobne dodnes cez burku vybiehame a s modlitbami hladime
na vysoke stromy ...
A to uz ludi pomaly napadlo na nieco vyuzit aj ten sivu hmotu,
ktora vyplnala ich hlavy. Pomaly zacali rozmyslat. Vsimli si
urcitu periodickost v spravani sa slnka a mesiaca. Jednu taku
"svetlotmu" nazvali dnom, 7 takych dni Tyzdnom. kazdy den
v tyzdni mal svoje meno. najzaujimavejsie z nich je meno toho
posledneho dna, behom ktoreho sa tusim od zaciatku existencie
vesmiru nic nedialo a podla biblie dokonca aj Boh vtedy iba
lezal v Honolulu na plazi a hral s Luciferom gorilla.bas. Bola
to nedela. Meno na prvy pohlad nicim zvlastne, ale pozor! jeho
anglicky ekvivalent sa vola Sunday a nemecky Sonntag, co
v oboch pripadoch znamena slnecny den. To znamena, ze ludia si
od zaciatku asociovali slnko s oddychom, relaxaciou a sladkym
nicnerobenim. Nebyt jeho, ktovie, ako by to s vikendom dopadlo.
31 dni nazvali ludia mesiacom, a 12 mesiacov rokom, pricom
jeden rok bol prave cas jedneho obehu slnka okolo Zeme (ako
neskor jeden polsky ujo spravne povedal, je to prave naopak)
Ono to celkom nevychadzalo a tak sa to muselo trocha
poupravovat, ale to nie je podstatne. V kazdom pripade uz nie
vo velmi dalekej minulosti isty grecky pan menom Archimedes
potopil par perzskych lodi prave pomocou slnka a vylestenych
kovovych stitov. Bol to celkom uzitocny napad. Keby totiz
Perzania tu bitku vyhrali, pravdepodobne by Atenam nanutili
azijsku kulturu a je pravdepodobne, ze Rim, ktory bol kulturnym
odchovancom Aten, by dal orientalny raz celej Europe. Cize
nebyt slnka Archimedes by musel hanebne zutekat a dnes by sme
sa pravdepodobne zdravili Salam Alejkum, dodrzovali ramadan a
klanali sa smerom k Mekke.