Tato poviedka je venovana Slniecku, vernej to navstevnicke #datelinky...
Takze mozeme zacat, si myslim....

Hmmm, to som si dal ...

Ako zacat?

Dobre.

Formulujme tento problem takto: Dejiny Zeme bez Slnka. Akonahle by sa zistilo v urcitej faze, ze zivot na Zemi vyzaduje Slnko, faza sa zaznamena a preskoci, a bude sa predpokladat, ze sa s tym zivot nejako vysporiada.

* Takze: Pred 4,6 miliardami rokov sa z obrovskeho sosovkoviteho utvaru v strede cohosi, co o dllllhy cas Mikulas Kopernik nazve slnecnou sustavou zacnu vplyvom odstredivej sily odstepovat kusky hmoty. Z tych, co by za nieco stali, ich bolo 8 plus este niekolko mensich. Rozzeraveny zvysok (aj ked toto slovo nie je na mieste, lebo zvysok vazi tusim 750x tolko ako vsetky ulomky dokopy) svojou obrovskou pritazlivostou udrzuje vsetky ulomky v eliptickom pohybe okolo seba.
* Keby slnko neexistovalo, planety by sa rozlietli po celom vesmire, pricom by mali na vyber dve neradostne moznosti - bud by bludili nekonecnym chladnym vesmirom alebo by skoncili na nejakej hviezde.To by pre nas znamenalo bud teplotu tuheho dusika alebo uskvarenie, v kazdom pripade by sa u nas celkom nepravidelne striedal den s nocou, leto so zimou atakdalej.
* Po vytvoreni slnecnej sustavy sa zacali prejavovat hviezdnate vlast- nosti Slnka; Slnko zacalo ohrievat planety. Podla ich vzdialenosti sa na nich ustalila termodynamicka rovnovaha, a na jednej jedinej, nicim nezaujimavej planetke, teplota sa ustalila na takej hodnote, ze jedna velmi zaujimava kvapalina, o ktorej teraz ale hovorit nebudem, sa ocitla prave v tom najzaujimavejsom skupenstve - kvapalnom. Drobne zmeny v atmosfere predchadzali jednemu uzasnemu triku ... Ionove burky ktore prevazne vladli nad nasou Zemickou v tom nehostinnom case, vyvolali vznik celej serie aminokyselin, ktore sa povalovali po oceane rozpustene, po nejakom case vytvorili peptidicke vazby a za dalsich par milionov rokov vytvorili prvu formu zivota ... mikroorganizmy.
* Nebyt Slnka, voda by nikdy nebola kvapalna, aminokyseliny by sa nikdy neboli ionizovali a zivot by nemohol vzniknut *
Mikroorganizmy po case usudili, ze male uz boli dost dlho, a tak sa zacali vyvijat. A to dvomi zakladnymi smermi. Jedna polovica sa rozhodla, ze vo vode az tak strasne zle nie je, a zdokonalovala sa v zivote pod nou. Druha poskulovala po pevnej zemi pod nohami. V kazdom pripade sa o nejaky cas nasiel sposob, ako uchranit cely nas svet pred zadusenim ... objavili sa rastliny a fotosynteza.
* Nebyt Slnka, fotosynteza by neprebiehala a nasa atmosfera by bola zlozena skoro vyhradne z dusika a CO2, co nie su podmienky, za ktorych by eventualne mohol existovat zivot.

************Koniec prvej casti**********

Tu niekde sa predpoklada zaciatok druhej casti.....

**********Zaciatok druhej casti*********

* V druhej casti sa blizsie pozrieme na zivot niektorych vybranych jedincov a ich vplyvu na Slnko, teda vlastne vplyvu Slnka na ne.
* Ako bolo pred chvilou povedane, niektore z mikroorganizmov sa rozhodli, ze voda bude tym, co budu nazyvat svojim domovom a tie druhe sa rozhodli, ze vylezu na suchu zem. Budeme sa zaoberat prave touto castou vtedajsieho obyvatelstva Zeme, lebo predsa len sus tvori mensie percento povrchu zemskeho.
* Po tom, co teda organizmy vyliezli na sus a rozhliadli sa navokol, poskytol sa im neuteseny vyhlad na skalnate pobrezie, skalnate hory a vo vnutrozemi nie prave pratelsky dymiace sopky. Nektori z tychto priekopnikov objavovania suse, to po tomto pohlade, to hned aj vzdali a zase zalezli nazad do vody. Velmi mudre rozhodnutie, pokial si dobre spominam, boli to prave predchodcovia delfinov. Ale vratme sa k tym par zufalcom, co sa rozhodli dalej zotrvat na susi. Z tohoto, co tu bolo povedane, nam jasne vyplyva, ze ked sa prve organizmy dostali na sus, musel byt den, a teda svietilo slnko.
* Mnohe nazory sa prave tu rozchadzaju, aku ulohu zohralo Slnko v tomto stadiu vyvoja zivota na Zemi. Niektori tvrdia, ze keby Slnko nebolo svietilo, mkroorganizmy, ktore vylezli z vody by po rozhliadnuti sa na vokol neboli uvideli vobec nic, co by ich odradilo od dalsieho skumania a boli by sa sklamane vratili naspat do vody. Druha strana zase tvrdi, ze to bolo nevyslovne stastie, ze prave vtedy svietilo slnko, lebo prisla prva selekcia organizmov. Nikde vsak nevysvetluju, o aku selekciu islo. Z toho nam potom vychadza domnienka, ze organizmy, ktore sa po prvom vylete na sus sklamane vratili do vody, patrili medzi tie inteligentnejsie, co nakoniec aj potvrdzuje sucasna situacia medzi zivocichmi zijucimi na susi.
* Mikroorganizmy, ktore sa napriek vsetkym nepriaznivym okolnostiam rozhodli zostat na susi, zacali hned podliehat tazkej depresii a nepriaznivym vplyvom prostredia. Depresii preto, lebo ich nemohol ukludnit pohlad na utesenu krajinu, lebo tam ziadna nebola a nepriaznivym vplyvom prostredia preto, lebo lava zo sopiek a ani kamene z nich vyletujuce, nemali nalezity respekt pred novoprichodziacimi a celkom spravne v nich tusili buducu, potencialnu hrozbu v podobe anglickych travnikov, ovocnych sadov a podobnych nechutnosti oproti krasnej kamennej planine. Stala sa teda jedina mozna a nevyhnutna vec, mikroorganizmy zacali kapat ako keby ich za to platili. Malo to svoje vyhody aj nevyhody. Skusme si ich teraz trochu rozobrat. Nevyhodu to malo tu, ze vsetky tieto mikroorganizmy kapali prilis rychlo na to, aby mohli ostatnym, ktori prave vyliezali z vody, oznamit, nech taku hlupost nerobia. Vyhodu to malo hlavne pre buduce generacie, a totiz ako nase mile mikroorganizmy kapali v celych hufoch, vplyvmi vonkajsich podmienok sa tieto menili na humus a neskor na urodnu podu. Buduce generacie si celkom zjavne nevazia skutocnost, ze tolke nespocetne miliardy mikroorganizmov polozilo svoje zivoty (aj ked len z vlastnej hluposti) za to, aby sme my mohli zit.

********Koniec druhej casti********

OK, zapocnime pisanie tretej casti :))

Cast mikroorganizmov na zemi usudila po prvych par kilometroch, ze ta namaha spojena s pohybom im za to nestoji, strcili nohy do zeme a o nejaky cas sa s nich stali rastliny. Na vymenu za dar pohybu ziskali moznost rafinovanym sposobom zlepit vodu s oxidom uhlicitym. A ked sa zlepenec blizsie preskumal, aha, potvora bol zlozeny s kyslika a este cohosi sladkeho. Pricom toto fungovalo iba vtedy, ak sa to nechalo kupat v lucoch naseho krasneho slnka. O par rokov neskor napadlo neznameho pachatela urobit to iste v tme, a vymyslel sodu. To je ale uz iny pribeh ... Nepochybne keby slnko nebolo, mali by sme dost neprekonatelne respiracne problemy a navyse by sme akosi nemali cim sladit caj. Slovo sladke by pre nas neexistovalo a museli by sme prijat slovne spojenia ako "draha, ty si tak horka/slana/kysla", ktore vyznievaju trocha neprirodzene.
Druha cast vymenila moznost tisko rast a zelenat sa za pohyb .. tiez celkom zaujimavy napad. Kedze sa chceli hybat, museli vediet kam, a teda sa u nich zacali vyvijat zmyslove organy. najdolezitejsim z nich sa ukazal zrak, zalozeny na slnecnom ziareni. Take tie prevazne dve male okruhle veci na jednom konci zivocicha sa totiz stali citlive na svetlo, ktoreho odraz ked sa do nich dostal, hned zivocicha varoval:"Pozor, narazil si na trolejbus" alebo nieco podobne. Takze zatial co zelenina vplyvom slniecka veselo vyrabala kyslik a sacharidy, zivocichy zatial pomocou slnka usilovne spoznavali svet. Coskoro prisli na to, ze sa v zasade celkom pravidelne slnko zhasina a zasvecuje, a celkom prirodzene si (aspon vacsina z nich) za obdobie svojej aktivity vybrala tu spravnu fazu, kedy ta zlta vec bola prave na oblohe. Nebyt slniecka, mali by sme stale noc.
Po nejakom case snah vsetkych organizmov prezit a sucasne znicit, zabit ci inak znepokojit tie ostatne, sa na povrchu zemskom objavilo cosi, co pre nedostatok inych vyrazov nazvime napriklad clovekom. Nepochybne slepa ulicka inak celkom slubne sa vyvijajuceho radu primatov si obdivuhodnym sposobom zakratko zotrocila celu planetu. Pomohol jej pri tom hlavne prudky priebeh okyslicovania hlavne tej zelenej casti sveta. Potom, ako nejaky praveky genius usetril bleskom pracu a nahodou za slnecneho dna chvilu nehybne drzal kus priehladnej horniny, vymyslel sposob, ako bez akejkolvek namahy vyrobit ohen. K tomuto sposobu ale zasa bolo treba slnko. Nebyt jeho, tak pravdepodobne dodnes cez burku vybiehame a s modlitbami hladime na vysoke stromy ...
A to uz ludi pomaly napadlo na nieco vyuzit aj ten sivu hmotu, ktora vyplnala ich hlavy. Pomaly zacali rozmyslat. Vsimli si urcitu periodickost v spravani sa slnka a mesiaca. Jednu taku "svetlotmu" nazvali dnom, 7 takych dni Tyzdnom. kazdy den v tyzdni mal svoje meno. najzaujimavejsie z nich je meno toho posledneho dna, behom ktoreho sa tusim od zaciatku existencie vesmiru nic nedialo a podla biblie dokonca aj Boh vtedy iba lezal v Honolulu na plazi a hral s Luciferom gorilla.bas. Bola to nedela. Meno na prvy pohlad nicim zvlastne, ale pozor! jeho anglicky ekvivalent sa vola Sunday a nemecky Sonntag, co v oboch pripadoch znamena slnecny den. To znamena, ze ludia si od zaciatku asociovali slnko s oddychom, relaxaciou a sladkym nicnerobenim. Nebyt jeho, ktovie, ako by to s vikendom dopadlo.

31 dni nazvali ludia mesiacom, a 12 mesiacov rokom, pricom jeden rok bol prave cas jedneho obehu slnka okolo Zeme (ako neskor jeden polsky ujo spravne povedal, je to prave naopak) Ono to celkom nevychadzalo a tak sa to muselo trocha poupravovat, ale to nie je podstatne. V kazdom pripade uz nie vo velmi dalekej minulosti isty grecky pan menom Archimedes potopil par perzskych lodi prave pomocou slnka a vylestenych kovovych stitov. Bol to celkom uzitocny napad. Keby totiz Perzania tu bitku vyhrali, pravdepodobne by Atenam nanutili azijsku kulturu a je pravdepodobne, ze Rim, ktory bol kulturnym odchovancom Aten, by dal orientalny raz celej Europe. Cize nebyt slnka Archimedes by musel hanebne zutekat a dnes by sme sa pravdepodobne zdravili Salam Alejkum, dodrzovali ramadan a klanali sa smerom k Mekke.


S5 na zaciatok