Rudolf Schuster: Návrat do politiky Rovní a rovnejší Ked’ ma v apríli 1992 odvolali z postu veľvyslanca Českej a Slovenskej federa- tívnej republiky v Kanade, pôsobil som istý čas v kanadskej firme na Slovensku. Mediálna kampaň, ktorá sa začala proti mne v roku 1990, ked’som sa odmietol dob- rovolne vzdat funkcie predsedu Slovenskej národnej rady v prospech Jána Budaja, sa v tom istom duchu zopakovala aj tentoraz. Všetci vtedajší slovenskí predstavitelia federálnej vlády a parlamentu, ale aj funkcionári v slovenských zákonodarnýc orgánoch, ktorí sa ma zastávali pred mojím odchodom do Kanady (napríklad predseda SNR František Mikloško, podpredseda federálnej vlády Ján Čarnogurský a ďalší), odrazu nevedeli nájst slovo na moju obhajobu. Neboli ochotní sa ma zastat, hoci moja dohoda s prezidentom ČSFR Václavom Havlom pred odchodom do Kanady znela na dva roky, do najbližších parlamentných volieb. Prijatie lustračného zákona v roku 1991 vo Federálnom zhromaždení však výrazne ovplyvnilo konanie mnohých nových federálnych a republikových politi- kov. Premyslene si schválili zákon, podľa ktorého mohli zachrániť vopred vytypo- vaných ľudí, na ktorých by sa lustračný zákon nevztahoval, hoci boli na tých najvyšších vládnych postoch aj v starom režime. Na druhej strane otvorili možnost „vyrábat“ nových spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti alebo korigovat doklady podľa potreby. Nie div že sa k prvotným dokumentom ŠtB po revolúcii dostali medzi prvými vybraní funkcionári z VPN. Dôvod? Veľmi prostý: vymazat čo najskôr svoje mená z tejto dokumentácie aby sa nedostali do nepovolaných rúk. Dnes je už dost dôkazov aj o tom, že v mnohých prípadoch vytrhli celé strany, na ktorých figurovali, a tak zahladili po sebe všetky stopy. Nuž, všetci sme si rovní, ale ked’ sa to niekomu hodí, tak niektorí sú aj rovnejší. Do zoznamov spolupracovníkov ŠtB sa dali doplňovat akékoľvek nové mená, ale vymazat pôvodné stranícke funkcie z bývalého režimu jednoducho nešlo. Navyše nikto nemohol zatajit či popriet, že nebol straníckym funkcionárom, lebo si ho občania dobre pamätali. A tak mali bývalí komunisti zákaz pôsobiť štyri roky v rôznych štátnych funkciách a diplomacii. Kto bol teda vo výhodnejšej pozícii? Lustračný zákon a jeho výnimky Bolo to viac ako prekvapujúce, že mi vtedajšie Federálne ministerstvo zahranič- ných vecí odmietlo zdôvodnit svoj postup pri mojom odvolaní z miesta veľvyslanca ČSFR v Kanade. Protestoval som a znova žiadal, aby mi vysvetlili dôvody môjho odvolania, ale bezvýsledne. Zrejme sa obávali že by som sa bol odvolal a možno aj obrátil na medzinárodné organizácie pre ľudské práva. Nič také som nemal v úmysle. Chcel som len pre budúce generácie, pre svoje deti a vnúčatá, zachovať doklad o tom, že som nebol odvolaný pre neschopnost, neplnenie si povinností, spreneveru, zradu alebo iný vážny dôvod. To, že sa ministerstvo obávalo napísat mi pravdu, svedčí o tom, že lustračný zákon mal veTa medzier a nebol ani v súlade s medzinárodnou Listinou Tudských práv a slobôd. Potrestať človeka obmedzovať ho, diskriminovať plošne Tudí bez ohľadu na to, či sa im dokázala nejaká vina, len preto, že niekto bol povedzme radovým milicionárom alebo členom straníckeho orgánu, alebo mal funkciu v národných výboroch - toto všetko boli len účelové dôvody. Tým skôr, ak sa napríklad lustračný zákon nevztahoval na federálneho ministra Mariána Čalfu alebo na ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky Milana Čiča. To že lustračný zákon nebol v súlade s medzinárodnou Listinou ľudských práv a slobôd, dokazuje aj dälšia skutočnost. Osobne proti nemu vystúpil prezident Václav Havel. Veľmi dobre si totiž uvedomoval, že tento plošný zákon ublíži mno- hým nevinným ľuďom na dlhé roky, ba azda i na celý život. Zo slovenských politi- kov bol jednoznačne proti lustračnému zákonu predseda Federálneho zhromaždenia Alexander Dubček. Ani autorita týchto osobností nezabránila predstaviteľom Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, aby zákon schválili. Existoval totiž veľmi vážny dôvod, prečo mali na tom taký eminentný záujem. Vel’mi dobre si uvedomovali, že nemajú nijaké skúsenosti z práce a vedenia parlamentu či vlády. Prijatím lustračného zákona sa zbavili konkurencie v prechodnom období postup- ného odovzdávania moci. Hlavne, že sa to na verejnosti proklamovalo ako výsost- ne morálna záležitost. Aj napriek tomu, že šli do jednotlivých vládnych alebo parlamentných funkcií nepripravení, vyhrali prvé demokratické volby. V spoločnosti vládla istá eufória z pádu starého režimu a Iudia volili viac impulzívne ako racionálne. Dôveru väčšiny občanov v ďalšom období si už nezískali. Prevládli tu totiž obavy z ich militantnosti a túžby po revanši. Drvivá väčšina obyvatelov privítala revolučné zmeny, ale nebola ochotná pod- porovat procesy s bývalými komunistami bez toho, aby sa súdnym spôsobom nepre- ukázala ich vina. Na rozdiel od Českej republiky, kde prevzali vedenie parlamentu a vlády členovia Občianskeho fóra, na Slovensku tieto orgány viedli do prvých demokratických volieb (v júni 1990) dvaja bývalí komunisti: Milan Čič ako predseda vlády aja ako predseda Slovenskej národnej rady (obaja sme vystúpili z radov KSČ v marci 1990). Kým niektorí predstavitelia VPN to dodatočne hodnotili ako chybu, lebo sa tým vraj spomalila výmena komunistov v hospodárskych funkciách, národných výboroch a ostatných inštitúciách, môj názor je iný. Práve tým, že sme na Slovensku nesúhlasili s masovou výmenou Tudí v rôznych hospodárskych či spo- ločenských funkciách len za to, že boli komunistami, nedošlo k fyzickému stretu medzi tzv. starými a novými štruktúrami. Prvé demokratické volby v júni 1990 prebehli pokojne. Aj odovzdanie parla- mentnej a štátnej moci sa uskutočnilo bez problémov. Nevyskytli sa väčšie tažkosti v zásobovaní obyvatel’stva základnými potravinovými článkami. Podobne môžem hodnotiť výmenu hospodárskych pracovníkov zo starých štruktúr za nových. Neuskutočnila sa tak „divoko“, ako si to niektorí z vedenia VPN predstavovali. Ich pôvodným zámerom bola plošná výmena všetkých vedúcich hospodárskych pra- covníkov, ktorí boli členmi KSČ. Ale nedalo sa zabránit ani tomu, aby samozvaní zástupcovia VPN nevzali spravodlivost do svojich rúk. Zámerne vyvolávali tlak verejnosti na odvolávanie konkrétnych predstaviteTov hospodárskeho či verejného života z funkcií vo fabrikách, obciach a mestách. Ako príklad môžem uviest Košice, kde popri VPN živelne vzniklo Fórum spravodlivosti. Samovol’ne, na základe subjektívnych rozhodnutí, vyberalo ľudí, ktorých „bolo treba potrestať.“ Spisovali na nich prokurátorské udania, hľadali alebo na objednávku „vyrábali“aj svedkov, len aby sa čo najskôr proti vybraným komunistom začali súdne procesy. Nikto z vedenia VPN neskúmal, akí ľudia takto „partizánčia.“ Jednoducho tvrdili, že VPN ich neovláda ani neriadi, preto sa ani nemôže miešat do ich záležitostí. Fórum spravodlivosti verejne vyzývalo občanov, aby prišli udávať ľudí, ktorí sú podTa nich skompromitovaní. K hlavným postavám, proti ktorým sa v tomto smere viedol neľútostný boj košického Občianskeho fóra - Verejnosti proti násiliu, som patril ja sám, po tom, ako som odmietol vzdat sa funkcie predsedu SNR l. 3. 1990 v prospech Jána Budaja. Predvolebné perličky Prvé kolo predvolebnej kampane, ktoré sme absolvovali v júni po celom Slovensku, bolo dobré aj na to, aby sme sa ako lídri bližšie spoznali. Trvalo istý čas, kým sme sa zohrali a skoordinovali si svoje vystúpenia pred voličmi. Ked’ sme sa však ocitli na pódiu sami alebo v dvojici, musel každý z nás ovládať všetko, lebo ľudia nás takto nerozlišovali a pýtali sa zaradom na to, čo ich zaujímalo. Podľa dohody sme sa však špecializovali: P. Hamžík na zahraničnú politiku, Európsku úniu a NATO, M. Mesiarik na sociálnu politiku, I. Presperín na štátnu správu a samosprávu a ja som mal vnútornú politiku. I tak si spomínam na niekto- ré zaujímavé perličky či príhovory počas volebnej kampane. P. Hamžík na jednom mítingu, na ktorom bol iba s M. Mesiarikom sa pustil do poľnohospodárskej politiky a doslova povedal: - U nás je to tak. Zlá dotačná politika štátu nedojí, a pritom dotácie berie... Vzápätí mu Mesiarik pošepol do ucha: - Paľo, ked’ ovcu nekŕmiš a nedojíš, ti zdochne... - Naozaj?! - čudoval sa šeptom Hamžík a obidvaja sa zasmiali. P. Hamžík sa stal známy aj svojím atypickým ukazovaním a odpočítavaním na prstoch. Po prvé - ukázal palec na pravej ruke, po druhé - ukázal palec a ukazovák a po tretie - si chytil ľavou rukou stredný prst. Kým Hamžík nerád veTa sľuboval, Mesiarik ako bývalý odborársky predák so sociálnym cítením bol predsa len zvyknutý viac sľubovaT ako my. Z jeho úst často zneli slová ako napríklad: - Aký to dnes žijeme život, ked rodiny nemajú z čoho žiť. Musíme preto zvýšiť platy. Nemôžeme si dalej uťahovať opasky, ved už ani nie je kam, ved by sme si zlomili chrbticu a to nikto z nás nechce. Nielen vyššie platy, ale aj prácu musíme dať každému, ako majú mladé rodiny vychovávať svoje deti? Väčšie sociálne istoty musíme poskytnúť. Hŕstka zbohatlíkov si žije nad pomery a niektoré rodiny nemajú čo do úst. Na jednom z mítingov, ked’ Mesiarik zase veľa sľuboval, Hamžík sa nezdržal a pošepkal mu do ucha: - Marián, rozprávaš tak, ako keby si chcel obnoviť socializmus. - Boha jeho, to by nebolo zle, - zareagoval so smiechom Mesiarik. Zaujímavým politickým vývojom prešiel Jožo Pročko. Na prvých mítingoch nezabudol zdôrazňovaT, že on je nezávislý, že nie je členom SOP. Párkrát mu však vynadali, prečo teda agituje v jej prospech. Darmo presviedčal Tudí, že nie je naším členom, ešte viac mu nadávali, že klame. Prečo nám potom robí cirkusanta, ked s nami nechce mať nič spoločné, dostal neraz otázku. A tak náš Jožo čoskoro zmenil taktiku a začal sa verejne hlásif k SOP, ktorá hľadá porozumenie a lepší život pre všetkých občanov na Slovensku. Začal dávať nás, lídrov za vzor ako normálnych a schopných ľudí. Na prvých mítingoch sa pravidelne zúčastňovali aj provokatéri z HZDS. Jožo s nimi zo začiatku nekomunikoval. Boli to väčšinou starší muži v dôchodkovom veku. Ale odrazu zmenil taktiku a otvorene sa hlásil k SOP, priam vyhľadával provokatérov z HZDS a viedol s nimi cez mikrofón rozhovor bud’ na pódiu, alebo sa vydal za nimi medzi dav ľudí, aby ich vyspovedal, a ešte viac vyprovokoval. Niektoré mítingy si potom vyslúžili názov „Jožomíting“, lebo my sme sa takmernedostali k slovu. Po ostrej výmene názorov medzi nami však prisTúbil, že si ich už nebude všímať, že sa bude venovat iba lídrom a tým voličom, ktorí neprovokujú. Zostalo iba pri sľube. Len čo sa objavil na mítingu zástupca HZDS, ktorý bol ochotný verejne komunikovať s Jožom, hned’ mal sólo a my sme sa iba prizerali so smiechom z pódia. Čím viac mítingov sme absolvovali, tým sa Jožo stával väčším bojovníkom za naše farby. Prítomnost provokatérov HZDS bola preňho niečo podobné ako pre býka červené plátno. Dokázal pochválit aj to, čo sme radšej nechceli spo- mínat. Mal výhodu, že ako komik a humorista vedel Tudí 1’ahšie a rýchlejšie pre- svedčit. Spomínam si na tzv. malý míting o tretej popoludní vo Vel’kých Kostol’anoch. Obec bola známa ako silne mečiarovská. Ani to nás neodradilo, aby sme tam šli. Kedže sme nedostali súhlas od starostu obce, člena HZDS, uskutočnit míting v dedine, stretli sme sa s občanmi na autobusovej stanici. I:udia sa pomaly schádzali a postávali opodiaT. Mnohí sa obávali príst bližšie k nám. Neskôr sme si všimli, že asi tridsat metrov od nás stála skupina starších chlapov s bicyklami, ktor-í zaká- zali Tud’om zúčastnit sa na našom mítingu. Vykrikovali na nich oplzlé reči a zastra- šovali ich. I tak sa párjednotlivcov odhodlalo príst medzi nás. Len čo Jožo Pročko zapol svoj baterkový megafón a nadviazal s mužmi na bicykloch kontakt, už bol oheň na streche. Na narážky na našu adresu reagoval ich zosmiešňovaním, že sú nekultúrni, vulgárni. Vyzval prítomné deti, aby si dobre všimli týchto ujov a aby sa nikdy takto nesprávali. Starších mužov s bicyklami to tak nahnevalo, že sa už-už chystali do bitky. - Len pod’te! Udrite ma, ak sa nebojíte! Nehanbíte sa takto správat pred detmi!? Fuj môžete sa hanbit, - dohováral im. Jeden z chlapov to už nevydržal, pribehol k nám a chcel Joža opTut, ale sopel mu zostal visiet z nosa za smiechu prítomných Tudí. Nakoniec sa dialóg s jednou sku- pinou občanov predsa len uskutočnil. Zaujímavá príhoda sa nám stala v Gelnici. Na zhromaždení sa zúčastnilo nie- kol’ko sto Tudí, čo na také malé mestečko bolo pre nás dost prekvapujúce. Bolo tam aj mnoho Rómov. Naše mítingy mali už presný scenár. Na úvod vystúpila skupina BM, speváčka Miška Marienková a dve tanečníčky, potom sa pripojil Jožo Pročko a spolu s Miškou vyvolali na pódium dobrovoTníkov z radov divákov, ktorí chceli predviest svoje spevácke umenie: deti, ženy, mužov alebo dvojice. Dostali do ník mikrofón a vybrali si z pesničiek, ktoré mal štáb nahraté na cédečku, a súčasne na televíznej obrazovke mohol spievajúci sledovaf text piesne podTa melódie. Tento spôsob zábavy, známy ako „Slávici na ulici“, sa 1’udôm veTmi páčil, lebo ho pozna- li z televízie Markíza. Program, v ktorom účinkovali náhodní účastníci spevu, sa takto stal na našich mítingoch obl’úbeným. Objavili pritom mnohých slávikov na ulici, ktorých potom aj pozvali do televízneho programu. Na záver Jožo Pročko pozval na malé pódium, vytvorené zo sklopenej korby vozidla nás štyroch: P. Hamžíka, I. Presperína, M. Mesiarika a mňa. Ak v úvode neboli priame otázky z publika, dostali sme otázky od Pročka, väčšinou také, ktoré najviac rezonovali na našich stretnutiach. Napríklad: Prečo sme založili SOP, ked’je aj tak dost poli- tických strán a hnutí na Slovensku? Prečo SOP podporuje vstup Slovenska do Európskej únie a do NATO? Ako chce SOP riešit sociálne otázky na Slovensku? 5 Prečo chceme preverit doterajšiu privatizáciu? Ako chceme riešit bytovú otázku pre mladé rodiny? Ako chceme riešit problémy miest a obcí a mnohé iné. Po našich úvodných vystúpeniach sa Jožo vybral medzi ľudí s prenosným ‘ mikrofónom a doslova provokoval prítomných, aby sa nás pýtali na čokoľvek, čo im zíde na um. - Čím lepšia otázka na telo, tým lepšie, - zvykol hovorif Jožo. V Gelnici, ked’tak obchádzal ľudí s mikrofónom, pristúpil k nemu vysoký chlap - Róm a povedal mu: - Pán Pročko, neklamte! - Ja neklamem! - odpovedal Jožo. -Ja vidím, že klamete! Čo tu rozprávate, že títo 1’udia prišli kvôli SOP či pánovi Schusterovi?! - A kvôli komu prišli? - opýtal sa Jožo. - No kvôli vám. Neklamte! Kvôli pánovi Schusterovi by nikdy neprišli, - pre- sviedčal Joža Róm. - Ako to vieš? - opýtal sa ho Jožo. -Ja to viem, lebo som predsedom HZDS tu v Gelníci, - presvedčivo odpovedal Róm. - Ja ti neverím! - znova ho provokoval Jožo. - Ja som tu doma, nie ty. Ja poznám našich 1’udí! - neprestal ho presviedčaf. - No dobre, uvidíme, či máš pravdu, - dodal Jožo a obrátil sa k prítomným. - Prosím vás, zdvihnite ruku všetci tí, ktorí ste prišli na dnešný míting kvôli mne, opýtal sa. Róm zdvihol ruku a ešte pár detí stojacich pri ňom. Potom sa Jožo znova opý- tal: - Teraz zdvihnite ruku všetci tí, ktorí ste prišli kvôli pánovi Schusterovi. A všetci ostatní zdvihli ruky. - Dig, more! Kto tu klame, ja, alebo ty? Nepoznáš ani vlastných 1’udí, hoci si predseda HZDS. Druhýkrát neklam, aspoň nie svojich, - za všeobecného smiechu zakončil Jožo tento dialôg. No nielen lídri či Jožo Pročko platili svoju začiatočnícku daň z neskúsenosti na politických mítingoch. Napríklad členka našej republikovej rady a jedna z najkrajších žien v SOP Diana Dubovská sa takto prihovorila na prvom mítingu na trhovisku v bratislavskej Petržalke: - Ja som za kriminalitu! ! ! Smiech Tudí už nezastavila ani jej oprava, že je proti kriminalite. A toto „heslo“ sa stalo zábavným sloganom celej „sopky.“ Najviac nepríjemností alebo, ak chcete, trapasov počas našej volebnej kampane vyrobil Jožo Pročko. Nikdy nebol dosf unavený na to, aby nevymyslel ešte nejaký kanadský žartík. V rámci mítingov v jednotlivých mestách či dedinách sme obyčaj- ne predpoludním, ked’ sme mali trochu vol’na, navštevovalí úrady čí podniky, kde nás bolí ochotní prijat. Bolí aj takí primátori a starostovia, členovia HZDS, ktorí mali strach sa stretnút, aby nemali problémy u svojich nadriadených. Pri jednej návšteve v dielni na šit.ie ochranných pracovných odevov v Zlatých Moravciach, kde pracuje väčšina žien, Jožo Pročko si všimol peknú ženu s krásny- mi prsiami, ktorá vzbudzovala pozornost na prvý pohTad. Jožo bol okamžite „vo švungu.“ - Slečna, ak si stiahnete podprsenku, ja si stiahnem gate, - roztomilo sa jej prihovoril. Všetci sme stŕpli nad toľkou prostorekostou. Jožo to asi schytá, aby si na celý život zapamätal, ako sa má správat k ženám, pomyslel som si. Ale stal sa opak. Takú reakciu nečakal veru nik. - Súhlasím, pán Pročko! Naozaj si dáte dole gate pred všetkými, ked’ si pred vami stiahnem podprsenku? - opýtala sa priamo. - Samozrejme, ja si za svojím slovom stojím, - odpovedal so smiechom Jožo. Všetci s napätím čakali, ako si žena odkryje prsia. Kedže mala sveter, všetci čakali že si ho najprv vyzlečie. Ale mala to dobre premyslené. Podprsenku vytiah- la spod svetra bez toho, aby niekto uvidel kus obnaženého tela a ukázala ju Jožovi. Všetci muži zostali sklamaní, najviac Jožo. - No, ja som vašu požiadavku splnila, teraz ste vy na rade, pán Pročko, - vyzva- la ho rezolútne. - Pod’te tam, do rohu, - snažil sa nejako prekonat rozpaky. - Tu, pred všetkými, ako ja, - trvala na svojom. Jožo sa odrazu rozbehol a na krátko stiahol nohavice.Všetkým prítomným uká- zal obnaženú zadnú čast tela a riadne očervenel. A už ho v dielni nebolo. Ak som už pri Jožovi, spomínam si ešte na jednu príhodu. Volebný tím pripra- voval billboardy a my sme nemali čas sa spolu odfotografovat. So mnou boli naj- väčšie problémy. Všetci už boli odfotografovaní, len mne to časovo nevychádzalo. Aby sme stihli posledný termín, volebný tím sa rozhodol urobif fotografie v Košiciach. Zišli sme sa tu štyria lídri: P. Hamžík, I. Presperín, M. Mesiarik, ja a Jožo Pročko. Nemali sme práve najlepšiu náladu, lebo útoky proti nám v denníku Sl.ovenská republika, ale aj v STV boli už na dennom poriadku. Fotografovali sme sa v jednej nezariadenej miestnosti na starej radnici v Košiciach. Fotograf nebol nami nadšený, lebo sme boli príliš vážni. Úsmev na povel sa akosi nevedel dosta- viP. A tak si réžiu fotografovania zobral na starost Jožo. Vystrájal a vtipkoval, len aby nás rozveselil. Mne vymenil celkom slušnú decentnú modrú kravatu za krikla- vo modrú, s ktorou mali potom fotografi problémy, ako ju dodatočne vyretušovaf. Ked’ nás už nevedel rozveselit svojimi vtipmi, postavil sa za fotografa a vykríkol: - Tak čo, chlapi, mám si stiahnut gate, aby ste sa zasmiali? Nikto to nečakal. Jožo sa v momente obrátil k nám chrbtom a stiahol si gate. Pohotový fotograf stlačil spúšf. Táto fotografia bola najvydarenejšia, s bezprostred- ným úsmevom na našich tvárach. Vyvrcholením fotografovania, už s úsmevom na tvári, bola spoločná fotografia, ako štyria lídri SOP držia Joža Pročka na rukách vo vodorovnej polohe. Zaujímavá príhoda sa Jožovi stala na našom mítingu v Dolnom Kubíne. Pred nami malo na námestí stretnutie HZDS. Väčšina týchto 1’udí prišla potom aj na náš míting v kinosále ktorá praskala vo švíkoch, taká bola preplnená. V časti programu, v rámci ktorého účinkovali aj účastníci mítingu, sa prihlásil jeden chlapec. Mohol mat zo desat rokov. Pročko ho vyvolal na pódium. Chlapec váhavo vstal, ako keby sa nevedel rozhodnút, či si má veci, ktoré mal pri sebe vziat so sebou, alebo ich nechat na sedadle. Kedže sála bola preplnená, sedelo sa aj na schodoch, zrejme sa bál, aby mu ich niekto neukradol. Radšej si teda zobral igelitové vrecká a plagáty so sebou. Len čo vyšiel na pódium, potkol sa a všetko sa mu rozsypalo. Boli to vrecúška letáčiky a propagačné materiály so skratkou HZDS, ktoré dostal na ich mítingu. Medzi materiálmi boli aj fotografie funkcionárov HZDS vrátane V. Mečiara. V sále vypukol smiech, ked’ strémovaný chlapec nechtiac odhalil obsah svojich tašiek. Jožo Pročko to hned’využil a opýtal sa ho: - Čo to máš? Ty si boI na mítingu HZDS?! - Nie, to mám iba do zberu, - vystrašeným hlasom odpovedal chlapec a rýchlo pozbieral rozsypané propagačné materiály. - No dobre, tu máš propagačné materiály „sopky“, ked’ tie z HZDS si sa rozho- dol odniest do zberu, - s úsmevom odpovedal Jožo Pročko a dal mu tričko so znač- kou SOP a guláš v konzerve za velkého neutíchajúceho smíechu a potlesku prítom- ných. Mali sme aj mítingy, kde nám veru nebolo do smiechu, Iebo zástupcovia HZDS sa do nás púšťali a kritizovali hlava-nehlava bez toho, žeby chceli počut odpoved’. Pamätám sa však aj na veľmi vydarený míting v Žiline, ktorého sa na námestí zúčastnilo niekol’ko tisíc 1’udí. Bolo to pre mňa vel’kým povzbudením, lebo som radšej vystupoval pred preplneným námestím ako poloprázdnou sálou. Míting v Žiline nám vyšiel., aj atmosféra bola vel’mi priaznivá. Na záver, ked’ som práve dospieval známy slovenský šláger „Čo sa mi môže stat“, sa oproti nášmu pódiu odrazu zrútila na zem čast lešenia, ktoré chlapci práve rozoberali. Blízko stojaci 1’udia od strachu utekali. Jožo okamžite vyzval ostatných, aby odišli čo najdälej od lešenia. Mnohí si mysleli, že sa zrútilo z pretaženia. Všetci sme mali strach, aby sa nedajbože niekto neporanil. Hned’ by sa to zviezlo na nás. Naštastie sa nič nesta- lo. Ukázalo sa však, že to bola chyba robotníkov, ktorí pri rozoberaní lešenia nepo- stupovali podl’a predpisov. Počas našej mítingovej šnúry dvakrát okolo Slovenska sme naozaj zažili mnohé veselé, ale aj smutné príhody. Najväčšie problémy sme mali s propagáciou našich mítingov. Raz to bola neskú- senost miestnych funkcionárov SOP, inokedy rôzne podrazy našich protivníkov nielen z radov HZDS, ale aj KDH. Neraz sa stalo, že organizovali svojich členov na strhávanie našich plagátov, alebo dezorientovali našich priaznivcov tým, že pre- písali alebo prelepili na našich plagátoch dátum a hodinu konania mítingu. Napríklad v Detve, v meste, o ktorom sme vedeli, že je tu silné HZDS, sme sa rozhodli zorganizovat míting v nedeTu predpoludním. Mnohí nás odrádzali a radili nám, aby sme tam nešli, že nám aj tak níkto nepríde. Pred zhromaždením som sa stretol so svojimí príatelmí zo študentských čias, s rodinou Freítákovcov, na spoločných raňajkách. Potvrdíli, že HZDS je v Detve naozaj silné, ale je tam aj mnoho iných, ktorí čakajú na zmenu, a preto by mala byt účast dobrá. Súčasne mi prezra dili, že primátor mesta, ktorý bol zvolený za HZDS, dal príkaz svojmu vodičovi cez noc strhnút všetky naše plagáty. Jožo Pročko, aby bol čo najoriginálnejší, sa obliekol za Detvanca. Spieval a hral na fujare, že sme ho spočiatku ani nespoznali. Na naše prekvapenie improvizované námestie bolo zaplnené Tudmi a náš míting bol úspešnejší ako v niektorých iných mestách. Je samozrejmé, že som si nemohol odpustit poznámku o príkaze tamoj- šieho primátora jeho vodičovi na strhävanie našich plagátov, čo odsúdili aj prítom- ní Detvania. Počas nášho putovania po Spiši sa P. Hamžík s M. Mesiarikom zúčastnili na menšom mítingu v obci Nálepkovo, kde žije silná rómska komunita. P. Hamžík sa im svojou diplomatickou rečou tak dojímavo prihovoril, že jedna mladá žena - Rómka to nevydržala, rozbehla sa k nemu, hodila sa mu k nohám a zvolala: - Ja som Irena, verím ti a mám ta rada, len mi, prosím ta, daj opravit strechu, lebo mi padá na hlavu. Hamžík chvíTu stál v pomykove a povedal, že chce lepší život pre všetkých Rómov. Vzápätí prišiel za ním mladý Róm, manžel Rómky, ktorá sa mu hodila k nohám, vyzliekol si kabát a povedal: - Tu máš môj kabát, aby si mal čo prezliekat. Po mítingu, ked’ náš drobček, ako sme nazvali nášho 120-kilového valibuka, začal rozdávat tričká s logom SOP a konzervy, masa Rómov ho zhodila na zem, aby sa nemusel trápit s rozdávaním suvenírov, a obslúžila sa sama. Odvtedy si náš drob- ček-valibuk vyslúžil meno „rómsky strachopud.“ Všade, kde dovtedy s nami cho- dil, vzbudzoval prirodzený rešpekt a strach, ale po porážke v Nálepkove, akoby ho prenasledoval rómsky komplex. Ked’ sme stretli Rómov, upozorňoval ich, že suve- níry nedostanú, jedine fotografie s podpisom lídrov, a tak sa automaticky presunuli k nám a on mal pokoj, lebo suveníry rozdeľoval nenápadne po jednom. Nerozlučná dvojica, Jožo Pročko so svojím spolužiakom a asistentom Oliverom Mikšíkom, vyviedla počas štúdií, ale aj vojenskej služby nejedno huncútstvo a betárstvo. Kým Oliver je mužom Jožovho pozadia, Jožo nepretržite vymýšla, často do posledného dychu, ako zabaviť svoje okolie či už na javisku, pred televíz- nymi kamerami, alebo medzi svojimi priatel’mi. Pre úplnost musím spomenút aj dve nenahraditel’né dámy, Máriu Sumrakovú a Helenu Hulmanovú, ktoré finančne a organizačne pripravovali jednotlivé mítingy. Bola to práve Helena Hulmanová, ktorá si spomedzi cel.ého organizačného štábu vydobyla najväčšiu autoritu. Kontrolovala a sledovala nás, či sme sa riadne najedli, nevel’a vypili a hlavne, aby sme si riadne v noci odpočinuli. Chránila nás pred domá- cimi organizátormi a funkcionármi SOP, ktorí by nám určite ani v noci nedali oddýchnuf, len aby sa mohli ukázaf v tom najlepšom svetle. Preto sa na jej hlavu zosypalo najviac kritiky a dokonca ju niektorí nazvali diktátorkou. Lenže niekto musí mat na starosti aj tieto veci.Všetci sme chceli dosiahnut vo volbách čo najlep- šie výsledky. A na to bolo treba prispôsobit aj počet a obsah mítingov v jednotli- vých krajoch a okresoch, podl’a toho, aké sme tam mali postavenie. Preto bolo potrebné, často aj proti vôli či názorom miestnych funkcionárov, rozhodnút inak, ako si to oni naplánovali. A túto nevdäčnú úlohu musela vykonat Helena Hulmanová. Neodpustila nikomu nič, a ak bola nižšia účast na mítingoch pre nedo- statočnú propagáciu, opät to bola ona, ktorá tlmočila naše názory. Nebyt jej neob- lomnosti, možno niekedy aj tvrdohlavosti, sotva by som bol vydržal so svojou roz- trhnutou achilovkou absolvovat všetky podujatia. Namiesto operácie a odpočinku som od rána do večera, niekedy aj do noci bol na nohách. Preto mi dobre padlo, ked’ stretnutia s domácimi predstaviteTmi SOP organizovala tak, aby som sa večer čo najskôr mohol dostat do postele a napuchnutú achilovku do rána ako tak preliečil, lebo náš mítingový maratón sme nemohli prerušit. Koho nebolo možné „umravnit ` mítingami, ale ani sprievodnými akciami, bol Jožo Pročko. Večer sme sa, unavení po niekol’kých mítingoch, niekedy aj nie vel’mi príjemných, stretli v hoteli pri večeri, väčšina z nás sa tešila na nočný odpočinok. Len Jožo bol výnimkou. Ako keby bol vtedy chytil druhý dych. Začal vystrájat a zabávat nás, ako keby práve vstal odpočinutý z postele. Viackrát sa stalo, že som ho chcel poslat na neslušné miesto, ked’ nás prehováral, aby sme ešte nešli spaf, že má pre nás pripravený dälší program. Napríklad v Trenčianskom Jastrabí u pána Jozefa Kršku. Pamätám sa, že som kvôli jeho nočnému programu nemohol zaspat do tretej ráno, hoci som ležal v posteli. Jožo si totiž za svojejavisko vybral miesto rovno pod oknom mojej izby. Ked’ som mu to ráno vyčítal, obrátil to na žart, že to urobil preto, lebo som sa odtrhol od kolektívu a šiel som spat. Ked’ som už spomenul trampoty s Jožovým „nočným“ životom, zišla mi na um d’alšia príhoda. Priatel’ SOP Ján Valachovič je vlastníkom motela Janíčkov pri diaľnici do Brna, neďaleko Kútov. V rámci mítingov na Záhorí nás pozval prenocovat v jeho moteli. Ked’sme tam okolo desiatej večer unavení dorazili, privítali nás svadobní hostia. Zagratulovali sme mladomanželom a vo vedl’ajšej miestnosti sme sa spolu navečerali. Kým tí mladší mali záujem pokračovaf v svadobnej hostine, ja som sa chcel dostat čo najskôr do postele, lebo napuchnutá noha už na to netrpezlí- vo čakala. Ked’som sa dozvedel, že naše izby sa nachádzajú v bezprostrednej blíz- kosti miestnosti, kde bola svadobná hostina, rozhodol som sa radšej odcestovat do Bratislavy, aby som sa lepšie vyspal, hoci som musel počítat s jednou či dvoma hodinami cesty tam a räno späf. Ked’sme sa na druhý deň stretli pri raňajkách a svadobní hostia ešte spali, moji priatelia, ktorí zostali spat v moteli, mali malé, nevyspaté oči. Jedni preto, že hýrili na svadobnej hostíne, druhí preto, že boli síce v postelíach, ale hlučná tanečná sva- dobná hudba im nedala zaspat. - Rudo, ty máš taký dobrý nos, neviem, prečo sme sa aj my nešli radšej vyspat do Bratislavy ako ty. Ani oka sme v noci nezažmúrili, - stažoval sa mi pri raňajkách Marián Mesiarik. - Ked’ste dali prednost svadobnej hostine, musíte aj niečo vydržaf, - odpovedal som so smiechom. - Nielenže sme sa nevyspalí, ale ja som sa nemohol ráno ani poriadne osprcho- vat. Tlak vody bo: taký slabý, že som si musel pred sprchu doslova kľaknút, aby z nej vôbec nejaká voda vytiekla, - dodal s úsmevom Pavol Hamžík. - Ja som so sprchovaním nemal žiadne problémy, na moju výšku tlak stačil. Načo si narástol do takej výšky, Pal’o?! - doberal si ho Mesiarik. - Tí malí prckovia majú všade výhody. Na vojne sú pre nepriatel’a menším ter- čom, v politike sú úspešnejší, ešte šťastie, že mladé dámy majú radšej urastených chlapov ako malých špuntov, - kontroval Pal’o Mariánovi. - Len opatrne s tým vaším úspechom u mladých dievčat. O nás, menších mužoch, sa hovori aj niečo iné a to dievčatá dobre vedia, - chválil sa Marián. - Neviem, čo by mali dámy obdivovaf na malých chlapoch? - opýtal sa nechä- pavo Pal’o. - Nerob sa, že to nevieš, Paľo. Malí chlapi obyčajne chodia s velkou „palicou“, - smial sa už Marián na plné ústa. - Chceš povedať, Marián, že ty si to obyčajne...? - posmešne sa opýtal Pal’o. - Vieš, Palo, keby tu nebolí dámy, by som tí na to níečo odpovedal po banícky, ale možno inokedy, - žmurkol Marián a všetci sme sa zasmiali. Mužom, nenápadným na prvý pohľad v našom tíme bol priateľ a asistent Joža Pročka Oliver Mikšík. Nikdy by som o ňom nepovedal, že má tol’ko zmyslu pre humor a že je dokonca ochotný preto aj všeličo riskovaP. Okrem iného robil Jožovi aj vodiča a vozil ho vo veľkom osobnom vozidle, ktorého značku ako neod- borník na autá som si nezapamätal. Pri jednej jazde na míting na hlavnej ceste okolo Zlatých pieskov v Bratislave ich predbehol kamión a potom spomalil, aby ich pribrzdil v rýchlej jazde. Pretože táto podarená dvojica dochádzala na mítingy vždy na poslednú chvíl’u, musela porušovat dopravné predpisy a prekračovat rýchlost. Chlapci zo zásady nezniesli, aby ich na ceste niekto predbehol. Tentoraz to však bol kamión, a to sa im ešte v živote nestalo. Oliver pridal plyn a chcel ho predbehnúf. Len čo zapol smerovku doľava, aj vodič kamiónu urobil to isté, a pritom ešte pribrzdil, aby aj Oliver musel spomalit. -Oliver, ty už ani kamión nevieš predbehnút? Ak zmeškáme míting, vyhovorím , sa na teba, - podpichol ho Jožo. Oliver pridal a odbočil doľava, aby predbehol kamión, ale ten ho znova nepustil. - Čo sa tu prdúskaš, Oliver s jedným kamionistom, načo máme maják?! Spočítaj mu to! - posmeľoval ho Jožo. Olivera nebolo potrebné dvakrát nabádat na to, čo už cítil aj v kostiach. Vyložil modrý maják na stred vozidla, ktorý, samozrejme, používali neoprávnene, zapol ho a nasadil si špeciálne okuliare, ako keby patril do najvyššej triedy osobných ochran- károv. Pridal naplno plyn a súčasne zatrúbil. Vodič kamiónu sa zl’akol a zostal v pra- vom jazdnom pruhu. Ked’ sa Oliver dostal na jeho úroveň, prísnym pohtadom ges- tikuloval rukami, aby okamžite zastavil. Vodič poslúchol. Oliver pomaly vystúpil z auta, podišiel ku kabíne kamióna a prísnym hlasom povedal: - Okamžite vystúpte z vozidla a dajte mi vaše doklady! Vodič kamiónu s roztrasenými kolenami vystúpil z kabíny, dal mu doklady o vozidle a vodičský preukaz. - Ako to jazdíte, chcete zabit pána ministra? To sa mi ešte nestalo! - pokračo- val prísnym hlasom a pozrel sa na svoje vozidlo, kde na zadnom sedadle sedel Jožo otočený tak, aby mu nebolo vidiet ďo tváre, a ležérne mávol rukou. - Prosím vás, odpustite mi to, ja to už v živote neurobím, pôjdem odprosiť pána ministra, len mi nezoberte vodičák, je to môj chlieb, - prosil vodič. - Teraz prosíte, ale keby sme boli havarovali, celý život z basy nevyjdete! - pokračoval úradným tónom a zapísal si na kus papiera akože údaje o vodičovi. - Prosím vás, pustite ma, ako uživím rodinu, ked’ mi zoberiete vodičák? Naozaj to v živote viac neurobím, - prosíkal vodič kamiónu. - Teraz prosíkate! Na to ste mali mysliet skôr! - s vážnou tvárou pokračoval Oliver. Vybral z vrecka mobil a navolil neexistujúce číslo. Odvrátil sa od vodiča, a hoci telefón nebol na nikoho napojený, začal rozprávat. - Hliadka 51 , na výpadovke za Bratislavou, pred odbočením na dialnicu do Trnavy stojí kamión, - nadiktoval číslo vozidla a meno vodiča. - Príd’te si poňho, skoro nám zabil ministra. Nedovolil nám, aby sme ho predbehli, - vydal pokyn do vzduchu Oliver. - Na kolenách vás prosím odpustite mi to! Prisahám na zdravie svojich detí, že to viac neurobím, - skoro plakal mladý chlap. - Tu počkajte dovtedy, kým nepríde hliadka. Ak sa pohnete, bude to pre vás ešte horšie. My nemáme čas sa s vami zaoberat, musíme pokračovat v ceste, - odpove- dal Oliver úradným tónom, vrátil sa do svojho vozidla, vypol blikajúci maják a pokračoval v ceste. - Oliver to si trochu prehnal, ved’ ten chlap skoro pustil do gatí, - povedal Jožo Oliverovi, ked’sa vrátil do auta. - Dostal čo mal. Vieš, aké tažké chvíle on tu ešte prežije, kým zistí, že naozaj žiadna hliadka nepríde? Ten už v živote nikoho nepredbehne, - dodal Oliver a obaja sa zasmiali. Ak sme už pri Oliverových policajných kúskoch, za zmienku stojí ešte jedna mítingová jazda tejto nerozlučnej dvojice. Stalo sa to na ceste do Sabinova na východnom Slovensku. Pretože medzi dvoma mítingami bolo viac času, ich jazda autom bola vtedy nezvyčajne pomalá, šli asi devätdesiatkou. Kde sa vzal, tu sa vzal Vietnamec na starej embéčke, naložený plnými taškami odevného a textilného tovaru. Len čo ho obaja zbadali, Jožo žmurkol na Olivera a ten už vedel, čo má robit. Pridal plyn, aby Vietnamca predbehol ale ten z nepochopitel’ných dôvodov pridal tiež a nechcel sa nechat predbehnút. Oliver vyložil na strechu vozidla modrý maják, zapol ho a znova sa pustil za Vietnamcom. Ten, ked’videl v spätnom zrkadle vozidlo s modrým majá- kom znížil rýchlost na predpísaných 90 km/hod. Len čo sa Oliver dostal so svojím vozidlom na jeho úroveň prísnym pohl’adom a mávaním pravej ruky mu ukázal, aby okamžite zastavil. Chudák Vietnamec sa tak zlakol, zrejme musel viezt pašo- vaný tovar, že namiesto na ceste zastavil až v priekope. Ked’ obaja roztopašníci videli, že sa mu nič nestalo, pokračovali v jazde. Neskôr sa od nášho vodiča, ktorý asi po hodine prechádzal týmto úsekom, dozvedeli, že videl Vietnamca pri ceste, ako prekladal tovar z auta do nejakých tašiek. Ked’ sa ho opýtal, či nepotrebuje pomoc ani mu neodpovedal, len strašne po vietnamsky nadával. Takéto kanadské žartíky sú síce vel’mi zábavné, ale nemusia sa vždy skončit štastne. Pri Jožovi a Oliverovi však doteraz zakaždým stála štastena, asi mali niekde protekciu. Pri jednom našom júnovom mítingovom turné sme sa zastavili aj v Partizánskom, kde nás vel’mi srdečne prijali a dobre pohostili rôznými druhmi ovocia a zákuskami tak trochu aj proti mojej vôli. Nebol som nikdy veľkým jedá- kom, ale domáci nás ponúkali s takou láskou, že som porušil svoje zásady stravo- vania a kombinoval som jedlo a ovocie ako málokedy. Aj studené pivo na záver zohralo svoje. Už na stretnutí v Topol’čanoch som mal žalúdočné problémy a azda nikdy dovtedy sa mi nezdal míting taký dlhý. Tradičný spev na záver som si chcel odpustit, ale Jožo ho zahlásil skôr, než som mu stačil pošepnút, že sa necítim dobre. Po mítingu som si sadol do auta Igora Presperína, aby sme sa mohli porozprávat o niektorých záležitostiach, ktoré nás čakali. Odrazu ma chytili strašné kŕče v bruchu. Bol som si viac ako istý, že to do Banskej Bystrice kde sme mali namierené, nevydržím. Spomenul som si, že Igor má v Prievidzi svokru, a poprosil som ho, aby sme sa tam na chvíl’u zastavili. Hned’pochopil, o čo ide, a povedal vodičovi, aby pri- dal. Myslel som si, že to nevydržím ani do Prievidze. Bolo mi to krajne nepríjem- né ked’ sme zazvonili pri dverách pani Emíle Weberovej, Igorovej svokry. Velmi čulá, inteligentná pani ma prijala naozaj velmi milo, nielen preto, že sme sa s Igorom priatelili, ale aj preto, že o mne vedela viac, ako som si myslel. Netajila sa tým, že bola predtým Mečiarovou obdivovatelkou. Odkedy však existuje SOP, stala sa našou podporovatel’kou a agitátorkou. Vedela o mne, že píšem knihy, a preto som jej s radosfou mohol venovat svoju knihu Ultimátum, ktorej sa úprimne potešila. Sedemdesiatdvaročná pani na mňa zapôsobila velmi dobrým dojmom, a preto na ňu nikdy nezabudnem. Odtial’ naša cesta viedla autom na Presperínovu chalupu. Prešli sme cez Banskú Bystricu, dälej prekrásnou scenériou hôr a údolí pod Pol’anou. Nedäleko osady Kyslinka a obce Hrochot stojí typická chalupa, obklopená striebornými smrekmi a silnými listnáčmi, ako keby vyrástla zo zeme týchto krásnych hôr. Samotný vstup do chalupy pôsobí velmi impozantne a človek má pocit, akoby sa sem vrátil čas jeho detstva. Do začiatku koncertu Petra Dvorského v Banskej Bystrici nám ešte zostalo tro- chu času aja som sa mohol pokochat krásnou okolitou prírodou, ktorá mi pripomí- nala Slovenské rudohorie, obklopujúce obec, dnes už mestečko Medzev, kde som vyrastal a strávil krásne detské a chlapčenské časy. Áno, spomenul som si aj na nášho velikána, básnika Andreja Sládkoviča. Len pár kilometrov odtialto, čo by si kameňom dohodil, leží pod PoTanou známa obec Hrochot, kde mal svoju faru. Tu žil a tvoril. Samovolne sa mi tlačili na jazyk známe verše, ktoré zostávajú človeku na celý život... stojí vysoká, divá Polana... Do tejto prekrásnej slovenskej krajiny, ktorá uchváti každého návštevníka, som zavítal po prvýkrát. Hlboké voňavé lesy, kvitnúce lúky, bystriny s číročistou vodou, údolia plné lesnej zveri, bohaté na lesné plody... Niet divu, že sa tu človeka zmoc- ňuje i pocit nostalgie. Nevedel som odtrhnút oči od tej nádhernej prírodnej scenérie. - Ak sa ti tu páči, Rudo, príd’sem na dovolenku, alebo kedykoľvek budeš chcief, - vrátil ma do reality Igor. Veru, bola to pre mňa veTmi lákavá ponuka, lebo strávit v tomto čarokrásnom prostredí aspoň týždeň, to by bol priam balzam na moju unavenú dušu. Ako vždy v rámci predvolebnej kampane, nás tlačil čas a my sme sa museli vybrat do Banskej Bystrice, kde bol pripravený koncert nášho spoluzakladateTa a priatel’a Petra Dvorského. Pol hodiny pred začiatkom koncertu bolo krásne bys- trické námestie ešte poloprázdne. Nechcel som Igora znervózňovat, ale obával som sa, že nebude dobrá účast. Tesne pred začiatkom sa však námestie zaplnilo a takmer všetky sedadlaí boli obsadené. Igor a ja sme sa potešili. Dobrú náladu mal aj Peter. Na záver koncertu sa primátor Banskej Bystrice Igor Presperín podäkoval Petrovi Dvorskému a d’alším účinkujúcim za prekrásny umelecký zážitok. Pozval aj mňa na pódium, aby som pozdravil Bystričanov od Košičanov a podäkoval sa im, že som sa mohol zúčastnit na koncerte v Banskej Bystrici, ked’ sme ho v Košiciach pre rôzne vyhrážky Petrovi Dvorskému museli odriect. Publikum ma milo prekva- pilo spontánnym potleskom. Peknú spomienku máme aj na veľký míting v Martine. V amfiteátri sa tiesnilo okolo osem a pol tisíc Iudí. Nálada bola výborná a všetci sme sa cítili veTmi dobre. Jediným kazom bol opitý chlap v stredných rokoch, zástupca HZDS, ktorý sa posta- vil v tesnej blízkosti pódia a počas našich príhovorov, ale aj kultúrneho programu na nás vykrikoval. Miestni organizátori sa ho chystali vyviest, ale nechcel som, aby nevzniklo ešte väčšie haló, ked’ zasiahnu policajti. Myslel som si, že sa unaví a po čase prestane vykrikovat, ale mýlil som sa, on mal väčšiu výdrž ako my. Na záver programu bolo žrebovanie anketových lístkov a vítaz vyhral nové auto. Žreb určil za vítaza chlapca, ktorý mal iba sedemnást a pol roka. Bol veľmi smutný, ked’ mu organizátori povedali, že nemá ešte osemnásf rokov a auto nemôže dostat. Po opakovanom žrebovaní auto pripadlo dôchodkyni. Mala obrovskú radosť z výhry, ale vzápätí, po konzultácii s dvoma dcérami, žiadala organizátorov, aby počkali, že si to ešte rozmyslí, či si auto zoberie. Nakoniec požiadala o peniaze, lebo dcéry sa zrejme nevedeli dohodnút, ktorá auto dostane. Rozlúčkovú show na záver predvolebnej kampane si urobili moji priatelia lídri bez mojej účasti. Využili moju neprítomnost na rozlúčkovej večeri pred moratóri- om v malom hoteli San Martino blízko Martina, kde sme počas kampane viackrát bývali. Ja som sa musel zúčastnit na televíznej besede so všetkými predsedami politických strán, zapojených do predvolebnej kampane. Bol na nej aj V. Mečiar. Spomínam si na velké napätie, ktoré vládlo medzi pracovníkmi Slovenskej televí- zie okolo štúdia. Sklonené hlavy, neochota komunikovat, aby ich šéfovia nevideli, že sa rozprávajú s tými, proti ktorým sa viedla sústredená nel’udská kampaň. V. Mečiar, aby sa nemusel s ostatnými účastníkmi besedy stretnút, vošiel do štúdia až po druhom upozornení režiséra programu, ktorý už chcel začat besedu bez neho. Prišiel bez pozdravu, nikomu nepodal ruku. Nemal som chut tam ísť, prakticky sme mohli všetci po tri minúty odpovedaf na otázky. Všimol som si že niektoré strany naozaj vznikli len preto, aby pomohli HZDS odlákat voličov. Bolo to vidiet aj počas besedy, že si navzájom nahrávali, ako keby boli z jednej strany. V. Mečiar predpokladal, že zaútočím proti nemu, HZDS či STV, lebo som prak- ticky v roku 1998 mal po prvýkrát možnosť vystupovat v STV. Vedel som, že ak vytiahnem všetky podlosti, ktoré proti mne hlavný stan HZDS prostredníctvom STV a redaktora P. Kapustu denne chrlia, miniem svoj trojminútový časový limit a celá beseda sa sústredí na mňa. Navyše najmenej dälších pät účastníkov určite vystúpi proti mne a záver si v pokoji urobí V. Mečiar, ked’ja už budem mat vyčer- paný svoj časový limit. Medzi Mečiarom a mnou panovalo velké napätie, aj ked’ sme sedeli dälej od seba. Obidvaja sme vedeli, čo všetko podniká proti mne, len aby sa SOP nedo- stala do parlamentu. V besede som síce naznačil mnohé veci okolo Slovenskej tele- vízie, len som ich viac nerozvíjal. Po skončení odišiel ako prvý V. Mečiar, opät bez toho, aby sa pozdravil, alebo iným spôsobom rozlúčil. Len čo som sa nechal v mas- kérni odlíčit, už v STV vysielali záverečný dokument proti mne, aký sa ešte od jej existencie nikdy proti žiadnemu politikovi nevysielal. Uloha, ktorá bola v hlavnom stane HZDS jej vodcom vytýčená - zničiť R. Schustera, I. Presperína, a tým aj celú SOP - sa musela bez ohl’adu na to, či sa poruší zákon o volbách alebo nie, splnit. Kým ja som sa len bezbranne mohol prizerat na vyčíňanie STV proti mojej osobe a celej rodine, moji priatelia, nič netušiac, si pripravili rozlúčkovú večeru v San Martine. Réžiu si zobral do rúk Jožo Pročko. Nebolo jediného člena voleb- ného tímu, ktorý by v tejto „Pročkoshow“ neúčinkoval. - Nebojte sa, starý je v Bratislave, dnes nepríde, - utešoval všetkých účinkujú- cich. Tak ako na mítingoch, prvé prišli na scénu tanečnice a speváčka Miška Marienková. Namiesto rytmickej pesničky a temperamentného tanca tancovali tango a pritom Marienková s Igorom Presperínom spievali môj šláger „Čo sa mi môže stat `. Aj kostýmy boli neobvyklé. Jednoducho omotali svoje telá bielymi plachtami, ako nočné víly. Dvaja najobjemnejší muži, naši jednorazoví bodyguardi, predviedli na Pročkov povel súboj s obnaženými telami „Sumo“. Pavol Hamžík roz- prával vtipy, Marián Mesiarik spieval banícku pieseň „Vstávaj, Honzo, hore.“ Potom nastúpili štyria rímski gladiátori a d’alší nemenovaní, bojovali a tancovali ako sa na gladiátorov patrí. Na záver programu, ked~ sa uklonili chrbtom k obecenstvu, každý z nich mal na zadku písmeno v poradí H, Z, D, S. Definitívna bodka za predvolebnou kampaňou sa na žiadost Žilinčanov usku- točnila v tamojšom amfiteátri. Na tejto rozlúčke sa mali zúčastnif zástupcovia všetkých krajov a okresov, ale účast nebola taká, ako sme predpokladali. Preto som sa iba v krátkosti pod’akoval všetkým, ktorí sa zúčastnili na našej predvolebnej kampani a akýmkol’vek spôsobom prispeli k vydareným mítingom. Predvolebné problémy s registráciou SDK Slovenská demokratická koalícia, ktorú vytvorili KDH, DÚ, DS, SDSS a SZ, od začiatku ležala HZDS v žalúdku. Jej vytvorenie si v podstate vynútil Vladimír Mečiar prijatím novely volebného zákona v parlamente. Považoval ju totiž za naj- nebezpečnejší politický subjekt, ktorý môže v spolupráci s ostatnými opozičnými stranami ohrozitjeho pozíciu v blížiacich sa voTbách. Preto sme s určitými obava- mi sledovali, čo všetko si mečiarovci proti nej vymyslia, aby ju znemožnili a oslabili, či dokonca ohrozili jej existenciu. Boli tu neblahé skúsenosti Demokratickej únie z minulosti, ked’ práve HZDS spochybnilo jej registráciu pre nedostatky v petičných hárkoch, najmä pokiaľ išlo o pravost a pravdivost osôb. SDK poučená touto skúsenosťou získala oveľa viac podpisov na petičných hárkoch, ako bolo potrebné, a navyše, všetky podpisy nechala overit notárom. Kým sa SDK cez prvú prekážku dostala veľmi ľahko, pri hlasovaní v ústrednej volebnej komisii, či registrované strany splnili všetky podmienky, aby sa parla- mentných volieb mohli zúčastnit, prešla iba jediným hlasom, hoci celá opozícia hlasovala na jej podporu. Ked’sa HZDS nepodarilo spochybnit SDK hlasovaním, podalo na Najvyšší súd SR návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie SDK pre údajné nesplnenie podmienok uvedených v novele volebného zákona. Na tento krok všetci predstavitelia opozičných strán reagovali jednotne. Naša strana vyšla ako prvá s nesúhlasným stanoviskom na tlačovej konferencii 1 1 . 8. 1998. P. Hamžík na nej označil spochybnenie registrácie SDK vládnym hnu- tím za pripravenú akciu. Okrem iného uviedol: - Určite to nie je spontánna akcia. Sú to veci spojené s novelou volebného zákona, predvolebnými obavami, ktoré súvisia s obavami v politickej sútaži teraz pred volbami. Takže určite ide o pripravenú akciu. Na otázku novinárov, ak najvyšší súd rozhodne v rozpore so zaregistrovaním SDK na ministerstve vnútra o neplatnosti registrácie SDK a slovenskí demokrati budú iniciovat občianske protestné mobilizačné akcie, či SOP podporí takéto akti- vity, P. Hamžík odpovedal: - V právnom štáte by nemali vzniknút pochybnosti o tom, ako rozhodne najvyšší súd. V prípade SDK ide o riadne zaregistrovanú politickú stranu, preto predpokla- dáme, že najvyšší súd túto registráciu potvrdí. Nerád by som sa púšfal do špekulá- cií. Predpokladáme, že SDK sa s nami pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR spojí a SOPje ochotná o tejto veci ako aj o prípadných následných akciách, ktoré si bude konkrétna situácia vyžadovat, rokovaf. Podobné otázky, či podporíme akcie SDK v prípade jej nezaregistrovania, som dostával aj ja. Zvlášt zahraniční novinári sa obávali, či SDK nezostane osamotená, ak by ju nezaregistrovali. Každý triezvy politik si musel uvedomif, že vylúčif z predvolebného procesu, pár týždňov pred volbami, SDK, ktorá prakticky repre- zentovala celú pravicu (KDH, DÚ, DS) vrátane sociálnej demokracie a zelených, by bolo pre HZDS politickou vraždou. Hoci, úprimne povedané, už sme počas vlády V. Mečiara na našej politickej scéne zažili všeličo. Od porušovania ústavy a záko- nov až po zmarenie referenda. Bolo samozrejmé, že svet by nemohol uznat výsled- ky volieb bez účasti SDK. Veril som, že Najvyšší súd SR si netrúfne rozhodnúf v jej neprospech. Na jednej strane tu bola absencia rukolapných dôkazov, na druhej celoštátny vnútorný politický tlak celej opozície na podporu SDK a zahraničná verejná mienka v jej prospech. Napriek tomu som na otázku, či v prípade nezare- gistrovania SDK pôjdeme do volieb, odpovedal, že sa celá opozícia spojí a my do volieb bez SDK nepôjdeme. Na druhej strane podporíme všetky akcie, aby SDK bola zaradená do volebného procesu. V rámci spomínanej tlačovej konferencie vystúpil aj expert SOP doc. JUDr. Peter Kresák. Vyslovil presvedčenie, že treba začaf pracovat na novej demokratic- kej ústave. Ďalej uviedol, že by bolo vhodné, keby nové znenie Ústavy SR potvrdi- li v referende občania. Pripúštal aj druhú cestu, ktorou je novelizácia súčasnej ústa- vy. Bolo by to však veTmi prácne a nie je isté, či by to prinieslo želaný efekt. Ďalej upozornil, že v terajšej ústave je podl’a neho niekoTko článkov, ktoré v prípade zneužitia môžu vyvolat konflikt. V polovici augusta sa po dohode so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou uskutočnilo stretnutie lídrov a ekonomických expertov SOP na jej pôde, kde sme predstavili náš ekonomický program. Za našu stranu sa rokovania zúčast- nil podpredseda pre ekonomiku Ferdinand Petrák, členka republikového predsed- níctva, expertka na ekonomickú a sociálnu politiku Mária Machová, ekonomický a právny poradca Ján Bílek a ja. Pretože som už počul kritiku z radov členov Slovenskej obchodnej a priemysel- nej komory na rast hrubého domáceho produktu v našom volebnom programe o desaf percent, začal som práve tým. Vysvetlil som prítomným, že desat percent hrubého domáceho produktu je potrebné vnímat ako dlhodobý strategický zámer. Ked’že prvé dva roky po volbách budú kritické, počas tohto obdobia by bolo chybou predpokladaf takýto dynamický vývoj. Za reálny považujeme pät až sedempercent- ný ročný rast hrubého domáceho produktu. Pokial išlo o náš názor na reprivatizáciu, uviedol som, že je potrebné prehodno- tit metódy revitalizácie a privatizácie. Nechceme reprivatizovat všetko, čo bolo pre- vedené do súkromných rúk. Zámerom je vrátiť sa k nezákonným prípadom a súd- nou, nie politickou cestou o nich rozhodnút. Prezident Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory Peter Mihók hovoril o legislatívnych úlohách novej vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb. Mala by sa zamerat na novelizáciu obchodného zákonníka, zákona o revitalizácii a arbitráži. Ďalej upozornil, aby sme pritom nezvolili vysoké tempo, lebo to vedie k nekvalit- ným právnym predpisom. Podl’a jeho názoru je žiaduce zvýšif vážnost funkcie štát- neho úradníka. Pre štátneho úradníka by malo byf irelevantné, kto je ministrom. Naopak, minister by mal dbaf na odbornost, na vysokú kvalifiikáciu štátnych úrad- níkov, a nie na ich politickú príslušnost. S blížiacim sa termínom volieb sa politici, ale aj novinári začali častejšie zaobe- raf otázkou, aké prvé kroky by mala nová vláda urobif. Pre úplnost mojich myšlienok a úvah, ale aj pre možnost lepšieho porovnania s budúcnosfou, ako som v tom čase uvažoval, uvediem rozhovor s redaktorom Milanom Resutíkom pre mesačníky Dilema a Euroreport pod názvom „prvé kroky budúcej vlády by mali viesf k posilneniu právneho poriadku“ v auguste 1998. Milan Resutík: Strana občianskeho porozumenia vniesla do slovenského poli- tického a verejného života niekol’ko otáznikov, ba až podozrení. Vznikla v čase, ked’ sa rozbiehala Slovenská demokratická koalícia a vaša strana jej zákonite odobrala čast priaznivcov. Všeobecne sa predpokladalo, že táto strana vzniká preto, aby odo- brala voličov opozícii. Žeje to vlastne HZDS bez Mečiara. Ďalej, motívom vzniku SOP bola osobnosf - líder, teda vaša osobnost, čo síce vo svete nebýva neobvyklé, u nás však podnecuje otázku, či nejde o to isté, čo doteraz už máme. O to viac, že občan nepoznal program SOP, poznal iba vás. Ak by sme sa mali vrátit ku genéze vašej strany, zaujímalo by ma napríklad, na základe čoho ste si vyberali najbližších spolupracovníkov, resp. vedenie strany a čo bolo vaším prvotným cieTom alebo zámerom? Rudolf Schuster: Vrátim sa na začiatok tohto roku, do doby pred založením Strany občianskeho porozumenia. Vtedy sa stretli predstavitelia opozičných strán so mnou. Chceli ma prehovorit, aby som žiadnu novú stranu nezakladal. Argumentovali podobne ako vy. Ponúkali mi, že ak nezaložím novú stranu, budú ma v Národnej rade SR kandidovat na funkciu prezidenta. Mimochodom, bola to smiešna ponuka. Ja som sa už jasne vyjadril, že som za priamu volbu prezidenta a nechcel som kandidovat za prezidenta v NR SR. Okrem toho bolo jasné, že HZDS by so svojimi 61 poslancami dokázalo zablokovat každého kandidáta, ktorý by sa im nepáčil. Ja sa pánovi Mečiarovi nepáčim už dávno, tak asi od roku 1990. Sám o tom verejne hovoril. Ale ešte k tomu stretnutiu s opozíciou. Pýtal som sa ich, či mi podpíšu, že spolu vo volbách dosiahnu bez vzniku našej strany 60 percent. Ak mi to podpíšete, povedal som, žiadnu novú stranu zakladaf nebudem. Samozrejme, že také niečo podpísaf nechceli, neverili sami sebe. Pri zakladaní novej strany sme vychádzali z jednoduchej úvahy: Slovensku sa ubližuje. Nie z neprajného zahraničia, ako sa nám to snažia nahovorit niektorí predstavitelia teraj- šej vlády, ale deštruktívnym vládnutím koalície. Následok je ten, že k nám v sluš- nej medzinárodnej pospolitosti pristupujú vel’mi rezervovane, že s nami zatial vážne nerátajú do NATO, ani do EÚ. To nieje vina zahraničia, toje dôsledok našich vnút- ropolitických pomerov. A to nehovorím ešte o škodách, čo táto vládna koalícia napáchala v ekonomike. Kde sú prostriedky, ktoré sa mali získat z privatizácie vel- kých podnikov a ktoré sa mali použif na reštrukturalizáciu, technologickú inováciu, na zdravotníctvo, školstvo? Vyparili sa a obávam sa tiež, že nie zanedbateTné čiast- ky sú už dávno na osobných kódovaných kontách na Bahamách, v Paname a pod. Čo z toho majú 1’udia, ktorí tu celý svoj život poctivo pracovali, vytvárali hodnoty a umožňovali platením priamych či nepriamych daní fungovanie spoločnosti? Teraz majú žobrácky dôchodok a čím ďalej, tým viac sa zhoršujúcu zdravotnícku starost- livost. Ako k tomu prídu mladí ľudia, ktorí si chcú v prirodzenom biologickom veku založit rodinu a nemajú reálnu šancu získat samostatný byt. A čo sú to za pomery, že drobní živnostníci, slušní podnikatelia musia platif výpalné, aby ich naničhodní grázli nezmrzačili alebo nezabili? Teda z takých skutočností sme vychádzali, ked’ sme uvažovali o založení novej strany. Samozrejme, nestačí vidiet, akokol’vek rea- listicky, chyby, ale ak sa majú veci napravit, treba ponúknut i riešenie. Týmto rie- šením je práve SOP ajej program. Ale čo si budeme predstierat, bežný volič, občan z ulice, programy strán nečíta, orientuje sa pri svojom výbere často emotívne, pod silným vplyvom médií, hlavne televízie. Vidíme to pri HZDS, ktoré napriek katas- trofickým dôsledkom svojho vládnutia má stále takmer najvyššie preferencie. Voliči často strany personifikujú: HZDS - to je Mečiar, KDH~- Carnogurský atd’., to je, myslím si, prirodzené, najmä v situácii „mladej demokracie“ a strán bez dlhej tradície. Ja som uvažoval takto: Treba spolu s novou stranou ponúknut aj skupinu jej predstaviteTov, ktorí sú známi, za ktorých hovoria výsledky ich života a ktorí integritou svojej osobnosti zaručia, že program SOP nezostane len súpisom sl’ubov. Ďalším impulzom boli listy, ktoré som dostával zo všetkých kútov Slovenska. Písali mi asi v tomto duchu: S krajinou to vyzerá zle, opozícia je slabá a nevie sa dohod- nút. Vy máte úspechy v Košiciach, čo keby ste sa pokúsili v celoštátnom meradle. My by sme vás podporili... Tieto listy, písané vel’mi spontánne, to bol dälší stimul. Domnievam sa, že založením SOP sme vyhoveli určitej spoločenskej objednávke. A ako som postupoval pri zakladaní strany, to nieje presná formulácia. Nikoho som nevyberal, my sme sa poznali, vedeli sme, že máme blízke názory, životné postoje, ciele. Tak sa vytvorilo kryštalizačné jadro SOP. Npilan Resutík: Váš vstup na slovenskú politickú scénu sprevádzali rozpaky. Nielenže vám nebola naklonená opozícia, ale vládna koalícia sa o vás vyjadrovala ani nie tak s dešpektom, ako so zúrivostou. Ba používalo sa aj slovné spojenie „strana na jedno použitie.“ O čo viac sa však sústreďovali útoky proti SOP i vám osob- ne, o to väčšie preferencie ste získavali, hoci aj bez odhalenia vašej politickej koncepcie. Nemáte pocit, že slovenský volič nie je natoTko zvedavý na to, čo sa bude robit v krajine, ako na to, kto to bude robit? Rudolf Schuster: Opakujem, voliči často strany zosobňujú. Na tom nie je nič zlé. To je čosi ako značkový tovar. Ak si kúpim značkový videorekordér SONY, existuje vysoká pravdepodobnost, že bude asi kvalitnejší a spol’ahlivejší ako vol’ajaké bezznačkové video. Teda: Predstavitelia strán svojou osobnostou, svojím menom garantujú akost. U strán je takou akostou plnenie volebných sl’ubov. Preto sa tiež kandidáti chodia osobne predstavovat. Napríklad vo VeTkej Británii chodia kandi- dáti na poslancov vo svojom volebnom okrsku od domu do domu a snažia sa voli- čom osobne vysvetlif svoj program. Mimochodom, nedávno vyšla slušná detektív- ka, v ktorej sa píše o predvolebnej kampani vo Vel’kej Británii. Môžem ju odporučit’: Dick Francis: Desať libier navyše. Milan Resutík: Myslím, že sa situácia do značnej miery stabilizovala. Vyhlásenia popredných predstavitelov SOP jednoznačne zaradújú stranu do opo- zičného „košiara“, ba vaši, donedávna politickí konkurenti, akceptujú prinajmen- šom povolebmí spoluprácu. Ako vidíte možnosti SOP na účasti vo vláde, ale aj na stálosti a serióznosti postvolebnej spolupráce súčasných slovenských opozičných síl’? Ako vidíte povolebný vývin na Slovensku? Rudolf Schuster: Terajšie prieskumy volebných preferencií už naznačujú, že HZDS a SNS nebudú maf väčšinu v NR SR. Opozícia, do ktorej rátam prirodzene aj Stranu madärskej koalície, má reálnu šancu dosiahnut spoločne ústavnú väčšinu 60 percent všetkých hlasov, čím sa potvrdia moje predpovede pri vzniku našej stra- ny. Verím, že terajšia opozícia dokáže vytvorit efektívnu vládu. SOP sa chce zúčast- nit na vytváraní vlády. Máme kvalifikovaných odborníkov, ktorých môžeme ponúk- nut do ministerských úradov, ale aj do parlamentných funkcií. Sme pripravení dat šancu aj kvalitným odborníkom, ktorí nie sú členmi našej strany. Konkrétne rozde- lovanie by však bolo predčasné. Najprv musíme spoločne vyhrat volby. A aký bude povolebný vývin na Slovensku? Jedným z možných nepriaznivých variantov by bolo, keby doterajšia vláda nepodala demisiu s odôvodnením, že nemá komu. V súčasnosti, ked’ vedieme tento rozhovor, ešte stále nie je jasné, či zákon o pre- chode tejto právomoci na predsedu parlamentu bude podpísaný a vyhlásený. Druhým takým zlým variantom by bola situácia, keby premiér vo funkcii zastupu- júceho prezidenta poveril sám seba zostavením menšinovej vlády a tento rituál by sa po vyslovení nedôvery parlamentom cyklicky opakoval. Dalo by sa to natahovat dost dlho, aspoň pol roka. CieT: Udržat sa pri moci a rozložit opozíciu. Ak sa však civilizovaným spôsobom podarí zostavif budúcu vládu z doterajšej opozície, oča- kávam pozitívny vývoj. Nie zázraky, ale vytváranie podmienok na slušný vývoj k spol’ahlivej demokracii. Milau Resutík: Na Slovensku, pokial’ vzniká nejaký zákon, dost často je to z trucu, za trest, na protiveň, metódou - však uvidíte. Myslím, že vás sa teraz hlbo- ko dotýkajú dve novelizácie volebných zákonov. Ako predsedu politickej strany - pravdaže, aj ako občana - vás musí zaujímat chvatný nástup k nedemokratickosti slovenských parlamentných volieb a ako primátora veTkomesta vás celkom isto sklamala novela volebného zákona do lokálnych samospráv. Tieto dva zákony - popri všetkých ostatných nedobrých zákonoch - obrátili smerovku výrazne k „luka- šenkovskému“ typu demokracie... Myslíte, že sa dá zabránit škodám, ktoré spôso- bia tieto a iné zákony a aký vidíte postup vy? Rudol Schuster: Na prípade oboch týchto zákonov sa veľmi dobre prejavila aro- gancia vládnej moci. Na nedemokratické chyby zákona o volbách do NR SR pou- kazoval už kdekto: právni odborníci, politici, zahraniční experti, predstavitelia vážených medzinárodných inštitúcií, žurnalisti. Nepomohlo to. Zákon platí, volby prebehnú podľa neho a my, opozícia, musíme využif všetky zákonné možnosti, aby tieto volby prebehli regulárne a aby ich výsledky neboli zmanipulované. Myslím si, že základné prostriedky našej obrany sú už známe: účasf zahraničných pozorovate- lov, účast zástupcov opozičných strán všade, kde to umožňuje zákon, nepretržité stráženie volebných miestností a urien, paralelné sčítavanie hlasov, nezávislá komu- nikačná siet pokrývajúca celé územie SR, vytvorenie účinnej spätnej väzby medzi vedením opozičných strán a aktivistami v teréne. Čo sa týka druhého volebného zákona o komunálnych volbách, ten je ešte däleko horší ako ten prvý. Preto sa tiež mesto Košice, ktoré je členom Únie miest a obcí a jeho mestské časti sú členmi ZMOS, pripojilo k žalobe na Ústavný súd SR v tejto veci. Ešte chcem povedat jedno. Ak by sa ukázalo, že niekto zmanipuloval volby, alebo nechce rešpektovat ich výsledky, nesmie opozícia váhat, nesmie byt bezzubá. Myslím tým na aktivo- vanie občianstva, na verejné a nedvojzmyselné prejavenie vôle, napríklad na námestiach alebo rozvinutie iných foriem protestu, až po generálny štrajk. Ale verím, že SR je ešte stále demokratickým štátom a že odovzdanie moci prebehne civilizovaným spôsobom, v duchu európskych tradícií. Milan Resut~k: Strana občianskeho porozumenia sa v poslednom čase vyprofi- lovala aj programovo. Napriek tomu, že každá oblast života bude poznačená zboj- níckymi spôsobmi súčasnej vládnej kliky, predsa budú určité oblasti prioritnými, kde bude treba urýchlene naprávať súčasné aktivity. Myslím si, že neodkladné sú nápravy nedostatkov v oblasti zahraničnej politiky, kde sme sa vd’aka neschopnosti našich ministrov, ale najmä celej vládnej garnitúry dostali na pokraj európskeho a svetového záujmu a takmer až za možnosti integrovat sa do Európy. Svoje mies- to má aj zbojnícka privatizácia majetku na Slovensku a následné tunelovanie hod- nôt. Mohli by sme hovorit o kultúre, školstve, zdravotníctve, armáde, polícii, nezá- vislej justícii, vlastne o všetkom, čo podmieňuje rozvoj civilizovaného štátu. Akým spôsobom chce tieto veci riešit SOP teraz a ako v budúcnosti? Rudolf Schuster: Sám ste povedali, že SOP sa programovo vyprofilovala. Náš volebný program obsahuje preambulu a jedenást kapitol, ktoré zahrnujú všetky hlavné oblasti. Program obsahuje i podrobný výpočet bodov, čo a ako treba urobit a cieT, ktorý sa má dosiahnut. Labouristi Tonyho Blaira deklarovali, myslím, 178 volebných bodov. Mne sa páči, že plnenie svojich volebných cieTov pravidelne verejne hodnotia. To by som chcel tiež presadit. Ak sa SOP bude podielaf na vláde, veTmi budem presadzovat túto zásadu pravidelného verejného skladania účtov. Milan Resutík: Pridlhý čas sa pretahuje problém volby prezidenta SR. Je pocho- piteTné, že vládna garnitúra nemá záujem o jeho zvolenie. Vy ste boli, či ste implikovaný aj osobne do tejto záležitosti. Predbežne však sa pod záštitou „prezidentského úradu“ konajú predovšetkým prapodivné veci. Rozdávajú sa amnestie i funkcie. Je v tom mnoho neprávostí. Budete iniciovaf nápravu, budete chcief brat účast na voľbe prezidenta? Rudolf Schuster: K tejto otázke by som chcel povedat len tolko, že SOP má v programe priamu volbu prezidenta. O tom, či sa dám k dispozícii ako kandidát na túto funkciu, je predčasné hovorit. Teraz je dôležité s dostatočnou majoritou vyhrat volby. Vítazstvo terajšej opozície a získanie ústavnej väčšiny v NR SR vytvoria predpoklady na postupnú nápravu prechmatov a chýb, ktoré s veTkým elá- nom a potešením nahromadila doterajšia vládna moc. Milan Resutík: Krátko pred volbami by som sa vás chcel opýtat, aká je vaša 1~~ vízia budúcnosti rcpubliky`? A aké sú jej možnosti ak vychádzate z toho, v čom dnes žijeme? Aké by mali byt prvé kroky budúcej vlády? Rudolf Schuster: Budúcnost Slovenska vidím v rodine demokratických európ- skych štátov, s dobrými, ba nadštandardnými vztahmi s bezprostrednými susedmi. Vyslanie pozitívnych signálov do sveta o demokratických zmenách na Slovensku sa dá uskutočnif vel’mi rýchlo, takže už do sto dní od nástupu budúcej vlády by v Bruseli i Washingtone mohlo byt jasné, že tu došlo k zásadnému kladnému obra- tu. Čo však bude nepomerne tažšie, bude náprava v ekonomike. ZatiaT len tušíme, a to len čiastočne, ako zle stojí naše hospodárstvo. Námatkovo vypočítavam: stále sa prehlbujúci dcficit zahraničného obchodu, narastajúca zadlženost štátu, neusku- točnená reštrukturalizácia, neúnosnc vysoké úrokové sadzby na pôžičky podnikate- ľom, podkapitalizované banky, atd~. Obávam sa, že až nová vláda vstúpi do „trinástej komnaty“ a dostane realistické informácie o skutočnom stave ekonomiky Slovenska, bude to šok a náprava bude pravdepodobne trvať dlho. Prehospodárili sme našu dobrú štartovaciu pozíciu z roku 1992 a umožnili rozkradnút majetok, ktorý mal slíižiť širokým vrstvám občanov, a nie prispiet k vytvoreniu úzkej skupi- ny superbohatých. A prvé kroky budúcej vlády: Ja by som odporúčal kroky na posilnenic právneho poriadku, dodržiavania zákonov, na zvyšovanie účinnosti a operatívnosti siídov a potom možno na prvom mieste to, čo sa už medzinárodne nazýva akciou ČISTÉ RUKY, t.j. neúprosného boja proti organizovanej, najmä hos- podárskej kriminalite a proti prerastaniu sveta zločinu do sveta politiky. Benešove dekréty V polovičke augusta sme usporiadali spoločenské stretnutie kandidátov na poslancov do Naírodnej rady SR za SOP, nominovaných na prvých dvadsiatich miestach. Okrem novinárov a televízie Markíza prišla aj STV, ktorá nakrúcala každý náš pohyb a vel’mi detailne si nakrútila Vieru Ruskovú a Dianu Dubovskú. Ale aj líd-ov sa jej pracovníci snažili nafilmovať z každého možného uhla. Vedel som, že ich úmyslom nie je podať objektívnu informáciu o tom, čo sa tam odohralo ale nakrútiť čo najviac záberov, ktoré by nás zachytávali v nestrážených chvíl’ach aby ich potom mohli zostrihať a odvysielať s účelovým komentárom. Vybraní redaktori, hlavne Pavol Kapusta a další, potrebovali čo najviac takýchto záberov, kde sa tvárime nepri- rodzene, aby obraz ladil s ich urážajúcimi a ponižujúcimi nepravdivými komentármi. Preto som sa im vyhýbal a upozornil som na to aj ostatných. Rovnaký názor mali aj niektorí pozvaní novinári, napríklad šéfredaktor Pravdy Pavol Minárik ajeho zástupca Vladimír Jancura, ktorí nevošli ani do miestnosti a zostali radšej sediet vonku. Počas tohto podujatia mnohí novinári mali záujem o rozhovor so mnou. Poskytol som rozhovory trom novinárom, dvom zahraničným a jednému domáce- tnu. Keď som sa už chcel vratiť do miestnosti, kde sa celé podujatie konalo uprosil ma cšte redaktor Českej tlačovej agentúry. Chcel vediel môj názor na vyhlásenie českého premiéra Miloša Zemana týkajúce sa účasti zástupcov sudetských Nemcov v koordinančej rade česko-nemeckého diskusneho fóra a v tejto súvislosti na platnosť Benešových dekrétov. Odpovedal som mu, že nemám právo kritizovat predsedu českej vlády, ak niečo tvrdil, iste má na to svoje dôvody. Nepatrím medzi tých, ktorí by sa miešali do cudzích záležitostí. Potom sa ma znova opýtal, aký je môj názor na Benešove dekréty. - Ešte je skoro hodnotit vydanie týchto dekrétov, lebo mnoho Tudí, ktorých sa dotýkali, ešte žije. Treba ešte počkat a nech to historici zhodnotia, do akej miery boli účinné a komu poškodili či ukrivdili. Podl’a môjho názoru plošné či kolektívne tresty nemôžu byf spravodlivé, lebo sa 1’udia - jednotlivci či celé rodiny - nemali možnost bránit. Ale toto nechajme historikom, teraz je na hodnotenie Benešových dekrétov priskoro, - odpovedal som. Potom sme chvíTu pokračovali vo voľnom rozhovore, údajne už pri vypnutom magnetofóne, tak ma aspoň redaktor o tom ubezpečil. Rozprával som mu o tom, kolko partizánskych rodín, ale aj takých, ktoré sa dostali do koncentráku v rámci platnosti Benešových dekrétov, odvliekli násilne s tridsat’kilogramovými balíkmi zo Spiša len preto, že ich niekto označil za Nemcov. Porozprával som mu, aký silný protifašistický odboj bol v Nižnom Medzeve, odkial pochádzam, kde nedovolili Karmazinovi rečnit a rozbili mu všetky okná na aute, ale aj na nákladných autách, na ktorých si priviezol svojich ochrancov. Ešte aj na Karmazina vystrelili, ale omy- lom zranili dievčatko, ktoré mu dávalo kvety. Z Medzeva padlo alebo zahynulo v boji proti fašizmu najviac 1’udí z okolitých miest a obcí. Z partizánskych bojov a koncentračných táborov sa ich nevrátilo dvadsafsedem. V Medzeve bolo iba nie- kolko rodín, ktoré podporovali hitlerovské Nemecko a tie samy odišli do Nemecka ešte pred príchodom frontu. Toto konštatovanie je o to smutnejšie, že po príchode Sovietskej armády do Nižného Medzeva prvýkrát násilne odvliekli nevinných 1’udí, ktorí s fašizmom nemali nič spoločné, do Sovietskeho zväzu, kde väčšina z nich v rôznych pracovných táboroch zahynula. O to viac som bol prekvapený, ked’ TASR vydala o tom úmyselne skreslenú a nepravdivú správu. Darmo som to dementoval, mašinéria HZDS na čele s V. Mečiarom mala zase dôvod „vyrobit ` dälší dokument o mne a mojich rodičoch, akí sme Nemci, a preto som za zrušenie Benešových dekrétov. Štáb STV navštívil Medzev a SIS dostala za úlohu získat čo najviac negatívnych správ o mojich rodi- čoch a dokonca o mojom detstve. Išli tak däleko, že sa vypytovali aj na také veci, či som sa, napríklad, ako dieta v noci nepomočil. Tu sa znova prejavil ich hyeniz- mus, ktorý sa nezastaví pred ničím, len aby nestratili svoju politickú a ekonomickú moc. Správa vydaná TASR bola aj pre mnohých skúsených novinárov šokujúca a nepochopiteTná. Pre lepšie pochopenie uvediem aspoň článok Eduarda Chmelára v denníku Práca z 18. augusta 1998 pod názvom „Rana pod pás“ a moju odpoved’ na „Otázku dňa“ v Pravde z 3. septembra 1998. Rana pod pás Podl’a správy TASR predseda SOP Rudolf Schuster odsúdil vyhlásenie českého premiéra Miloša Zemana, týkajúceho sa účasti zástupcov sudetských Nemcov v koordinačnej rade česko-nemeckého fóra. Takáto iniciatíva však skôr dvíha obo- čie, pretože rovnako ako M. Zeman, aj R. Schuster zasiahol do záležitostí, ktoré sa ho, jemne povedané, príliš netýkajú. Namieste je, samozrejme, otázka, prečo to líder SOP robí. Správa sa totiž bud’ ako politický samovrah, alebo (čo by bol horší prí- pad) ako vyslanec záujmov, ktoré s tými slovenskými nemajú vela spoločného. Bolo by vari netaktné, keby sme na tomto mieste začali rozoberaf pôvod Rudolfa Schustera, ktorý sa narodil v Medzeve obývanom prevažne Nemcami. No nemôže- me sa nevyjadrif k jeho pokusu oživit diskusiu o Benešových dekrétoch, ktorých zrušenie slovenské politické sily dosiaľ svorne odmietali. Neviem, prečo sa práve R. Schuster a práve v citlivom predvolebnom období znova vracia ku kolektívne~ vine Nemcov, ktorú už táto republika dostatočne zreteTne zavrhla. Benešove dekré- ty sú škvrnou na našich dejinách a isto sa zhodneme na tom že boli nespravodlivé. No treba ich spájat s dobou, ktorej boli určené, a neoživovaT,staré bolesti prinášajú- ce viac nenávisti ako porozumenia. Navyše, Schusterovo vyhlásenie prichádza v čase, ked’ Helmuth Kohl i Miloš Zeman oznámili, že táto záležitost sa do volieb už nebude spomínať. K otázke Benešových dekrétov, ale aj násilného vysTahovania madärského obyvatel’stva zo Slovenska po druhej svetovej vojne sa rozhodne treba vrátit v pokojnejších časoch. Z mravného hladiska je žiaduce, aby sme sa za tieto krivdy ospravedlnili. No spôsob, ktorý si zvolil R. Schuster, prináleží skôr menši- novému, resp. nacionalistickému politikovi, ktorý z existenčných dôvodov potrebu- je vždy vyvolávat spory. Najmä pred volbami. Má líder HZDS Vladimír Mečiar pravdu, ked’tvrdí, že presadzujete zrušenie Benešových dekrétov o konfiškácii majetku kolaborantov s fašistickým režimom? Rudolf Schuster, predseda SOP: Pán premiér pri osočovaní často využíva otvo- rené klamstvá. Hodí sa mu, ked’ zo mňa môže urobit raz Nemca, vzápätí Madära. Predovšetkým, som dobrý občan SR, ktorý pre svoju vlast už čosi vykonal a verím, že ešte vykonám. Nie som karpatský Nemec. Pochádzam z dolného Spiša, z Medzeva, kde 27 občanov padlo v protifašistickom odboji a koncentračných tábo- roch. My sme tiež boli protifašistická rodina. Brat Róbert so zbraňou v rnke bojo- val spolu s partizánmi v najostrejších zápasoch. Moji predkovia prišli na Slovensko v 13. storočí a odvtedy tu žili a pracovali. Bol by som rád, keby pán Mečiar doká- zal, že aj jeho rodina je tak dlho na Slovensku. Nikdy som netvrdil, že Benešove dekréty treba zrušif. Naopak, redaktorovi ČTK som jednoznačne povedal, že je pri- skoro prehodnocovaf ich, lebo ešte žijú generácie, ktoré postihli. Mohlo by to vyvo- lat iba nevôTu na všetkých stranách. Predvolebná horúčka stúpa VoTby sa blížili a nervozita v jednotlivých politických táboroch stúpala. Preto sme nepretržite čakali na predvolebné prieskumy verejnej mienky, aby sme sa mohli zorientovaf, či sa predvolebná kampaň uberá správnym alebo nesprávnym smerom. Už v tom čase sme sa často zaoberali myšlienkou, čo urobiT, aby nám preferen- cie neklesali, ale stúpali. Uspokojili by sme sa aj s najvyššími dosiahnutými prefe- renciami z júla - 16,4 percenta. Na druhej strane sme nechceli do radov našich čle- nov a sympatizantov vniest akýsi pocit neistoty a obáv z výsledkov volieb, aby vo svojom snažení neochabli. Zverejňovanie prieskumov predsa len zakaždým ešte viac rozčerilo hladinu v už aj tak nepokojnom politickom rybníku. HZDS ústami svojich lídrov Vladimíra Mečiara a Sergeja Kozlíka suverénne deklarovalo svoje jasné vítazstvo so ziskom 40 percent hlasov. SDK síce nemala také silné vyhlásenia, ale zvolili si veTmi taktické heslo na záver kampane, výrazne propagované na všetkých billboardoch: „Len víťaz môže zabezpečiT zmenu.“ Pokračovanie hesla bolo už z taktických dôvodov písané drobnými písmenami, čo si človek mohol prečítaT len zblízka, kde bolo uvedené, v spojení s kým. Práve toto heslo zamiešalo karty na politickej scéne, lebo mnoho Tudí sa roz- hodlo pod jeho vplyvom dať v poslednej chvíli hlas nie tomu, pre koho si ho v rámci predvolebnej kampane šetrilo, ale SDK. Prieskum verejnej mienky v dňoch 7. až 13. augusta 1998 uskutočnený agentúrou MVK na vzorke 1 109 respondentov a zverejnený 17. augusta 1998 našu stranu veTmi nepotešil, lebo oproti poslednému prieskumu z júla 1998 nám poklesli prefe- rencie o 1,5 percenta. Zaujímavé bolo konštatovanie z prieskumu, že pribudlo nevoličov, ale menej bolo nerozhodných. Poradie jednotlivých strán a hnutí bolo nasledovné: l. HZDS 25,7 2. SDK 22,6 3. SOP 14,9 4. SDI, 12,0 5. SMK 7,7 6. SNS 7,1 7. KSS 2,9 8. ZRS 2,5 V nasledujúcich dňoch zverejnilo Nezávislé centrum pre prieskum trhu a verej- nej mienky Názory, a. s. svoje výsledky prieskumu. Nálada sa nám opät zlepšila, SOP dosiahla rekordných 18,91 percenta. V rámci tohto prieskumu sa SDK ujala vedenia predvolebného maratónu s 24 11 percenta. Ďalšie poradie (v percentách): HZDS 21,81, SDI, 14,65, SMK 9,11, SNS 8,09. Ostatné strany nedosiahli predpí- saný limit 5 percent. V dňoch od 12. do 23. augusta 1998 na vzorke 1483 respondentov uskutočnilo Nezávislé centrum pre prieskum trhu a verejnej mienky Názory, a. s. prieskum s otázkou: Ktorým osobnostiam v politickom živote na Slovensku najviac dôveru- jete? Celkové poradie bolo nasledovné (v percentách): 1. R. Schuster 21,2 júl 21,8 2. V. Mečiar 16,8 16,6 3. M. Dzurinda 16,8 16,3 4. I. Gašparovič 10,9 10,75 5. P. Weiss 10,5 12,2 6. R. Fico 10,2 10,77 7. B. Schmôgnerová 9,0 7,8 8. E. Kukan 7,3 8,99 9. S. Kozlík 7,2 5,5 10. B. Bugár 7,2 7,5 Pokles preferencií oproti júlu bol už aj pod vplyvom neustálych útokov na moju osobu a rodinu, na I. Presperína, P. Hamžíka a našu stranu. V tom čase najprv P. Hamžík napísal list Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, v ktorom ju požiadal, aby uplatnila svoje kompetencie a s okamžitou platnosfou pozastavila na jeden mesiac vysielanie niektorých programov STV. Konkrétne vnútropolitické komentáre, program „Bez komentára“ a pravidelnú reláciu Ako dälej, pán predse- da vlády.“ Dôvodom tejto požiadavky bolo porušenie zákona, podla ktorého je v čase predvolebnej kampane zakázané vysielat volebné prejavy a volebné progra- my, čo bolo práve v spomínaných programoch STV viac ako viditeľné. Napriek tomu, že rada na základe dlhodobých monitoringov STV už dávnejšie upozorňova- la na nedodržiavanie zákona v prípade komentárov v spravodajských reláciách, STV od začatia volebnej kampane pravidelne uverejňovala viac ako účelové komentáre. V Novinách STV opakovane hrubým spôsobom dlhodobo zverejňovala nepravdivé názory zamerané výlučne v neprospech SOP. Ďalej v liste uviedol že v rámci predvolebnej kampane je rovnako neprípustné vysielanie relácie „Ako d’alej, pán predseda vlády“, kde sa tiež do éteru šíria názory očierňujúce celú opo- zíciu a vychvalujúce súčasnú vládu a HZDS. Náprava ani po zaslaní spomínaného listu v STV nenastala. Naopak, útoky na predstaviteTov SOP a celú stranu sa ešte zintenzívnili. Poslankyňa NR SR Marcela Gbúrová Záujem o členstvo v SOP prejavila Marcela Gbúrová sama. Priznám sa, že kým ja som o ňu mal záujem, krajské rady SOP v Prešove a v Košiciach boli zásadne proti jej prijatiu. Zdôvodňovali to tým, že už bola v dvoch stranách a že SOP by to viac uškodilo ako osožilo. Napriek tomu som sa s ňou stretol v mojej kancelárii a povedal som jej, že by sme mohli využif jej skúsenosti z parlamentu, ale najmä jej odborné politologické znalosti. Informoval som o tom aj predsedníctvo. Väčšina jeho členov bola proti jej pri- jatiu s odôvodnením, že jej predošlé členstvo v niekoTkých stranách nám neurobí dobré meno. Napriek tomu som ich presvedčil a prijali sme ju za členku s tým, že nám pomôže pri riešení niektorých politologických problémov. O tom, že by sa mala dostat na našu kandidátku za poslankyňu NR SR, som s ňou, ale ani na pred- sedníctve nehovoril. Hoci sme ešte neboli s ňou dohodnutí, čo presne bude v našej strane robif, pani poslankyňa M. Gbúrová sa zúčastňovala v rozhlase a televízii na rôznych besedách. Myslel som, že sa s nami poradí, čo by bolo potrebné zdô- raznit na týchto besedách v prospech SOP, lebo náš program a stratégiu ešte ani nepoznala. Mysleli sme si, že ako poslankyňa NR SR nám môže pomôct prostred- níctvom STV povedaf to, čo lídri SOP nemohli, lebo sme sa za celý čas od vzniku strany do STV nedostali. Pani Gbúrová sa nepotrebovala s nikým radit, čo by bolo potrebné zdôraznit, čo kritizovat a čo pochválit a vystupovala tak, ako sa jej to hodilo. To že jej HZDS prostredníctvom STV dalo priestor aj v čase pred volbami, len dokumentuje že mala jeho dôveru, lebo vedelo, že otvorene proti nemu nevystúpi. Po jednej relácii „Kroky“, kde sa predstavila už ako členka SOP, predstavitelia krajských rád SOP v Košiciach a v Prešove, ktorí túto reláciu sledovali, prišli za mnou, že bolo chybou že sme ju medzi nás prijali. Vystúpila tak, ako keby nebola našou členkou a o SOP a jej krokoch sa vyhýbala rozprávat. Žiadali ma, aby som sa s ňou porozprával a opýtal, či sa naozaj cíti byt našou členkou. Podobný názor vznikol aj medzi člen- mi predsedníctva. Zavolal som jej preto telefonicky a povedal som, aby zatial pod značkou SOP nevystupovala, kým sa podrobne nezoznámi s naším programom. Tlmočil som jej aj nespokojnosf s jej vystúpením od členov republikovej rady a predsedníctva SOP. M. Gbúrová sa ma snažila presvedčit o opaku, že vystúpila velmi dobre a že má na to aj pozitívny ohlas verejnosti. Od toho času sa odmlčala. Ked’sme však zverejnili našu kandidátnu listinu na poslancov do NR SR a seba tam nenašla, pustila sa do mňa a do SOP prostredníctvom tlače. Bolo samozrejmé, že najmä pre vládne noviny to bola živná pôda na zaútočenie proti mojej osobe a celej SOP. M. Gbúrová si zrejme bola istá, že bude medzi prvými na kandidátnej listine na poslancov NR SR, lebo bola skúsenou poslankyňou a prešla niekol’kými stranami. Preto svoj odchod z veTkej politiky sprevádzala protiútokmi voči mne a SOP. Na ilustráciu uvediem aspoň jeden rozhovor, ktorý poskytla denníku SME, zverejnený 20. augusta 1998 v rámci rubriky „Miesto pre“ pod názvom „Z politiky neodídem potichu.“ „Po šiestich rokoch v politike ste pred niekol’kými týždňami vstúpili do SOP. V týchto dňoch ste však oznámili svoju nespokojnost s postojmi a správaním sa R. Schustera voči vašej osobe a ohlásili ste odchod z politiky. Čo vás k tomu viedlo? -Zatial som zo SOP nevystúpila, ale mienim to tak urobit v krátkom čase. Čakám na reakciu vedenia SOP. Konflikt medzi mnou a R. Schusterom vypukol pred dvoma mesiacmi po mojom vystúpení v televíznej relácii Kroky. Veľmi ostro ma kritizoval a neodporúčal mi ako členke SOP d’alšie vystúpenie v STV. Pritom sa sám priznal, že reláciu nesledoval. Odvtedy sa s ním snažím stretnúf, ale nepodarilo sa mi to dodnes ani po osobnom liste, ktorý som mu adresovala. Mám pocit, že sa predo mnou skrý- va. Prekvapilo ma to, pretože záujem o moje členstvo v SOP bol obojstranný. Mali ste aj iné ponuky? - Áno. Boli to menšie politické strany, ktoré sa nemusia dostat do parlamentu, ale ktorým práve moje členstvo mohlo pomôct pri získavaní volebných preferencií. Predpokladali ste, že sa dostanete na kandidátku SOP v septembrových parla- mentných voTbách? - Ano. Ale po mojom vystúpení v Krokoch sa naše kontakty prerušili a neskôr som sa na kandidátku nedostala. Vysvetlil vám niekto, prečo sa tak stalo? - Nie. Nemáte pocit, že išlo o cielenú snahu vyradit vás z politického života? - Dnes už mám. Ale ak so mnou nerátali, bolo by seriózne povedat to. Mám informácie, že sa R. Schuster vyjadril v tom zmysle. Odídete teraz z politického života? - V podstate som z neho už nezaradením na kandidátku do parlamentných volieb odišla. Ale neodchádzam potichu, aj ked’ som pôvodne mala tento úmysel. Chcem o tom, čo som v politike zažila, prehltla, rozprávat. Odchod potichu by SOP akurát nahral do karát.“ Námestník Štefan Andrejko na scéne Dvadsiateho siedmeho augusta sa konalo zasadanie Mestského zastupiteTstva v Košiciach, na ktorom poslanecké kluby KDH a DS žiadali odvolaf námestníka primátora Štefana Andrejka. Ked’ sa v minulosti tie isté poslanecké kluby usilovali o jeho odvolanie, nepodporil som ich snahu, lebo som v tom videl politické motívy. Teraz som však dostal na stôl konkrétne argumenty o porušení všeobecného záväz- ného nariadenia, schváleného trojpätinovou väčšinou mestských poslancov, preto som súhlasil s jeho odvolaním. Ako som sa neskoršie presvedčil, Š. Andrejko do poslednej chvíle nechcel uveriť tomu, že jeho odvolanie podporím. Dôkazy, že toto porušil, predložil aj hlavný kontrolór, preto som nemal o čom uvažovat. Š. Andrejko si zrejme myslel, že ked’ sa stal členom SOP, ktorej som predsedom, znova ho budem obhajovať, len aby na mňa či na stranu nepadlo zlé svetlo. Vždy som hral otvorenú hru, v každom zamestnaní, kde som doteraz pracoval, na každom poste, ktorý som zastával. Ale, priznám sa, vždy som mal prísnejší meter na svoju rodinu a blízkych ako na cudzích. Len čo bol Š. Andrejko odvolaný z funkcie námestníka primátora, masmédiá, najmä provládne, „vyrobili“ z neho martýra najvyššieho rangu. Hned’ vystúpil v Novinách STV, kde dostal taký priestor, aký som ja doteraz vo svojej politickej kariére nemal. Znova bol na svete „dôvod“ na začatie dälšieho politického predvolebného taženia proti mne a SOP. Š. Andrejko dokonca usporiadal tlačovú konferenciu kde vystupoval ako hrdina, ktorému Schuster ublížil. Bolo len samozrejmé, že sme ho chceli z radov SOP vylúčit, preto sa radšej vzdal členstva sám. Najprv uvediem dôvody, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie: Bolo to vážne porušenie Všeobecného záväzného nariadenia o prideTovaní bytov i Zákona 369/1990 Zb. Stalo sa to na základe toho, že pridelil pät obecných bytov v bytovom dome na Jiskrovej ulici č. 1 v centre Košíc a umožnil ich bleskový predaj do osob- ného vlastníctva za 104 450; Sk. Ignorujúc vyše tisíc žiadatelov o akýkoľvek schátraný byt, pridelil byty Tudom, z ktorých dvaja mali družstevné byty a dvaja sú majitelmi realitných kancelárií. Dom na Jiskrovej 1 bol v auguste na predaj za 5 až 6 miliónov korún. Ako sa vyjadroval Š. Andrejko na velkolepej tlačovke za účasti Slovenskej tele- vízie`? Na ukážku aspoň krátky citát z toho, čo povedal: - V čom teda väzí taký obrat primátora Schustera, že všetky proti nebral do úvahy a týmto jediným, aj to nie faktickým pre, bol schopný daf povel na moju likvidáciu? Za akú hodnotu, v mene koho a akých cieTov`? V mene čistoty strany, seba, magistrátu? Vy, páni novinári, a verím aj verejnost, čoskoro sa presvedčíte o tom, že moja poprava bola vel’mi chatrne vykonaná. Odpustite mi prirovnanie, ale núti sa mi ho vyslovit. Síce obraz spred desiatich rokov, ked’rumunské povstalecké komando v priamom televíznom prenose zajalo, súdilo a za niekoTko minút aj postrielalo vodcu socialistického Rumunska a jeho manželku. Aj dnes tu ktosi rozbil zrkadlo vlastného obrazu a aby bol vinník potrestaný, bolo ~potrebné ukázat aj rýchlost, spravodlivost a schopnost činu. O svojom vstupe do SOP okrem iného uviedol: - Rozhodol som sa sám. Chcel som urobit gesto voči primátorovi. Primátor sa pri svojom vstupe na politickú scénu potreboval prezentovat osobnostami, ktoré niečo znamenajú. Tým nechcem povedaf, že ja som niečo znamenal, ale bol som námestníkom v druhom najväčšom meste na Slovensku. SOP ma sklamala aj svo- jím postojom voči mojej osobe. Na otázku, kedy vznikol prvý konflikt medzi ním a primátorom Schusterom, či to nebolo vtedy, ked’sa prevalila kauza okolo výstavby sídliska Ťahanovce a verej- nú sútaž vtedy vyhrala firma Titus, odpovedal: - Nepatrím medzi kontliktných Tudí. Ak vznikne rozpor, dokážem aj ustúpit. Pripúštam, že naše rozpory sa začali práve vtedy. Bol som predsedom sútažnej komisie. Šest poslancov hlasovalo za firmu Titus, dvaja proti. Nasledovala séria kontrol. Osobne mám pocit, že nešlo o to, aby sa začalo stavat, ale aby súťaž vyhral ten pravý záujemca. Na verejnej sútaži sa totiž neúspešne zúčastnili aj Košické pozemné stavby. Ich šéfom je predseda krajskej organizácie SOP v Košiciach Šte- fan Vranovský, o ktorého ambíciách na post ministra výstavby a stavebníctva sa otvorene hovorilo. Teraz sa už tahá iba čas vo viere, že po volbách to už bude všet- ko inak. Asi tak, ako to malo byt od začiatku. Nebudem reagovat na všetko, čo Štefan Andrejko uviedol na tlačovke, lebo každé- mu nezainteresovanému je jasné, ako rozmýšTa a ako si predstavoval riešit hrubé poru- senie predpisov zo svojej strany. Tým, že vstúpil do SOP, bol presvedčený, že sa mu už nič nemôže staf, že mojou povinnostou je chránit ho za každú cenu. Nepriznal si ani štipku viny a šiel tak däleko, že porovnával popravu diktátora Ceausesca so svojou, tzv. politickou popravou. Jeho odvolanie iniciovali poslanci KDH, DS a čast poslancov SDI., ktorí to odo mňa žiadali písomne. Ked’ mi hlavný kontrolór potvrdil, že Š. Andrejko porušil predpisy, súhlasil som s jeho odvolaním aj z vlastného presvedče- nia. Zrejme si myslel, že sa zachovám rovnako ako v minulosti, ked’ poslanci žiadali jeho odvolanie a ja som nesúhlasil, lebo vtedy naozaj išlo o jeho politickú likvidáciu. Pokial’ ide o spomínanú sútaž na výstavbu sídliska Ťahanovce, je pravda, že som bol prekvapený jej výsledkami, lebo vyhral najmenej skúsený dodávatel’ s najvyš- šou cenou. Dokonca šlo 0 40-miliónový rozdiel medzi firmou Titus a d’alšími fir- mami. Preto logicky podali protest renomované firmy, ktoré sa umiestnili na dru- hom a trefom mieste, a to Inžinierske stavby Košice a Košické pozemné stavby. Výsledky prekvapili aj mnohých poslancov a žiadali sútaž anulovaf. Bolo nepocho- piteTné, aby vyhrala firma, ktorá je o 40 miliónov drahšia ako ostatné. Odvtedy mnohí poslanci podozrievali námestníka Andrejka, že on zariadil, aby vyhrala firma Titus, ktorej velmi fandil. Preto chodil často za mnou, aby som výsledok sútaže potvrdil. Nemal som svedomie podpísat taký výsledok, kde by sme zbytočne prero- bili 40 miliónov korún. Ked’ sa vtedajší minister výstavby a stavebníctva Ján Mráz dozvedel o výsledku sútaže, povedal, že neposkytne finančné prostriedky na výstav- bu Ťahanoviec, kde sa nimi mrhá. Proti výsledkom sútaže protestovali aj Inžinierske stavby Košice a Košické pozemné stavby. Previerku vykonal Krajský úrad v Košiciach. Najprv zistil, že neboli splnené všetky podmienky súfaže, ale neskôr výsledky sútaže potvrdil aj pod vplyvom nepriamych politických tlakov z radov HZDS. Ja som aj napriek tomu nepodpísal výsledok súfaže, lebo na stole som mal list z ministerstva výstavby a sta- vebníctva, v ktorom odmietlo financovat túto stavbu, s odôvodnením, že nepodpo- ruje zbytočné zdražovanie stavieb. A tak celá vec zostala v patovej situácii, lebo novú sútaž sme nemohli vyhlásif. Ak sa práve touto sútažou pochválil bývalý námestník primátora Štefan Andrejko a podozrieva niekoho iného z korupcie, súdny človek môže vyslovit iba počudova- nie. Možno sebakritické slovo by bolo ovel’a účinnejšie ako ohováranie niekoho iného. Nerád sa zúčastňujem súfaží na výber dodávateTa na investičné akcie mesta, lebo sa človek i pri rozhodovaní podl’a najlepšieho vedomia a svedomia dostáva do podozrenia tých, čo sútaž nevyhrajú. Prestal som preto chodit na také sútaže, aj ked’ hlas primátora má rovnakú váhu ako hlas hociktorého člena komisie. To ma však nezbavovalo zodpovednosti za riadny priebeh sútaže. Preto som sa rozhodol, že budem radšej riadnym členom výberovej komisie pre jednotlivé sútaže. „Miesto v Európe máme s SOP“ V rámci druhého kola predvolebnej kampane, ked’ som na záver mítingov zaspieval vždy nejaký slovenský evergreen, volebný tím prišiel s nápadom, že by bolo dobre, keby na počesf novej strany SOP vznikla aj nová pieseň. Od myšlienky k realizácii bola veTmi krátka cesta. Hudbu zložil Ján Kuric, šéf populárnej skupiny Vidiek, a text Jozef Pročko, ktorý dlho tajil autorstvo. A tak sme sa ocitli postupne všetci lídri SOP, M. Marienková a J. Pročko v súkromnom nahrá- vacom štúdiu v Bratislave. Najkratšie sa tam zdržal Peter Dvorský. Dlhšie tam pobudli P. Hamžík, M. Mesiarik, I. Presperín, ale aj J. Pročko. Ja som tam bol asi pol hodiny a párkrát som počas nahrávania chcel utiecf, lebo som bol presvedčený, že takú modernú pieseň už nezaspievam. Povedal som im v štúdiu, že sa so mnou zbytočne trápia. Ale nenechali sa presvedčit, znova a znova som skúšal text pesnič- ky, ktorý sa mi páčil, ale ked’som ho zaspieval, nebolo to dobré. Asi po pätnástich minútach som predsa zacítil, že by sa to mohlo podarit. Neskôr mi spevák a autor hudby Janko Kuric povedal, že bol od začiatku presvedčený, že to zvládnem. Do akej miery, to som si ja už netrúfal hodnotif. Myslel som, že moju sólo nahráv- ku zmixujú a vznikne spoločná pieseň. O to viac som bol prekvapený, ked’ doniesli prvú nahrávku na CD a ja som tam mal sólo. Iba záver spieval sólo Peter Dvorský. Mal som z toho mindráky, prečo nedali sólo na celú pieseň profesionálovi Petrovi Dvorskému, jednému z najlepších spevákov na svete. Vysvetlili mi to svojsky, že pre propagáciu strany medzi Iudmi na našich mítingoch, ktorých sa ja pravidel- ne zúčastňujem a P. Dvorský iba sporadicky, bude maf môj spev lepší účinok. Nakoniec CD predsa len upravili, aby sme všetci boli spokojní. Na úvod zaznel môj sólový spev a na záver sólo P. Dvorského a refrény zmixovali zo spevu všetkých lídrov, M. Marienkovej a J. Pročka. Obávali sme sa s touto pesničkou vystúpit verejne. Po prvé nevedeli sme ešte naspamät text, i v štúdiu sme ho mali na papieri. Navyše, volebný tím trval na tom, aby sme túto našu „sopkársku“ veselú hymnu zaspievali premiérovo aj so živým štúdiovým orchestrom. Pamätám sa, ako napríklad v Trnave na preplnenom námestí sme spolu so živou hudbou mali zaspievať všetci. Našfastie tam bol aj Peter Dvorský, ktorý vedel text naspamät. Obávali sme sa spievat preto, že tam prišli kameramani z Koliby, aby nakrútili len také zábery, na ktorých sa zle tvárime. Tam vznikol aj incident kameramanov Formánka a Matisa s Jožom Pročkom, lebo im nechcel dovolit filmovat. Mali sme už skúsenosti a vedeli sme, že tieto zábery putovali rovno do zvláštnej strižne, kde sa vybrali tie, na ktorých sme vyzerali neprirodzene. Potom ich používal Pavol Kapusta v tzv. dokumentoch a písal k nim najurážajúcejšie komentáre na našu adresu. Najlepším dôkazom, ako zneužívali nakrútené zábery, bolo aj vystúpenie P. Dvorského na mítingu, na ktorom dostal od pripraveného provokatéra HZDS otázku o jeho vstupe do KSČ. Práve pri tejto otázke kameraman naštartoval kame- ru a nechal ju bežat aj po jeho odpovedi. Zostrih, ktorý STV ukázala, bol taký skreslený a vytrhnutý z kontextu, že aj bežný človek musel postrehnút, že skutočnost na mítingu bola celkom iná. Napriek takému nepríjemnému incidentu J. Pročka s kameramanmi sme na záver spolu so živou kapelou predsa len našu hymnu zaspievali. Prítomní 1’udia na námes- tí ju prijali s velkým potleskom. Postupne sme si na spoločný spev na záver mítin- gov tak zvykli, že si dokonca s chufou zaspievali aj P. Hamžík a I. Presperín, ktorí neradi spievali na verejnosti. Čakali sme, že si nás novinári podajú, že robíme to isté, čo HZDS v roku 1994, ked’ nahralo svoju známu pieseň v Slovenskom rozhlase za účasti všetkých svojich najvyšších predstaviteTov s názvom „Už nikdy žiaden svár“. Všetci dobre vieme, ako HZDS v praxi, po získaní moci obsah tejto pesničky uplatnilo. Ak by sa naozaj riadilo po vítazných volbách tým, čo spievalo, nedošlo by k porušeniu demokracie, nezákonnej privatizácii a určite by nenastúpila arogancia moci v našom štáte. Išlo zrejme o dobrý predvolebný manéver, zahrat na city najmä tým Tudom ktorí boli na to náchylní a dôverčiví. Báli sme sa, že novinári budú v našej pesničke hladat analógiu, ale nestalo sa. Len Slovenská republika a dalšie provládne denníky a časopisy zosmiešnili neraz môj spev na mítingoch a nenechali bez povšimnutia ani našu spoločnú pesničku. Jej obsah bol naozaj európsky, ale autori nezabudli ani na naše krásne Slovensko, kde sa všetci cítime najlepšie. Posúdie sami: Dýchat a snívaf, myslief a pracovat vieme. Žijeme len raz, tak žime, ako žit chceme! Pozriet sa 1’udbm do očí bez hanby je méta, postaviť dom, zasadit strom, vychovat zdravé dieta. Miesto v Európe máme s SOP Miesto v Európe máme s SOP. Od Záhoria po Zemplín, od Dunaja po Oravu je kúsok na svete, kde doma som a cítim slávu. Tam začína dúha, nech nekončí tento deň! Oslávif výhru, radovat sa s vami chcem. Miesto v Európe máme s SOP. Miesto v Európe máme s SOP. Dôverné rozhovory so Sergejom Kozlíkom Málokto by uveril, že som so Sergejom Kozlíkom od nášho stretnutia u V. Mečiara udržiaval priateTské vztahy, ktoré ani jeden z nás nikdy nezneužil v prospech svojej strany či hnutia, ale ani vo svoj vlastný. Bol to jediný politik z HZDS, ktorý sa voči mne zachoval vždy tak, ako sa na inteligentného človeka patrí. Mal som k nemu kedykol’vek otvorené dvere, a ak ma našiel na sekretariáte, ked’ som za pomoci jeho sekretárky získaval kontakty a odporúčania k niektorým vedúcim pracovníkom ministerstva, pozval ma do kancelárie a porozprávali sme sa spolu ako dobrí priatelia. Stretávali sme sa aj súkromne, s rodinami, ked’ prišiel s manželkou a dcérou do Košíc. Anijeden z nás nikdy netajil, že sme si rozumeli, i ked’v politických otázkach sme sa vždy nezhodli. Mal som výhodu, že som prvé tri roky svojho pôsobenia ako primátor bol nezávislý, bez členstva v strane. S. Kozlík vedel vypočuf aj moje kritické pripomienky k činnosti vlády, jeho ministerstva, ale aj na adresu pred- sedu vlády a predsedu HZDS V. Mečiara. Neobhajoval naslepo to, čo sa obháji~ nedalo. K politickým problémom, na ktoré sme mali rozdielne názory, sme sa nevracali. Ak jednému z nás dala budúcnost za pravdu, vedeli sme to chlapsky pri- znat. Rozprávali sme často i o nepríjemných veciach, ktoré sa v našom štáte odo- hrali, ale nikdy sa nestalo, ak sme mali rozdielne názory, že by sme sa boli poháda- li a viac už nestretávali. Košice boli pre HZDS „zakázaným“ mestom, najmä po vzniku novej strany SOP, ale ani potom sme sa neprestali stretávat. Je pravda, že ked’sme hovorili o chú- lostivých politických veciach v jeho kancelárii na ministerstve financií, pre istotu zapol rádio. Mnoho Tudí, ktorí vedeli o našom priatelstve, mi zazlievalo že sa s ním a jeho rodinou stýkam. Boli to práve tí, ktorí chceli Slovensko za každú cenu roz- delit na dva nezlučitelné tábory, ktoré by mali bojovat medzi sebou na život a na smrť. Zhodou okolností som bol práve človekom z opozičného tábora. S. Kozlík sa nenechal, aspoň v mojom prípade, doslova politicky viest za ruku a pomohol mestu aj vtedy, ked’ niekťorí funkcionári HZDS boli proti. Samozrejme že to neboli veci, ktoré by volali do neba, ale išlo o bežné záležitosti. Keby nebol chcel, mohol si nájst výhovorku a neriešit ich. V tejto súvislosti môžem spomenút závery finančnej kontroly ktoré boli často voči mestu pritvrdé a tendenčné, alebo financovanie komplexnej bytovej výstavby a iné. Snažil sa k nášmu mestu správat rovnako ako k hociktorým iným, a to sa mi uňho páčilo, aj ked’ neraz za to dostal od svojich straníckych kolegov. Koncom augusta prišla za mnou do Trenčianskeho Jastrabia redaktorka týžden- níka Plus 7 dní Zita Sujová a poskytol som jej väčší rozhovor. Bol s ňou aj ich foto- graf Jozef Barinka, ktorý vyhotovil niekoTko fotografií na ilustráciu. Rozhovor bol zverejnený pod názvom „S Mečiarom? Nikdy!“ Uvádzam z neho podstatnú čast: Čím chcete oslovovaf voličov? „Tým, že im chceme byt garanciou osobnostami, ktoré budú pracovat pre nich a splnia volebný program. Tam je všetko uvedené. Nie čísla oslovia, ale predovšet-kým garancia Tudí, ktorí stoja za volebným programom. HZDS je širokorozchodné hnutie, ktoré funguje na tom princípe, že sa snaží vyhl’adávat a následne zapĺňat vytvorené medzery v tej-ktorej oblasti, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá vhodných odborníkov. Niektorí skeptici sa obávajú, že SOP svojou nekonkrétnostou programu smeruje k podobnému princípu. Je mi Túto, že nás prirovnávate k HZDS, pretože sme diametrálne odlišní. My máme celkom iný princíp politiky, sme jasne vyprofilovaní, máme svoje životné zásady a tých sa držíme. Takže s HZDS sme neporovnatel’ní. Princíp vládnutia, ktorý aplikuje súčasná koalícia už štvrtý rok, je nám veTmi d’aleký, a keby sme s ním boli súhlasiĺi, vôbec by sme neboli vznikli. Za akých okolností si viete predstavif spoluprácu s HZDS? Za žiadnych. Ručím vám za to, že toto vedenie strany sa nikdy nespojí s HZDS. Ani s pánom Mečiarom, ani bez neho. Pretože to, čo vykonalo HZDS za posledné štyri roky, najmä protiústavné kroky vedúce k medzinárodnej izolácii, to je pre násn eprijateľné. Keby som bol chcel s premiérom Mečiarom spolupracovaf, mohol som to urobit už v deväfdesiatomštvrtom. Aj ked’ to teraz pán Mečiar vyvracia a tvrdí, že so mnou nerokoval, sú na to svedkovia, že som bol dvakrát na Tomášikovej (sídlo HZDS), kde mi núkal vstup do HZDS a post lídra na východe. Mohol som si vybrat funkciu, akú som len chcel, okrem dvoch - predsedu vlády a predsedu par- lamentu. A ked’som odmietol s ním spolupracovat vtedy, prečo by som mal o takom niečom uvažovat teraz. Ja som už povedal - my spolu nepatríme a nikdy ani nebu- deme. S HZDS teda nie. Koho ďalšieho ešte vylučujete? Všetky strany vládnej koalície. Pretože dirigentom síce bolo HZDS, ale asistovali mu aj robotníci a SNS. Spolupracovaf môžeme jednoznačne len s opozičnými stranami, vrátane madärskej koalície. Bez nej nebudeme môct získat v parlamente šesťdesiat percent, teda ústavnú väčšinu. O HZDS sa hovorí ako o hnutí jedného človeka. Vaša SOP vznikla na podobnom princípe. Ako zabránite tomu, aby sa zo SOP nestalo to, čo sa stalo z HZDS? Garantuje to nielen moja osoba, ale aj celý štáb ľudí, ktorý je v SOP. Ľudia vedia, že ja nie som človek, ktorý túži po moci. Nie som ani typ samobežca, rád sa obklopujem Tud’mi, ktorých viem zapálit a ktorí so mnou chcú pracovat. Ja som si všetko vydrel tvrdou prácou. Aj manželka mi neraz hovorí, že som sa oženil s mes- tom, nie s ňou. Ale ináč to nejde. Takže, toho sa netreba obávat, že by som aj ja postupoval takým spôsobom ako pán Mečiar. Nikdy v živote. Začiatok kampane HZDS pripomína goebelsovskú propagandu. O aký druh moci sa podl’a vás usiluje V. Mečiar? V predvolebnej kampani HZDS sa presviedčame o tom, že sa všade stupňuje napätie, ale jemu vôbec nezáleží na tom, akými formami alebo metódami si upev- ňuje a získava moc. Snem HZDS v Trnave mi pripomínal práve to, čo ste spomína- li. Generácie, ktoré niečo pamätajú, sa začínajú bát. Ako odhadujete výsledky volieb? Bez SOP opozícia nevyhrá, s nami má šancu získat šestdesiat percent. Verím, že tolko získame a že vytvoríme funkčnú vládnu koalíciu. Sú programy opozičných strán a SOP dostatočne kompatibilné, aby ste hneä vo volbách zostavili vládu a vytvorili spoločný vládny program? Myslím, že sú a že všetci chceme to isté, len máme rozličné prístupy. Na nie- ktorých veciach sa pravdepodobne dohodneme ešte teraz, pred volbami, aby sme potom nestrácali čas a hned’ urobili potrebné kroky. Čo urobíte, ak Mečiar síce volby vyhrá, ale nebude schopný zostavit novú vládu, takže bude naďalej vládnut so starou? Toto bude skôr v jeho neprospech, pretože medzitým štát skrachuje. Tie problémy sa už nebudú dat udržat v tajnosti. Pre neho by bolo lepšie, keby išiel do opozície.“ Dvadsiateho siedmeho augusta 1998 v Novinách STV pod titulom „Poznámka“ priniesol redaktor P. Kapusta opät ohováračskú správu, v ktorej spochybnil niekto- ré programové ciele SOP, a najmä riešenie bývania, aby sa vzápätí mohol vrátit k prideleniu bytu môjmu synovi, o ktorom som už písal. V komentári znova hovo- ril o mojich údajných protiprávnych krokoch a podvodoch, ktoré som mal na sve- domí ako komunistický činiteT. Hned’ na to ma neoprávnene napadol za jednoizbo- vý byt, ktorý som ako predseda SNR v roku 1990 dostal. Nebol to služobný byt, ale bol pridelený tak ako ostatným funkcionárom SNR s výmerom na moje meno. Napriek tomu som pred odchodom na veTvyslanecký post v Kanade dal kľúče od bytu vedúcemu Kancelárie SNR Richardovi Schinovi. Nasfahovala sa tam mla- domanželská dvojica. Pretože výmer bol na moje meno, za byt platili tiež na moje meno. Ked’ som pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR v roku 1994, R. Schin mi znova ponúkol tento byt na bývanie, lebo mladí manželia sa práve stahovali do väčšieho. Ked’ sa byty začali odkupovat do súkromného vlastníctva, vrá- til som ho bytovému podniku a ten ho pridelil dôchodkyni bývajúcej v jednom byte s dcérou, zatom a vnučkou. P. Kapusta si zrejme cez SIS všetky tieto skutočnosti zistil, aj napriek tomu ma ohováral nepodloženými faktami. Pre lepšiu predstavu uvediem aspoň dva monitoringy z televíznych komentárov STV od redaktora P. Kapustu. 8. 7. 1998 - Slovenská televízia, I. program Noviny STV - „Názory“ „Hoci novovzniknutá SOP nepriniesla na slovenskú politickú scénu nič objav- ného a občanom ponúka veľmi slabý politický program, niektoré médiá, predovšet- kým televízia Markíza a denník Pravda vytvárajú okolo predstavitelov SOP ohrom- nú gloriolu. Deje sa tak najmä v prípade predsedu strany, košického primátora Rudolfa Schustera. Tzv. schusterotvorné médiá ho prezentujú nielen ako schopné- ho manažéra, ale aj čestného a bezúhonného človeka, ktorý verejné záujmy nadria- d’uje nad svoje vlastné. Jeho minulost však hovorí o čomsi inom. Od polovice sedemdesiatych do polovice osemdesiatych rokov pôsobil Rudolf Schuster ako nomenklatúrny káder komunistickej strany vo funkciách na MsNV a KNV v Košiciach, čo v hojnej miere využíval vo svoj prospech. V rokoch 1972 až 1978 staval rodinný dom, pričom generálnym dodávateTom stavby bol mestský podnik Rozvoj, subdodávatelom Mestský stavebný podnik pat- riaci pod ním riadený MsNV. Viaceré doklady a faktúry o tom sa záhadne stratili. Ked’že Rudolfovi Schusterovi nevyhovoval pozemok na Popradskej ceste, žiadal iný na ČermeTskej ulici. Štátne lesy a obchodný dom Prior ktorým parcely patrili, ich previedli na štát a hoci MsNV Košice za ne zaplatil 1,4 460; korún, inžinier Schuster za ne zaplatil iba polovicu. Získal tak do osobného užívania pozemok s výmerou 925 metrov štvorcových, hoci maximálna, vtedy povolená hranica bola 800 metrov štvorcových. K tomu Rudolfovi Schusterovi pridelili komunistické úrady aj priTahlú parcelu s výmerou d’alších 633 štvorcových metrov. Vzápätí si čer- stvý majitel parciel vybavil stavebnú pôžičku. Do jednej polovice dvojdomu, ktorý staval, si inžinier Schuster prihlásil aj svojich rodičov. Na dokladoch za účelom pôžičky však mali byt sfalšované ich podpisy. Podmienkou na priznanie nenávrat- ných pôžičiek bolo, že stavebníci budú dom po dostavbe užívat spoločne. Ako potvrdzuje dokument o výpovedi otca Rudolfa Schustera z vyšetrovania uvedeného podvodu kontrolno-inšpekčnou komisiou ministerstva vnútra z roku 1990, otec Alojz Schuster nemal s výstavbou domu v Košiciach nič spoločné. Nikdy v ňom nebýval a nadälej býva vo vlastnom dome v Medzeve. Nie je bez zaujímavostí, že vyšetrovanie tohto podvodu a následné trestné stíhanie Rudolfa Schustera zastavil v roku 1990 osobne vtedajší československý prezident Václav Havel. V tejto súvislosti existuje istá paralela dotýkajúca sa Schusterovho syna Petra Schustera. Toho v roku 1983 uznal Mestský súd v Košiciach vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a vymeral mu 10-mesačný trest odňatia slobody. Zavinil totiž tažkú dopravnú nehodu ktorej obet je dodnes na invalidnom dôchodku. Schusterovho syna v roku 1985 tak isto omilostil prezident. Tentoraz Gustáv Husák. Rudolf Schuster v tom skrátka vždy vedel chodit. Bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci.“ Slovenská televízia STV 1, 19.30 Noviny STV - „Poznámka“ „SOP prichádza s novou témou - občianskym porozumením, píše sa v propagač- ných bulletinoch Strany občianskeho porozumenia. Žiaľ, pekné predsavzatia vedenia tohto politického subjektu zostali len na kriedovom papieri farebných letákov. Dokazuje to konfrontačne ladená predvolebná kampaň v médiách a na poulič- ných billboardoch, ktorá má zrejme kamuflovat absenciu reálneho programu. V jed- nej jeho časti sa uvádza, že SOP okrem iného zabezpečí občanom dôstojné bývanie, čo považuje za jednu z hlavných úloh štátu. Ide najmä o byty pre mladé rodiny, pretože budúcnost Slovenska je spojená s budúcnostou rodiny. Tieto pekné a akiste pravdivé slová sú však v protiklade s činmi niektorých predstaviteľov SOP. Spomeňme protiprávne kroky a podvody jej predsedu Rudolfa Schustera ešte počas kariéry prominentného komunistického činitel’a, o ktorých sme už v spravodajstve STV informovali. Naporúdzi sú však aj novšie prípady, na ktoré nás nedávno upo- zornila slovenská tlač. Napríklad na nanajvýš čudné okolnosti získania 4-izbového bytu synom košického primátora i stavebného povolenia na stavbu luxusného rodin- ného domu. Najzaujímavejší je však fakt, ktorý zverejnil bratislavský Večerník a ktorý veTmi pripomína prípad exministra Eduarda Kukana. V roku 1990 pridelili Ing. Rudolfovi Schusterovi, vtedy predsedovi SNR, služobný byt na Školskej ulici číslo 14 v Bratislave. Hoci predsedom parlamentu už nie je osem rokov a byt nepotreboval ani ako vel’vyslanec v Kanade, dodnes ho nevrátil. Že by naň zabudol, je veTmi nepravdepodobné, pretože účty zaň si stále platí. Nuž, bývalý služobný byt by sa iste zišiel niektorej mladej rodine. Preto ho spolu s bratislavským Večerníkom vyzývame: Čo keby ste, pán Schuster, urobili jedno drobné predvolebné gesto?“ Pretože som nemal možnost reagovat na túto ohováračskú kampaň v tom istom médiu, do ktorého som mal zakázaný prístup, podal som prostredníctvom svojho právneho zástupcu trestné oznámenie na redaktora STV P. Kapustu, Slovenskú republiku, Východoslovenské noviny Lúč, bratislavský Večerník a Nové Korzo. Dvadsiateho siedmeho augusta denník Pravda reagoval na neustále útoky na moju osobu článkom pod názvom „Mieria na syna, triafajú otca. Honba na Schusterovcov.“ „Škandalizovanie predsedu SOP Rudolfa Schustera a jeho rodiny médiami blíz- kymi VSŽ a HZDS pokračuje nevídaným spôsobom. V poslednom čase ~~merujú ataky čoraz častejšie na jeho syna, podnikateTa Ing. Petra Schustera, ktorý sa doža- duje ochrany osobnosti aj súdnou cestou. Sériu článkov a televíznych relácií začali prípadom dopravnej nehody z roku 1983, ktorú zavinil P. Schuster. Bol za ňu odsú- dený, ale po dvoch rokoch výkonu trestu vraj omilostený vtedajším prezidentom ČSSR. „V skutočnosti som spadal pod amnestiu, ktorú prezident vyhlásil k 40. výročiu oslobodenia ČSSR“, povedal pre Pravdu P. Schuster,“ niekomu však vyhovuje tento výmysel, lebo korešponduje s iným ich výmyslom - o údajnom omilostení otca pre- zidentom Havlom. Nič také sa nestalo, lebo otcova vec bola Krajskou prokuratúrou v Košiciach 30. mája 1990 odložená.“ Niektoré médiá chcú zrejme stoj čo stoj dokázat, že jablko nepadlo d’aleko od stromu. Preto najnovšie prišli s príbehom o údajných čachroch Schustera - syna pri výstavbe rodinného domu (predtým obvinili otca z podobných machinácií v 70. rokoch). Vraj porušil formality vrátane stavebného povolenia. P. Schuster odovzdal Pravde bohatú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že tieto obvinenia sa nezakladajú na pravde. „Tušil som, že sa otcov návrat do velkej politiky nezaobíde bez škandalizovania celej našej rodiny, ale že na nás vylejú tolko špiny, to mi ani v najhoršom sne nena padlo,“ hovorí P. Schuster. „Neveril som, že žena, ktorú som donedávna volal teta, lebo dlho patrila medzi najbližších priatel’ov našej rodiny, začne odrazu v novinách, kde je šéfredaktorkou, uverejňovat také paškvily proti otcovi a mne. Ked’som jej zavolal a pýtal sa, čo to všetko znamená, odpovedala, že v tom čase nebola v redakcii. Pre noviny, ktoré o mne ešte pred dvoma rokmi písali ako o vzornom podnikatel’ovi, som náhle vyvrhelom spoločnosti...“ Schuster junior zároveň zdôrazňuje: „Napriek všetkému mám otca rovnako rád a cením si, že sa postavil proti nespravodlivosti ako správny chlap. Nech si naši neprajníci nemyslia, že Schusterovcov zlomia!“ Útoky na moju osobu a rodinu neprestali do volieb, naopak, tesne pred volbami sa HZDS a ich celá mediálna mašinéria pustila aj do môjho priateTa, podpredsedu SOP Igora Presperína. Raz ho neoprávnene napádali za byt, inokedy za chalupu alebo za rekonštrukciu historického objektu na hlavnom námestí, ale aj za výstavbu bytov, v čom predbehol všetky krajské mestá na Slovensku. Na osvieženie pamäti aspoň dva príklady, ako reagovali niektorí opoziční novi- nári na neutíchajúcu ohováračskú kampaň proti mne, mojej rodine, ale aj ostatným predstavitel’om SOP: Článok Júliusa Gembického v SME pod názvom „Po Mečiarovi martýrom Schuster“ z 12. 9. 1998. „Po neúspešnom pokuse vyradit SDK ako svojho najsilnejšieho protivníka z volieb si médiá naklonené HZDS vzali na mušku opozičnú dvojku SOP, s cieTom zdiskreditovat hlavne jej lídra Rudolfa Schustera pred volbami. Remplovanie Schustera naberá na drsnosti od chvíle, čo verejne zanevrel na možnost povolebnej koaličnej spolupráce SOP s HZDS. Rudolf Schuster začal maf na rováši u V. Mečiara už od chvíle, čo pred parla- mentnými volbami v roku 1994 odmietol byt východoslovenským lídrom HZDS. Do vzrastajúcej nemilosti upadol po tom, čo vypovedal poslušnost železiarenským magnátom v meste a aj bez nich doviedol viaceré projekty rekonštrukcie historic- kého jadra Košíc do úspešného konca. Navyše, ked’ si i s mediálnou podporou Markízy vybudoval nielen medzi domácimi Košičanmi, ale na celom Slovensku imidž superúspešného politika, za ktorého sTubmi stoja očividné výsledky. Bol to vlastne R. Schuster, ktorý upadajúcej povesti V. Mečiara predostrel, ako sa robí mediálna kampaň pred úspešným prechodom z komunálnej do vysokej poli- tiky. Koncert troch amerických sopranistiek na Hlavnej ulici, Pavarottiho v amfiteátri, okázalé bitky na umelom kanáli, rytierske pasovania, inštalácia zvonu Urban na Dóme, masová makaréna, štrúdle a silvestrovské grogy vyvolávali závisf v netvorivom mediálnom zázemí V. Mečiara. Ak sa teraz po boku premiéra na prahu volieb vystrieda C. Schifferová, J. P. Belmondo či G. Depardieu, tak je za týmto okopírovaným námetom politiky ako show Rudolf Schuster. Schusterova schopnost kooperatívnosti v záujme vyriešenia konkrétneho prob- lému sa stala nebezpečenstvom pošramotenej povesti Mečiara ako večného martý- ra na politickom javisku Slovenska. Mnohí tvrdia, že sám Schuster tvorí 80 percent preferencií SOP. Mečiar zavetril, že práve v Schusterovej charizme sa vynoril do predvolebnej ruje sok, ktorý by ho mohol definitívne zbavit glorioly vodcu a pripraviť ho o moc. A tak sa do neho bije hlava-nehlava. Akoby nikto nepostrehol, že denunciačná kampaň sa pomaly obracia v jeho prospech. Ako keby sa nevedelo, že Slovensko si vždy nájde svojho martýra.“ S blížiacimi sa volbami HZDS prostredníctvom svojich médií stupňovalo oho- váračskú kampaň. Je samozrejmé, že 1’udia na to reagovali rôzne. Tí, ktorí boli odká- zaní len na jednostranné informácie napríklad z STV, nemali možnost konfrontovat si ich i z iných zdrojov a väčšina verila tomu, čo im servírovali. Tam, kde mali obča- nia prístup aj k iným informáciám, brali ich s rezervou, lebo mali možnost porov- návat. Mnohí, práve pod vplyvom jednostranných informácií, stupňovali napätie a nenávisf voči ohováraným osobám. Aj preto som v tom čase dostal viac urážajú- cich listov, v ktorých mi takíto pisatelia vyčítali práve to, čo sa dozvedeli z STV. Preto mi písali nielen výhražné listy, ale strašili moju rodinu aj bombovým útokom. Bol som práve na mítingu vo východoslovenskom regióne, ked’ mi môj tridsaf- štyriročný vystrašený syn zavolal, že máme bombu v dome, že ho o tom telefonic- ky informoval neznámy. Snažil som sa ho upokojit a zároveň presvedčit, že to nemôže podceňovat, že musí zavolat políciu, aby celý dom preskúmali pyro- technici. Nebolo mi jedno, ked’ som si uvedomil, že v dome býva syn s dvoma dcérkami a manželkou a horeja s manželkou a dcérou. Ked’som sa v noci vracal domov, nikto nespal, každý čakal, či bomba v dome predsa len nevybuchne, hoci policajní odbor- níci celý dom prehliadli. Na túto udalost, ktorá sa odohrala 18. septembra 1998 reagoval denník Pravda článkom „Bomba u Schusterovcov.“ „O tom, že majú v rodinnom dome bombu, informoval rodinu Schusterovcov v piatok neznámy hlas. Syn lídra SOP Rudolfa Schustera okamžite zalarmoval polí- ciu. Rodina potom dom opustila. „Telefón som zdvihol ja. Neznámy mužský hlas mi oznámil, že máme v dome bombu. Odvetil som mu, nech si z nás nerobí bláz- nov - on svoju výstrahu dôrazne opakoval a zavesil. Práve sme oslavovali piate narodeniny mojej mladšej dcéry Pefky. Policajti aj so psovodom a sh.xžobným psom vycvičeným na hľadanie výbušnín prišli okamžite a odviedli vysokoprofesionálny výkon,“ uviedol pre Pravdu Peter Schuster. „Pozorne prehTadali pozemok aj dom, kde bývame spolu s otcom. Našfastie, aj tentoraz to bol planý poplach, nijaký nástražný výbušný systém nenašli,“ uviedol P. Schuster. „Podobný prípad sa už vyskytol, ked’ nám prišiel balík od neznámeho odosielatel’a. Polícia preverovaním zistila, že udal falošné meno i adresu. Mohol to urobit hocikto, ale ja som presvedčený, že to má politické pozadie a súvisí to s otcovou politickou činnostou. Môjho otca nezastrašia a mňa mrzí, že títo Tudia neberú ohľad ani na moje dve malé deti, ktoré sa určite o dedka, nás rodičov i o samých seba boja. A ja im neviem vysvet- lit, prečo sú dospelí Tudia niekedy takí zlí,“ povedal.“ Najmenej argumentov na ohováračskú kampaň našli na P. Hamžíka, ale celkom ho vynechat nemohli. Preto vláde naklonený denník Slovenská republika priniesol v polovičke septembra, zrejme podla vopred určeného časového harmonogramu , „mediálnu bombu“, podTa ktorej podpredseda SOP Pavol Hamžík v čase, ked’ bol ministrom zahraničných vecí, zobral svoju manželku na viacero zahraničných slu- žobných ciest. Náklady s tým spojené malo údajne hradiť MZV SR, teda v koneč- nom dôsledku daňoví poplatníci. PodTa denníka malo íst o pätdňovú cestu do Juhoafrickej republiky a tak isto do Číny a Hongkongu, pričom náklady na letenky mali predstavovaf 550 440; a 390 800; Sk. Ako na to reagoval P. Hamžík pre tlač? - Je obvyklé, že na oficiálnych návštevách sprevádzajú štátnych predstavitel’ov ich manželky. Z tridsiatich ôsmich služobných ciest, ktoré som absolvoval vo funkcii ministra zahraničných vecí, ma sprevádzala manželka dvakrát. Išlo o oficiálnu návštevu Juhoafrickej republiky a oficiálnu návštevu Číny a Hongkongu, kam moja manželka cestovala na základe oficiálneho pozvania čínskej strany. Tá hradila náklady spojené s cestou a MZV SR preplatilo iba letenky. Je to bežná prax, man- želky sprevádzali aj iných ministrov vlády, predsedu parlamentu, aj ústavných čini- tel’ov. Vyrábat z bežného prípadu takúto kauzu znamená dotknút sa tých najvyšších štátnych predstavitel’ov z cudzích štátov, ktorí so svojimi manželkami prišli na oficiálne návštevy Slovenska. Ide o vykonštruovanú kauzu, a keby nebolo pred volbami, zhodil by som to zo stola ako hlúpu, smiešnu záležitost. Viem, že sa preverujú všetky moje služobné cesty. Ale ak vytahujú takéto kauzy, ktoré nepredstavujú porušenie zákona ani predpisu, znamená to, že nemajú nič poriadne, čo by mohli proti mne použit. Výsledky volieb Tak ako predstavitelia ostatných strán, aj my sme s veTkou netrpezlivostou čakali, aké budú naše volebné výsledky. Ja som šiel volit prvý deň popoludní spolu s manželkou a dcérou Ingrid. Nechcel som dat na sebe vidiet, že moja achilovka ešte stále nie je v poriadku. Hocijako som sa snažil nekrívat, predsa si to prítomní novinári všimli. - Nasadit na nohu sadru, ako to lekári navrhovali, to by určite mnohí, najmä i novinári, pred volbami klasifikovali ako „politické divadlo“ na ovplyvnenie voličov. Preto radšej volím na jednej nohe, - povedal som novinárom. ‘ Na ich otázku, prečo som ignoroval referendum o neprivatizovaní niektorých strategických podnikov, som odpovedal: - Tak ako iných občanov, ani mňa sa nikto nespýtal na to, či privatizovat alebo nie, ked’sa tak dialo v prípade VSŽ, Nafty Gbel.y, Slovnaftu alebo kúpelov Pieštany. Nechápem, načo treba robit také divadlo teraz, navyše za 80 miliónov korún, a využit to ešte i v predvolebnej kampani. Sme napokon jediným politickým sub- jektom, ktorý hovorí o tom, že privatizáciu bude treba komplexne preverit. Na dälšiu novinársku otázku, či sa neobávam, že pod rúškom noci sa niekto pokúsi o manipuláciu volieb, som povedal, že informácie, ktoré som tesne predtým dostal, potvrdzujú, že volby prebiehajú od začiatku korektne. Na otázku, čo sa bude odohrávat tesne po volbách, som povedal: - Ak sa podarí opozícii získat 60 percent hlasov, bez ohladu na percentá, ktorý- mi prispeje náš nový politický subjekt SOP, bude to úspech. Teraz už nejde o stra- ny, ale o Slovensko a jeho budúcnost. Dni bezprostredne po volbách môžu byt ešte kritické, lebo terajšia vláda sa nebude ponáhTaf odovzdat moc. Ale každý deň pre- dĺženia pri odovzdávaní moci prinesie súčasnej vládnej garnitúre vážnejšie ekono- mické problémy. ‘ Na dälšiu otázku, či očakávam, že prestane osočovanie mojej osoby a strany po volbách, som odpovedal záporne. Bude to pokračovat. Najmä v STV, ktorá sa stala straníckou, ale i v časti tlače vrátane tých novín, ktoré vlastnia VSŽ, a. s. Pôjde predovšetkým o novinárov ktorí sa dali kúpit alebo im jednoducho slúžia. Vrátil som sa s rodinou domov a netrpezlivo som čakal na prvé prognózy. Večer, , okolo deviatej mi zavolal Pavol Rusko, aby mi oznámil prvú prognózu volebných výsledkov. Bol som veTmi sklamaný ôsmimi percentami pre SOP, ani som tomu nechcel sám verit. - Ak mi máš podávat len také nedobré správy, radšej mi nevolaj. Zavolaj mi, ked’ budeš mat lepšie výsledky, - povedal som mu. Dlho som sedel v hale a rozmýšTal som, ako je to možné, že sme oproti preferenciám tak poklesli. Manželka s dcérou sa ma snažili rozveselit a presviedčali ma, že sú to iba predbežné prieskumné výsledky, skutočné budú určite lepšie. Zostal som sediet v kresle. V duchu som si pustil akýsi televízny záznam od svojich prvých krokov pri rokovaní o založení novej strany. Videl som rozhovory s lídrami, ktorých som postupne získaval. Videl som aj náš prvý ustanovujúci kongres nadšených nových členov, priaznivý vývoj preferencií oproti iným stranám. Videl som aj nadšených funkcionárov v jednotlivých krajoch a okresoch ako verili novej SOP a jej lídrom, ako boli presvedčení o dobrých volebných výsledkoch. Ale videl som aj obrovské útoky na našu stranu, moju osobu a rodinu, ale aj dälších lídrov, predovšetkým na I. Presperína. Pred očami sa mi mihali urážajúce relácie v STV ale aj ohováračské články v denníku Slovenská republika, Východoslovenských novinách Lúč, košickom Večere, Novom Korze a dälších. Rovnako som videl nekonečné množstvo mítingov, ktoré sme absolvovali po celom Slovensku. Kde sa stala chyba? Ako je to možné, že sme oproti preferenciám silne poklesli? I ked’ to bola iba prvá prognóza, vedel som, že od tohto čísla sa už velmi nepohneme, maximálne to mohlo byt plus-mínus 2 percentá. Prvý dôvod nášho menšieho úspechu vo volbách som jednoznačne videl v nevy- beranej a osočujúcej kampani v STV. Ale prenasledovali ma aj iné myšlienky. Či sme sa pod vplyvom pravidelných útokov v STV, kde nám nedali možnost reago- vat, v snahe povedat občanom pravdu naozaj nenechali príliš uniesť že sme na našich mítingoch pred volbami boli tvrdší voči vláde V. Mečiara ako SDK. Dlho do noci som sa v posteli obracal, lebo volebný výsledok, aj ked’ nebol konečný, ma sklamal. Nasledujúci deň, v sobotu 26. septembra 1998, sme sa dohodli na spoločnom stretnutí lídrov a volebného štábu v našich kanceláriách v Ružovej doline v Bratislave. Vel’mi sa mi nechcelo íst, lebo som nemal najlepšiu náladu. Stále som bol myšlienkami pri analýze našich, podTa mňa nie najlepších volebných výsled- koch. Na moje prekvapenie v našich priestoroch SOP vládla pohoda. Aj P. Hamžík, ktorý ma zastupoval, sa s volebným výsledkom nielen zmieril, ale ho dokonca označil za prijateľný. Bol tam aj televízny štáb Markízy a dälší novinári. Nemal som veTa chuti na rozhovory s novinármi. Okolo jedenástej večer ma zavolal šéfredaktor Pravdy Pavol Minárik a blahoželal mi k volebným výsledkom. Bol prekvapený mojím rozčarovaním s dosiahnutými ôsmimi percentami. - Je to dobrý výsledok. Založit stranu v roku volieb, hned’ sa dostaf do parlamentu, to sa hocikomu nepodarí, - presviedčal ma. Po chvíli mi znova zavolal a oznámil mi, že do rána, pri konečnom sčítavaní môže SOP získat aj desat percent. V tom čase sa naše percentá pohybovali okolo čísla devät. Je pravda, že cez noc zo soboty na nedelu, z 26. na 27. septembra, sa upresňovali definitívne výsledky. Nakoniec sa predsa len to prvé prieskumné percento nezmenilo a dosiahli sme 8,01 percenta hlasov. Je to dobrý a prijatelný výsledok? Alebo je nedostatočný a pre nás nevyhovujúci? Ak vychádzame z nášho strategického ciela, aký sme si dali k týmto voľbám pri vzniku našej strany - pomôcf opozícii vyhraf volby tak, aby sme spolu získali troj- pätinovú väčšinu v parlamente a zmenili štýl vládnutia v domácej aj v zahraničnej politike - úlohu sme splnili na sto percent. Pretože celá opozícia získala 93 poslaneckých kresiel v parlamente a môže schvalovat ústavné zákony. Pri skúmaní našich výsledkov volieb z hTadiska vývoja nárastu či poklesu preferencií od vzniku našej strany už musíme byt menej spokojní. I ked’je pravda, že preferencie sa menia a nie sú smerodajné. Rozhodujúce sú výsledky volieb. I tak je pre nás nepochopitel’né, že sme klesli na takú úroveň, akú sme ani raz v rámci preferencií pred volbami nedosiahli. Pre zaujímavost uvediem prehl’ad preferencií SOP v jednotlivých mesiacoch: 3/98 4/98 5/98 6/98 7/98 8/98 11,00 17,2 17,1 15,9 14,2 14,5 (v percentách) Aké boli celkové výsledky volieb podla jednotlivých strán, ktoré sa dostali do parlamentu? I. HZDS 27,00 percenta 43 poslaneckých miest 2. SDK 26,33 42 3. SDIJ 14,66 23 4. SMK 9, I 2 15 5. SNS 9,07 14 6. SOP 8,01 13 Ako sme dopadli s výsledkami volieb v jednotlivých krajoch, ukazuje nasledu- júca tabulka: 1. Bratislavský kraj 6,10 percenta 2. Trnavský kraj 4, I 9 3. Trenčiansky kraj 5,83 4. Nitriansky kraj 4,78 5. Žilinský kraj 5,80 6. Banskobystrický kraj 6,79 7. Prešovský kraj 10,63 8. Košický kraj 18,38 Ak sme pred volbami tvrdili, že SOP sa bude snažit získat hlasy spomedzi tých, ktorí boli nerozhodní, a najmä medzi prvovoličmi, skutočnost bola nasledovná: Prvovoličov bolo okolo 380 000. Najviac ich v predvolebnej kampani oslovila SDK - 30 percent, SDI: 18, SOP a SNS po 13, HZDS 1 1 a SMK 8. Najviac voličov vo veku od 18 do 24 rokov mala SNS - 25 percent, SOP 21, najmenej mladých volilo HZDS 8. Pokial’ ide o motívy rozhodnutia voličov: SOP má dôveryhodných politikov - 16 percent voličov SOP SOP chce riešif dôležité problémy - 30 percent voličov SOP Slovensko potrebuje zmenu - 31 percent voličov SOP Naše sklamanie z výsledkov volieb nevedel celkom zakryt ani P. Hamžík, ktorý počas volieb organizoval stretnutia s novinármi, členmi volebného tímu a niektorými lídrami. Balil to však do svojej diplomatickej reči, ked’ sa pre prítomných novinárov vyjadril slovami: - V SOP je nálada dobrá, i ked’ nie vynikajúca. V nedelu zasadalo republikové predsedníctvo SOP, kde sme prijali vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného uvádzalo: „Strana občianskeho porozumenia (SOP) nebude rokovaf s HZDS o vytvorení novej vlády. SOP je pripravená začat rokovania o vytvorení novej vlády so Stranou demokratickej koalície, Stranou demokratickej 1’avice a Stranou madärskej koalície, sme pripravení do nej vstúpit za podmienky, že v nej zohrá dôležitú úlohu a bude mat náležitý vplyv. Na koaličných rozhovoroch o vytvorení novej vlády sa za našu stranu zúčastní. P. Hamžík, I. Presperín a R. Schuster. Strategický ciel’ SOP prispiei k tomu, aby opozícia získala vo volbách do NR SR trojpätinovú väčšinu, sa podarilo splnit aj vd’aka SOP, ktorá oslovila nerozhodných voličov a pomohla dosiahnut dosiaT najväč- šiu účast voličov na volbách od roku 1989. Pokial ide o strategický ciel SOP získat 15 percent v parlamentných volbách, ten sa nesplnil. SOP sa od svojho vzniku stala terčom hlavného a sústredeného útoku HZDS, ktorý sa viedol najmä prostredníctvom zneužitia Slovenskej televízie a cez denník Slovenská republika. Bola to najšpinavšia diskriminačná kampaň od roku 1989, proti ktorej SOP viackrát protestovala.“ V tom čase prenikl.i na verejnost prostredníctvom denníka SME závery predvo- lebnej analýzy, ktorú pre potreby centrálneho volebného tímu HZDS vypracoval jeden zo štátnych orgánov SR. Citujem niektoré výroky: „V rámci tejto predvolebnej analýzy HZDS poukazuje na neúspešnú infiltráciu štruktúr SOP. V tejto správe sa okrem iného uviedlo, že HZDS nemá okrem SNS iného prirodzeného ani potenciálneho zmluvného spojenca na vytvorenie vlády. Verejne známe i utajované dôvody sú silným motivačným prvkom, aby si svoju pozíciu vládneho hnutia udržalo. HZDS je pritom vystavené silnému domácemu a zahraničnému tlaku v súvislosti s regulárnym priebehom volieb. Podla tohto doku- mentu sa HZDS pripravuje na využitie možnosti daných ústavou, rozšírenými prá- vomocami predsedu vlády a predsedu NR SR na vytvorenie čo najvýhodnejšieho východiskového postavenia pred rokovaniami o zostavovaní vlády. Z parlament- ných subjektov pripadá bezprostredne po volbách ako spojenec do úvahy SNS a po zvláštnom rokovaní i SDI:. Z mimoparlamentných subjektov v závislosti od volebných výsledkov môže HZDS rátat s podporou politického hnutia Naše Slovensko a KSS. Pokus o infiltráciu SOP, datovaný od jej vzniku, sa po nekontro- lovaných atakoch z oboch strán vymkol z réžie kooperujúcej zložky HZDS, ktorá sa napokon musela pripojit k modifikovanej stratégii proti úzkemu vedeniu SOP. Analýza označila variant anulovania volieb predsedom NR SR za nepriechodný pre jeho možný negatívny vplyv na stabilitu SR. Sú v nej odvolávky na rozpraco- vané rokovania s SDI; a dosiaT nedostatočné prenikanie do štruktúr SOP.“ Ako reagoval na výsledky volieb predseda vlády a predseda HZDS Vladimír Mečiar? Typicky, po svojom. Jednoducho sa stratil. Kam a prečo, nikomu nepove- dal. Zrejme po velkých optimistických predpovediach a jeho vyhláseniach ešte tesne pred volbami, že HZDS dosiahne 40-percentný výsledok vo volbách, to psy- chicky neuniesol a doslova sa zašil, možno do niektorého zo svojich obTúbených miest v Trenčianskych Tepliciach alebo v Pieštanoch. Premiérov hovorca Marián Kardoš povedal novinárom, že pán Mečiar má tažkosti s chrbticou. Známy polito- lóg Miroslav Kusý v tejto súvislosti novinárom povedal, že Mečiar je slaboch a vždy bol slaboch. Určite neuniesol to, čo sa stalo, a nie je schopný s nikým rokovať. Volebná porážka mala zlý vplyv nielen na V. Mečiara, ale aj najeho slepých pri- sluhovačov. Šéfredaktorka spravodajstva STV Hana Pravdová sa psychicky zrútila a museli ju previezt do nemocnice. STV mala v rámci celej predvolebnej kampane za úlohu viesf ohováračskú kampaň proti opozícii, a najmä SOP. Ako to už býva, ked’ sa lod’ potápa, niektorí kapitáni sa zachraňujú ako prví. Tak to bolo aj v STV, ked’ ústredný riaditel’, ktorý neraz verejne schvaloval a podporoval ohováračskú kampaň proti opozícii, odrazu činil za všetko zodpovednú H. Pravdovú. Podobne konal aj prvý námestník ústredného riaditela STV Štefan Dlugolinský. Ako reagovalo bezprostredne po volbách zahraničie? Európska únia bola s komentárom k výsledkom volieb opatrná, predsa ich však privítala. Rakúsko, ako štát predsedajúci v tom čase Európske j únii, privítalo pokojné a regulárne volby na Slovensku a konštatovalo, že ich výsledok by mohol viest k rýchlejšej integrácii Slovenska do európskej pätnástky. Podl’a informácií medzinárodných pozorovatelov boli volby dobre organizova- né. Slováci takto dokázali svoju demokratickú zrelost, uviedlo sa dälej vo vyhláse- ní rakúskeho ministra zahraničných vecí Wolfganga Schussela, ktorý bol v tom čase predsedom Rady EÚ. Okrem iného povedal: - Slovensko nebolo zaradené do prvého kola rozhovorov o rozšírení únie zo šiestich štátov strednej a východnej Európy kvôli nedostatku demokracie vo vládnutí premiéra Mečiara, ktorý v týchto volbách de facto prehral. Výsledok hlasovania musí byt rešpektovaný a mal by viesf k riadnemu vytvoreniu novej vlády. Tak môže Slovensko uspokojit európske normy demokratickej vyspelosti a splnit jednu z kl’účových podmienok rýchlejšej integrácie do Európskej únie. K výsledkom volieb sa vyslovila aj Európska komisia. Bez toho, že by koho- kol’vek menovala, vyjadrila nádej, že budúca slovenská vláda vyrieši problémy, ktoré dosiaľ bránili Bratislave začat rozhovory o vstupe do EÚ. Uvítala skutočnost, že voľby boli slobodné a spravodlivé. „Dúfame, že budú urobené kroky k zlepšeniu politického ovzdušia, že sa vyrie- šia problémy politických kritérií, ktoré zatiaT držali Slovensko stranou od rokovacieho stola,“ zdôrazňovalo sa v jej vyhlásení. Rokovanie s Hansom van der Stoelom Na pozvanie vysokého komisára Organizácie pre bezpečnost a spoluprácu v Európe Hansa van der Stoela sme sa spolu s P. Hamžíkom zúčastnili 7. októbra v podvečerných hodinách rokovania v rakúskom Heinburgu. Stretnutie sa uskutočnilo v malej reštaurácii pri Dunaji a zúčastnil sa ho aj bývalý velvyslanec Holandského kráľovstva v SR, zástupca Hansa van der Stoela Gaius Scheltema. Bol som prekvapený, prečo sa rokovanie uskutočnilo na rakúskej stra- ne. Ked’som si uvedomil, že SIS nás doma sleduje na každom kroku, bolo mi všet- ko jasné. Stretli sme sa v samostatnej miestnosti malej útulnej reštaurácie bez večere, len pri limonáde, lebo obidve strany mali záujem, aby rokovanie netrvalo dlho. Na úvod , sa pán Stoel opýtal, či SOP dodrží predvolebný sTub a vytvorí spoločnú koalíciu s opozíciou. - Áno. To, čo sme sTubovali pred voTbami, chceme dodržať aj po voľbách. Rátame s tým, že bývalá opozícia vytvorí novú koalíciu SDK, SDIJ, SMK a SOP. Podporujeme účasf SMK v novej vláde úmerne k výsledkom volieb, - odpovedal som stručne. - Podporíte aj riešenie problémov menšín, ako otázku dvojjazyčných vysvedče- ní a prijatie zákona o jazyku národnostných menšín? - opýtal sa. - SOP nemá problémy s podporou riešenia oprávnených požiadaviek menšín. Podporíme ich účast v novej vláde, ako aj znovuzavedenie dvojjazyčných vysved- čení a prijatie zákona o jazyku národnostných menšín. To znamená, že chceme obnovit to, čo tu bolo predým. Prijatím zákona o štátnom jazyku bola totiž odstrá- nená možnost najmenej dvadsiatim percentám príslušníkov národnostnej menšiny používat v úradnom styku jazyk menšiny. Tým došlo k porušeniu medzinárodného politického záväzku, ktorý na seba prevzala SR, a to neznižovat existujúci štandard menšinových práv, - odpovedal P. Hamžík. Vo voľnej debate sme obidvaja potvrdili naše názory, ktoré sme verejne na predvolebných mítingoch propagovali, napríklad že je lepšie mad’arskej koalícii zverit čast vládnej zodpovednosti, ako ju tlačit do kúta, lebo tým dochádza k jej nezdravému zjednocovaniu. HZDS nespí Napriek tomu, že sa predseda HZDS a vtedy ešte aj predseda vlády SR Vladimír Mečiar utiahol do úzadia a vyhlásil, že sa nebude k ničomu verejne vyjadrovat, predseda parlamentu Ivan Gašparovič začal prvé povolebné rokovania s bývalým koaličným partnerom SNS. Nepriniesli však nič konštruktívne a ich výsledok bol rozpačitý. Ked’ v predošlom období malo HZDS 61 poslancov, po nových volbách to bolo iba 43. SNS si polepšilo z 9 poslancov na 14. Spolu to predstavovalo 57 hlasov. Na to, aby získali nadpolovičnú väčšinu v parlamente, potrebovali SDĽ, ktorá získala 23 poslaneckých miest. Preto HZDS ponúklo rokovanie o vytvorení novej vlády aj SDIJ SOP a dokon- ca aj SDK. Kým SOP od začiatku odmietala rokovat s HZDS, podobne i SDK, SDL bola ochotná stretnút sa na rokovaní o niektorých problémoch súvisiacich s novým parlamentom. Ako videl naše volebné výsledky redaktor Vladimír Jancura? Uviedol to v člán- ku z 29. septembra 1998 v denníku Pravda pod názvom „Schusterov prínos: ` „Povolebná eufória a nejednoznačný výsledok hlasovania pripravili viacerých uchádzačov o palmu vítazstva. Vífaz de jure sa však cíti ako porazený de facto. Isté rozčarovanie prevláda i v radoch novučkej SOP, ktorej lídri si trúfali na viac a od ktorej aj politickí pozorovatelia očakávali vyšší volebný zisk. Pristavme sa teraz pri SOP-ke. Rudolf Schuster ako jediný z novej parlamentnej šestorky lídrov verejne vyjadril sklamanie, v súkromnom rozhovore priznal, že veril v prekročenie desiatich percent. Najbližší mu museli pripomenút, čo hlásal pred volbami, že totiž hlavným poslaním SOP-ky je prispiet k utvoreniu ústavnej väčšiny opozičných demokratických síl. Bolo by ahistorické a nekorektné sa pýtaf, či ten istý ciel’ by doterajšia opozícia nebola dosiahla aj bez vzniku SOP. Dnes je prosto neodškriepitelným faktom, že ústavná väčšina v Národnej rade vznikla aj vdäka 13 mandátom SOP. Z toho pohladu patrí Schusterova strana medzi faktických vítazov volieb. Bez nej nemožno ani pomýšTat na ústavné zmeny, ktoré sú jadrom volebných prog- ramov SDK, SDI,, SMK a SOP. Sám košický primátor patril medzi veľké postavy volebnej kampane 1998. Absolvoval ju s natrhnutou achilovkou a neposlušným pankreasom po celý čas bol hlavným opozičným hromozvodom diskreditačnej 141 kampane STV, napriek tomu stranu po piatich (!) mesiacoch od jej ustanovujúceho kongresu doviedol úspešne do Národnej rady SR. Hlásne trúby HZDS prezentova- li Schustera bez akýchkoTvek dôkazov ako notorického defraudátora, prospechára, služobníka zahraničných záujmov a navyše etnického Nemca. Vedrá pomyjí sa ušli aj Schusterovej rodine a dälším lídrom SOP. Možno sa čudovaf, že za týchto okol- ností sa im nie vždy darilo udržat deklarované pozície „občianskeho porozumenia a zmierenia“? Zavše jednoducho vypadúvali z kontextu a na útoky odpovedali útok- mi. Ale dalo sa ináč? Možno však očakávat, že kým do volieb uplatňovalo HZDS voči sopkárom bič, teraz im začne ponúkat cukor. Uvedomilo si koaličný potenciál Schusterovej strany a podl’a toho sa aj zariadi. O Schusterovom principiálnom postoji však netreba pochybovaf. Takisto je jasné, že úloha Schustera v najnovších dejinách Slovenska sa ešte nekončí. Bol to on, kto v rebríčkoch obTúbenosti porazil prvýkrát a navyše vo volebnom roku Vladimíra Mečiara. PodTa viacerých priesku- mov a novinárskych ankiet široká verejnost vidí miesto košického primátora medzi najvyššími ústavnými činitel’mi Slovenskej republiky. V nastávajúcich skúškach bude slovenská politika potrebovat jeho skúsenost, rozvahu, húževnatost a v neposlednom rade i jeho popularitu doma a v zahraničí.“ Koaličné rozhovory Prvé spoločné povolebné rokovanie štyroch opozičných strán SDK, SDI,, SMK a SOP v Primaciálnom paláci v Bratislave 16. 10. bolo ešte pod vplyvom eufórie zo spoločných volebných výsledkov ziskom 93 poslaneckých mandátov, čo pred- stavuje tri kreslá nad ústavnú väčšinu. Rokovanie bolo vePmi krátke a v podstate sme sa len dohodli na spoločnom vyhlásení o vôli vytvorit novú stabilnú vládu na obdobie štyroch rokov v rámci štvorkoalície SDK, SDL, SMK a SOP. Toto vyhlásenie potom predsedovia týchto strán slávnostne podpísali pred zrakmi tele- víznych kamier a prítomných novinárov. Na záver sme si pripili pohárom šampan- ského. Na krátkom brífingu sme potvrdili vôl’u spoločne podpísat koaličnú dohodu na štyri roky. Skôr než sme sa dohodli na spoločných stretnutiach štyroch strán, jednotlivé strany si vybrali samy partnerov, s ktorými začnú bilaterálne rokovania. V našich radoch prevládol názor rokovaf najprv s SDL, ku ktorej sme programovo najbližšie. Ja som bol iného názoru, lebo som si od začiatku uvedomoval fakt, že pri delení moci sa skôr dohodnú silnejší partneri, bez ohTadu na politický program, na úkor slabších. Koalícia by mohla prakticky existovat aj bez SOP alebo SMK, stratila by však ústavnú väčšinu a musela by sa uspokojif s obyčajnou väčšinou v parlamente. To znamená, že ústavné zákony by nedokázala presadit. Bez SDĽ. alebo SDK by trojkoalícia prakticky bola nefunkčná a nemala by ani nadpolovičnú väčšinu v parlamente. Najprv s SMK Preto som zvážil taktiku zblížit sa najprv s SMK a presvedčiť jej zástupcov, že iba spoločným koordinovaným postupom môžeme získat lepšiu vyjednávaciu pozíciu počas spoločných koaličných rozhovorov. Na rozdiel od SDK a SDI,, ktoré sa veľmi opatrne a nenápadne hlásili k SMK, my sme takéto problémy nemali. Od vzniku našej strany, aj počas celej predvoleb- nej kampane, sme hlásali, že je potrebné zjednotit celú opozíciu a vytvorit spoloč- ný demokratický blok na zmenu štýlu vládnutia v našej krajine. Na mnohých mítingoch, najmä na strednom a severnom Slovensku, som často musel vysvetlovat, prečo chceme ísT do spoločnej koalície so stranami mad’arskej menšiny a prečo by sme sa nemali báf dat im šancu aj vo vláde. Reprezentujú pri- bližne desat percent obyvateTstva na Slovensku a akékoTvek podceňovanie alebo ignorovanie ich oprávnených záujmov je proti záujmom nášho demokratického štátu. Naopak, práve chybami predošlej vlády, ktorá z nich vytvárala nepriateľov slovenského národa, došlo k nezdravému zjednoteniu madärskej menšiny, ako aj k prehĺbeniu umelo vytvorených rozporov medzi slovenským národom a mad’ar- skou menšinou. Preto treba dat aj predstavitel’om mad’arskej menšiny do rúk zodpo- vednost podTa výsledkov volieb vo vláde a v parlamente tak, ako je to bežné v iných vyspelých demokratických štátoch. Moje predpoklady o nutnosti a účelnosti viest prvé kolo koaličných rozhovorov so Stranou madärskej koalície sa potvrdili. Béla Bugár aj ostatní jej predstavitelia rýchlo pochopili, že naša taktika je správna. Na začiatku rokovaní si mysleli, že by pre nich bolo výhodnejšie rokovat so Stranou demokratickej koalície, lebo sú si programovo a politicky bližší ako so SOP či SDI,. Pri praktických rokovaniach delby moci po voTbách však platia iné kritériá. Bol som veľmi rád, že sme na záver prvého spoločného rokovania mohli kon- štatovať, že počas koaličných rozhovorov bude často potrebné jeden druhému pomôct pri presadzovaní svojich záujmov proti silnejším partnerom SDL a SDK, ktorých, aj ked’ sú politicky od seba vzdialení, spoločné výhody delby moci dočas- ne zblížia. Účel svätí prostriedky, niekedy aj v politike. Pavol Hamžík na záver tohto prvého rokovania otvoril aj otázku volby prezidenta. Béla Bugár predniesol stanovisko za ich stranu, že sú za priamu voTbu prezidenta SR. Ak by sa mala konat volba v parlamente, museli by to znova vo svojich orgánoch prerokovaf. Druhý partner - SDĽ Ďalšie dvojstranné rokovanie sme mali s predstaviteTmi SDĽ, na čele s Jozefom Migašom. Prítomní boli aj Pavol Kanis a I.ubomír Fogaš. Dohodli sme sa, že ako strany blízke aj programovo, mali by sme viac spolu- pracovat, lebo SDK spolu s Maďarskou koalíciou vytvoria silný pravicový blok. Naši partneri vyslovili aj myšlienku vytvorit trojkoalíciu bez mad’arskej koalície. Tento návrh som odmietol s tvrdením, že my máme na to iný názor, ktorý sme od vzniku našej strany aj v rámci predvolebnej kampane verejne pro- klamovali. Ďalej nás požiadali, ak už nechceme vytvorit trojkoalíciu, podporit ich návrh, aby vo vláde bola madärská koalícia zastúpená iba jedným ministrom, aj to bez kresla. Ani túto požiadavku sme nemohli akceptovat. Predseda SDL Jozef Migaš okrem iného povedal, že by bolo dobré čo najskôr zvolit prezidenta SR či už v parlamente, kde máme na to trojpätinovú väčšinu, alebo v priamej voTbe. Vie si predstaviť, že by spoločným kandidátom v rámci novej koalície na post prezidenta mohol byf Rudolf Schuster. Súčasne vyhlásil, že SDL tento návrh podporí aj v koaličnej dohode. Túto myšlienku aj na dälších rokovaniach striedavo podporovali P. Kanis, I,. Fogaš a J. Migaš. Tohto návrhu sa potom chytil P. Hamžík, a preto ho pri dälších koaličných roz- 3 hovoroch takisto obhajoval. S návrhom SDĽ na spoločného koaličného prezidentského kandidáta Rudolfa Schustera súhlasila aj Strana madärskej koalície. Tak sa vytvorila trojica strán, SDI, ako navrhovatel, SMK a SOP ako podporo- vatelia, ktorá sa zjednotila na návrhu maf spoločného kandidáta na volbu prezidenta SR v rámci novej koalície. Len čo sa prvé správy o mojej kandidatúre na prezidenta na základe návrhu SDI, objavili v novinách, hned’ sa ozval exprezident Michal Kováč, pre ktorého nepre- stala pracovat skupina 1’udí z jeho bezprostredného prostredia bývalej prezidentskej kancelárie. Pre novinárov okrem iného povedal: - Za istých okolností, ak by som dostal ponuku, vážne by som uvažoval o kan- didatúre na post prezidenta v priamych volbách. Takúto ponuku som však zatial’ nedostal a zákon o priamej volbe prezidenta nie je schválený. V tomto období sa začalo hovorit aj o volbe prezidenta v parlamente, ale na skrátené obdobie, kým sa pripraví a prijme zákon o priamej volbe, napríklad na jeden rok. V relácii televízie Markíza SITO podpredseda SDL L,. Fogaš vyjadril presved- čenie, že je možné zvolit prezidenta v parlamente čo najskôr a súčasne prijat ústavný zákon o priamej volbe hlavy štátu. Doslova uviedol: - Nešpásujme s dvoj-trojmesačným alebo ročným funkčným obdobím prezi- denta. Ak by mala vzniknút zvada, ktorá by mala dehonestovat akt volby, sme pri- pravení ponúknut návrh ústavného zákona o priamej vol’be. Sme ochotní podrobit kritike aj text návrhu ústavného zákona, ktorý už bol predložený. Túto otázku treba riešit čo najskôr. Počas prvého rokovania SOP so SDK sme hovorili o spoločných programových cieloch, o vytvorcní spoločných externých skupín podl’a jednotlivých oblastí. P. Hamžík predostrel aj otázku volby prezidenta podTa návrhu SDIJ a moju kandi- datúru na post hlavy štátu. Predseda SDK Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že SDK je za priamu volbu a že zatial’ nevie garantovat, či podporia spoločného kandidáta koa- lície Rudolfa Schustera. Vedel by garantovaf, že SDK nepostaví svojho kandidáta na post prezidenta. SMK dostala facku od SDĽ Koaličné rozhovory potom pokračovali ešte medzi SDI, a SMK, kde som pred- pokladal (podľa signálov, ktoré som mal s SDĽ), že sa prvýkrát zaiskrí medzi dvoma koaličnými partnermi. SDĽ. prvýkrát otvorene, ústami svojho predsedu naznačila, že si nepraje zástup- cov madärskej menšiny vo vláde. Ako uviedol J. Migaš, na zostavenie funkčnej väčšinovej vlády celkom postačuje koalícia, ktorú vytvoria tri strany - SDĽ, SDK a SOP.Predstavitelia SMK zostali po rokovaní s SDĽ rozčarovaní. Béla Bugár na to reagoval slovami: - Pokiaľ Strana madärskej koalície bude vylúčená z účasti v novej slovenskej vláde, prejdeme do tvrdej opozície. - Dostali sme dnes od SDL facku, ale myslím si, že veTmi rýchlo zmenia svoj postoj, - reagoval Pál Csáky. Myslím si, že novinári túto vec zbytočne zdramatizovali, lebo koaličné rozho- vory boli iba v počiatočnej fáze. Niektorí politickí analytici dokonca vyslovili obavy, či výsledok rokovania SDL a SMK neodštartuje štiepenie síl opozície, na čo čaká HZDS. Politickú hladinu rozvíril aj prvý podpredseda SDL Róbert Fico vyhlásením, že Strana mad’arskej koalície by mohla otvorit kontroverzné témy, akými sú „Benešove dekréty“ alebo „Gabčíkovo-Nagymaros“. B. Bugár tieto tvrdenia vyvrátil v rozhovore s redaktorom P. Tóthom pre denník SME, ked’ povedal, že tieto veci neboli predmetom rokovania. Na otázku redaktora, prečo s tým teda R. Fico vyšiel, Bugár odpovedal: - SDĽ nevie zdôvodnif, prečo nechce SMK do vlády, tak si niečo vymyslela. Po d’alšom spoločnom koaličnom rokovaní medzi SDĽ a SDK sa ich vzájomné stanoviská trochu zblížili. - Povedali sme si predstavy o tom, čo chceme urobit a aké kroky máme pod- niknút na to, aby sme splnili svoj cieľ a zámer. To znamená vytvorit spoločnú a sta- bilnú vládu na obdobie dlhšie ako sú dva-tri roky. Čiže na plné funkčné obdobie, - vyhlásil predseda SDI, J. Migaš po rokovaní. Na otázku novinárov, aká bude charakteristika budúcej vlády z hTadiska pravo- lavicovej orientácie, odpovedal M. Dzurinda: - Ak vyhlásime boj mafiánom a organizovanému zločinu, tak potom niet naj- menších pochýb, že je dobré rovnako Iavicové, ako aj pravicové orientovanie. J. Migaš charakterizoval novú vládu slovami: - Vláda pravdy, istoty a normálnych vztahov pre občanov Slovenskej republiky. Istý rozdiel v názoroch oboch strán sa ešte stále prejavoval v otázke volby novej hlavy štátu. Kým pre SDK bola prioritou priama volba, SDĽ sa prikláňala k volbe nprezidenta v NR SR, ktorého by potom vystriedal už prezident volený priamo občanmi. Ohováračská kampaň na pokračovanie V tom čase už začala pracovat komisia zložená z odborníkov štyroch strán dote- rajšej opozície. Viedol ju člen predsedníctva SDK Ivan Šimko. Jednou z jej prvých úloh bolo pripravit ústavný zákon o priamej volbe prezidenta. Kým víťazná opozícia pripravovala zmeny v zložení parlamentu a vlády, Slovenská televízia ju neprestala osočovat a zosmiešňovat. Tí istí redaktori, P. Kapusta a d’alší, pokračovali ako počas predvolebnej kampane vo svojej ohová- račskej kampani d’alej. Výnimkou nebol ani denník Slovenská republika kde dostal priestor v rámci rubriky „Komentár“ verný prisluhovač Mečiarovho vládnutia Juraj Fuchs. Ten šiel vo svojich klamstvách až tak däleko, že mi úmyselne pridal aj päť rokov, len aby čo najviac spochybnil moju kandidatúru na prezidenta. Jeho články boli nielen plné klamstva a poloprávd, ale aj plné žlče a nenávisti. Na také niečo sa môže prepožičať len zlý človek, ktorý nenávidí každého s iným názorom. Pokračovalo aj spochybňovanie výsledkov mojej primátorskej práce prostred- níctvom novín patriacich VSŽ - Východoslovenských novín Lúč, Nového Korza, košického Večera. Kritizovali hlava-nehlava a špinenie nemalo konca-kraja. Ťažko prijímali zaslepení, alebo ľudia kúpení mečiarovcami, pozitívne správy o mojej osobe v známych zahraničných novinách a azda práve preto museli ešte aj toto spochybňovat. Na ilustráciu uvádzam komentár J. Fuchsa v denníku Slovenská republika z 13. 10. 1998 pod názvom „Budúci prezident, Madari a Benešove dekréty“ „Štvorkoalícia neuvažuje o morálne integrovanej osobnosti, ale o prezidentovi, čo bude slúžit ich stranícko-politickým záujmom. Priama volba by si vynútila mravne bezúhonnú, charizmatickú, transparentnú osobnost. „Ústavnej väčšine“, predovšetkým SOP, to nevyhovuje. Preto práve ona žiada urýchlit volbu prezidenta s jej kandidátom. Vraj to zlepší imidž Slovenska v zahraničí. Prečo ho však SDK, SDL, SMK i SOP doteraz svorne špinili... Naozaj, „ústavná väčšina“ aj pod tlakom zahraničia, zabudnúc na sluby voličom, vedie vo svojom vnútri spor o kandidátoch na prezidenta. A koho navrhujú? Na návrat pomýšľa M. Kováč (69-ročný) ktorý v roku 1972 vyhlásil: - Soros je maďarský Žid. Totálne sa skompromitoval aj kauzami Percheron, Technopol, ude- lením milosti (abolície) synovi, na ktorého vydal Interpol medzinárodný zatykač, a dälším v trestnej veci Technopolu. Morálne-politicky sa diskvalifikoval aj obsahom listu, ktorým sa odvolával proti vylúčeniu z KSČ. Popísat aktivity M. Kováča za totality v Londýne, na Kube, alebo ako člena KSČ a v ČNB, kde sa dával devízový príslub, je zbytočné. SDK i SMK ktoré ho kandidujú to nechcú počut. „Má byt ` a „musí byt“ je rozdiel. Prezident musí byt bezúhonný, nesmie byf na ňom ani tieň podozrenia z nemorálnosti, zneužívania moci v zákonnom i etickom zmysle slova. Tieto princípy musia platif nielen pre M. Kováča, ale aj pre kandidá- ta SOP Rudolfa Schustera (69-ročného), patriaceho k najvyššej nomenklatúre ÚV KSČ ešte aj v roku 1990! Predsedu KNV, tvrdého normalizátora Východosloven- ského kraja v službách V. BiTaka. S kandidatúrou Schustera by súhlasila aj SMK, lebo im sĺ’úbil autonómiu, zrušenie Benešových dekrétov i vodu do starého koryta Dunaja-namiesto do VD Gabčíkovo. To urobil aj J. Čarnogurský. Niečo za niečo. Schuster sa stal trójskym koňom Madärov i Mad’arska, lebo je národne indiferent- ný, bytostne marxisticko-leninský internacionalista, vyhovujúci záujmom V. Orbána, tvrdiaceho o sebe, že sa cíti byf premiérom všetkým Mad’arov, teda aj tých na južnom Slovensku. Napokon, aj podpredseda SOP P. Hamžík v Krokoch STV potvrdil ochotu zrušit Benešove dekréty, čo by destabilizovalo majetkovo- právne pomery na juhu Slovenska a ohrozilo celistvost štátu. Zrušenie Benešových dekrétov by v okamihu až krajne zhoršilo naše vztahy s Českou republikou, lebo Nemecko by žiadalo od nej rovnaký postup, ako urobilo Slovensko. Nastala by destabilizácia majetkovoprávnych vztahov v českom pohraničí a v niekdajších Sudetoch. Voliči by pochopili ciel návštev R. Schustera v Nemecku pred volbami. Naozaj, schusterovcom i durayovcom išlo o zmenu vlády na Slovensku. O najhoršom, nesmelo vyslovovanom kandidátovi J. Čarnogurskom, ktorý by mal tú bezočivost kandidovat na prezidenta republiky, ktorú si neželal, sa rozpisovat nebudem. Nech o tom rozhodne volič, ak ho vôbec „ústavná väčšina“ k pria- mym volbám pustí. Ved’ sluby sa sľubujú.“ Alebo napríklad článok Igora Hamara (pokiaľ to nie je vymyslené meno SIS) v tom istom čísle Slovenskej republiky „O nekorunovanom košickom král’ovi“ „Je verejným tajomstvom, že SOP je nemeckou politickou expozitúrou na Slovensku. V preklade to znamená, že tu bude presadzovat nemecké geopolitic- ké, ale aj iné záujmy. Kým nakrátko pred volbami začínal vztah slovenských voli- čov k „sopke“ chladnút, v Nemecku jej stále robili bombastickú propagandu. Stojí za to odcitovat aspoň Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) z tých dní, ked’ R. Schustera nazvali „nekorunovaným král’om Košíc“. Denník pripomína aj jeho karpatsko-nemecký pôvod. Medzi dominanty oslavného eposu na R. Schustera zaradil jeho antimečiarovský postoj: „Účast Schustera na križiackom tažení proti Mečiarovi by mohla rozhodnút o tom, že v septembrových parlamentných volbách zažije predseda vlády svoje Waterloo.“ Stalo sa - bolo križiacke taženie a istým spôsobom aj Waterloo. FAZ zrejme dobre predvída aj dälší postup: „Vďaka pries- toru dožičenému R. Schusterovi v súkromnej televízii Markíza si v neobsadenom úrade slovenského prezidenta, vedTa košického primátora, ktorý hovori po rusky, anglicky, nemecky a po madärsky, nevieme predstavit nikoho iného už nielen na východe Slovenska.“ Zrejme si ho vedia na tomto poste predstavit, ba priam si to želajú aj v Nemecku? Aj takto sa formuje imidž niektorých politických figúr na pozadí istých mocen- ských záujmov. Škoda len, že tak, ako autora citovaného článku, ale aj mnohých voličov, akosi nezaujímali okolnosti, za akých Schuster zrenovoval centrum Košíc a čo to bude daňových poplatníkov stát. VeTkoryso prehliadli aj viaceré jeho nega- tívne vlastnosti, kedže sa pripojil ku „križiackej výprave“ proti Mečiarovi. Devät desatín múdrosti znamená byt múdrym včas, hovorí antický myslitel’. Na súčasné slovenské pomery by tento výrok mohol doplnit ešte slová známeho bojovníka proti komunizmu M. Gándího: Aj najhoršia domáca vláda je lepšia ako najlepšia cudzia!“ V tom čase dostal predseda dozornej rady VSŽ, a. s. Ján Smerek od vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča „danajský dar“, ked’ na základe rozhodnutia republikového predstavenstva HZDS ho poveril za HZDS ako vítaza volieb viest rozhovory s parlamentnými stranami o zostavení novej vlády. Kým SDK a SOP dopredu ohlásili, že nebudú rokovat s HZDS o zostavení novej vlády, SDĽ, neodmietla túto ponuku, ale s výhradou, že bude rokovat iba o zložení nového parlamentu. Na skutočné partnerské rokovanie o zostavení novej vlády zostal HZDS iba sta- ronový partner SNS, s ktorým získali spolu 57 poslaneckých kresiel. A to bolo málo. VzhTadom na skutočnost, že sa na spoločných koaličných rozhovoroch väčšinou rokovalo iba o programových tézach koaličnej zmluvy a málo konkrétne o zložení vlády a rozdelení jednotlivých kresiel, na strane SMK a SOP vzniklo podozrenie, že SDK a SDI: rokujú sami o rozdelení ministerských postov bez ich účasti. Preto P. Hamžík na pravidelnej tlačovke SOP podrobil kritike postup koaličných rozhovorov. Označil ich za pomalé a neproduktívne. Súčasne vyslovil požiadavku, že SOP bude žiadatjeden tažiskový ministerský rezort, menej dôležité ministerstvo, funkciu podpredsedu vlády a štyroch štátnych tajomníkov. Kritizoval SDK a SDL, že na ich dvojstranných rokovaniach došlo k rozdeleniu vládnych kresiel, čo zhru- ba zodpovedá menám, ktoré zverejnilo rádio Twist. Podl’a týchto informácií by SDK získala post premiéra, ktorým mal byf Mikuláš Dzurinda, šéfom diplomacie sa mal stat Eduard Kukan, ministrom vnútra Ladislav Pittner, financií Gustáv Palacka, hospodárstva Ludovít Černák, spravodlivosti Ján Čarnogurský, zdravotníctva Tibor Šagát alebo Roman Kováč. SDI, by mala maf v novom kabinete kreslá dvoch pod- predsedov vlády, ktoré mali obsadif Pavol Kanis a Brigita Schmôgnerová, rezort obrany mal viesť Jozef Tuchyňa, školstva Milan Ftáčnik a sociálnych vecí Peter Magvaši. - Pre nás je neprijateTné, aby si rozdelili najdôležitejšie posty a nám povedali, viete, ešte je tu voTná kultúra a privatizácia. Naša predstava je iná, - povedal P. Hamžík. Na otázku novinára, či by prijal post štátneho tajomníka rezortu zahraničia P. Hamžík odpovedal: - Už som bol ministrom zahraničných vecí. Ak niekto hovorí o poste štátneho tajomníka, nad tým sa môžem len pousmiat. Atmosféra koaličných rokovaní Na Iepšie pochopenie priebehu koaličných rokovaní či už spoločných, alebo dvojstranných, opíšem aspoň niektoré z nich. Myslím si, že sa nedopustím velkej chyby, ak sa pokúsim zo svojich poznámok a zo zápisov Jána Bíleka, ktorý ma počas mojej neprítomnosti na nich zastupoval., oživit aj ich atmosféru. Stretávali sme sa pravidelne v Primaciálnom paláci, ktorý nám dal k dispozícii vtedajší primátor hlavného mesta Bratislava Peter Kresánek. Bol natoTko pozorný, že nám poskytol viaceré priestory na prvom poschodí, takže sme nemali problémy rokovat samostatne alebo v partnerských dvojiciach či trojiciach. Navyše na medziposchodí bola pripravená jedáleň, kde sme sa mohli najest alebo občerstvif počas dlhých večerných či nočných rokovaní. Z nápojov boli k dispozícii nealkoholické a pivo. Tvrdý alkohol sa nepodával. Napríklad 15. októbra 1998 0 1 1 .30 sa uskutočnili dvojstranné rokovania medzi SOP a SMK. Za SMK sa rokovania zúčastnili B. Bugár, L. Nagy, P. Csáky. Za SOP P. Hamžík, I. Presperín a J. Bílek. Ja som mal v tom čase problémy s achilovkou. Väčší berie všetko? Na úvod P. Hamžík zhodnotil situáciu okolo koaličných rozhovorov ako zlú, pretože sa pre SOP pripravujú iba omrvinky a všetky silové a ekonomické minis- terstvá si chcú rozdelit medzi sebou SDK a SDIJ. Je to aj preto, že sa na spoločných koaličných rozhovoroch personálne veci neriešia, to si prerokovávajú SDI, a SDK iba medzi sebou. Preto je najvyšší čas prejst na multilaterálne rokovania a sústredit sa najmä na prednostné riešenie ekonomických problémov Slovenska. Ani B. Bugár, ktorý prišiel na rokovanie s pekným perom so značkou Deutsche Welle, nebol spokojný s priebehom koaličných rozhovorov. - Väčší sa dohodli na úkor menších, na úkor nás. Musíme si otvorene povedat, o čo hráme a to je kreovanie vlády. Ak sa oni vyhovárajú na tlak médií, to sú špekulácie. Ak niekto chce nájst výhovorku, tak ju nájde, - povedal svoje stanovisko. - Do 22. októbra 1998 musíme mať jasný menný zoznam členov vlády, - dodal P. Hamžík. - Súhlasím. To je krajný termín, - pridal sa B. Bugár. - Charakteristika súčas- nej politickej situácie nie je dobrá, treba spoločne konaf. Ja nesúhlasím s pojmom malé a veTké strany, naša cena je 15 + 13, teda 28 poslancov, čo je podstatne viac, ako má SDL. Neobávajme sa SDL, ak by sa k nim pridala čast poslancov HZDS či SNS, dostali by zo zahraničia určite po nose. Vieme vetovat ústavnú väčšinu aj SMK, aj SOP a spolu obyčajnú väčšinu. Ak by sme prijali systém doterajších roko- vaní, bilaterálnych, multilaterálnych a kabinetných mimo nás, o čom ani nevieme, bol by to precedens na personálie aj mimo vlády. - Spoločenské ciele a politické ciele by boli presadzované silou väčšiny, - povedal L. Nagy. - Na tlačovke si musíme nechat niečo aj v tajnosti. Nesmieme to riešit iba voči SDI,, ale aj SDK. Predstava je: SDI. - predseda parlamentu, SDK - premiér, SOP - prezident, - konkretizoval svoj návrh P. Hamžík a dodal, že pokial’ ide o parlament, SDL stačí predseda NR SR, ostatní partneri by mali mat po jednom podpredsedovi. Potom sa znovu prihlásil o slovo B. Bugár: - My podporíme Schustera za prezidenta, ale budeme chciet inde kompenzáciu. SDĽ, nech má predsedu parlamentu, súčasne však je potrebných aj päť podpredse- dov NR SR, ale podpredsedu by mala mat aj opozícia, SNS a HZDS. Pokiaľ ide o výbory v parlamente, máme záujem o predsedu výboru pre štátnu správu a samo- správu a predsedu výboru pre 1’udské práva a národnosti. Pokiaľ ide o novonavrh- nutý výbor pre médiá a výbor na kontrolu spravodajskej služby, mali by mat sedem členov. Vláda by sa mala vytvorit podobne a mala by mat štyroch podpredsedov. Pokial’ ide o ministerstvá, treba ich rozdelit: a/ na silové: zahraničných vecí, vnútra, obrany b/ ekonomické: financií, hospodárstva a dopravy c/ iné My máme záujem o podpredsedu vlády pre regióny, národnosti a integráciu. Ďalej o dva ministerské posty - pôdohospodárstva a životného prostredia, resp. ministerstvo dopravy a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Pomer nášho spoloč- nébo podielu z 93 poslancov celej koalície, t.j. k našim 28 poslancom je 3,321, 20:6 - 3,333. - Ak SOP nepôjde do vlády, nič sa nedeje, - povedal na záver P. Hamžík. - My zase chceme, aby sa vykonali lustrácie členov vlády, či náhodou nemali niečo spoločné so SIS alebo s nezákonnou privatizáciou, - dodal ešte B. Bugár. Boj o termín koaličnej dohody Ďalšie koaličné rokovanie sa uskutočnilo v Primaciálnom paláci za účasti všet- kých štyroch koaličných partnerov. Za SDK sa ho zúčastnil M. Dzurinda, J. Langoš, E. Kukan. Za SDI; J. Migaš, IJ. Fogaš a P. Kanis. Za SMK P. Csáky, L. Nagy, B. Bugár a A. D. Zólyomi. Za SOP P. Hamžík, I. Presperín a J. Bílek (ja som bol ešte stále chorý). Na úvod vystúpil J. Migaš a predniesol body, o ktorých by sa malo rokovat: I . súčasný stav 2. programové otázky 3. rozdelenie médií 4. komunálne volby - Dnes je 16. 10. a do 27. 10. 1998 by mala byt dohoda o koalícii a s tým spo- jené rozdelenie moci, - povedal. M. Dzurinda podporil Migašovo stanovisko a zároveň upozornil, že 29. 10. 1998 je ustanovujúca schôdza NR SR, a preto dovtedy musí byt hotová koaličná dohoda. Klub sa zíde 27. 10. 1998 0 10.00 hod. a potom môže byf podpis dohody pred tele- víznymi kamerami. - Rokovať o všetkých otázkach vo štvorici možno denne a mali by sme to aj tak robit. My súhlasíme s dátumom 27. 10. 1998, ale je potrebné zvážit či nemusíme 9 čakat, kým dostane SDK poverenie na zostavenie vlády, - povedal P. Hamžík. - Ja súhlasím s termínom, treba pracovne dotiahnut spôsob ratifikácie a podpí- sania dohody. 22. 10. 1998 musíme oznámit podTa požiadavky I. Gašparoviča návr- hy na kreovanie orgánov NR SR aj s menami, preto treba tvorit aj vládnu zostavu, -povedal svoje stanovisko B. Bugár. - Áno. Koaličná dohoda musí byt tak pripravená, aby boli jasné mená, t. j. pred- seda parlamentu, ktorý zruší poverenie pre HZDS o zostavení vlády, - dodal M. Dzurinda. - Do 22. 10. 1998 sa môžeme dohodnút na štruktúre, ale nie na menách, - pri- pomenul Ľ. Fogaš. - Do 22. 10. 1 998 sme sa zaviazali predložit návrh na rozdelenie funkcií a výbo- rov v NR SR, - upresnil B. Bugár. - Stačí výbory a podpredsedov NR SR plus to, čo pomíkneme opozícii, t. j. pod- predsedov, ustanovenie klubov. Podmienky sa už konštituujú, aj ked’ právne až na ustanovujúcej schôdzi, - doplnil P. Csáky. - Do 28. 10. 1998 musí byt koaličná dohoda. I nad’alej nemožno vylúčif bilate- rálne rokovania, - zdôraznil J. Migaš. - Základom však musia byt multilaterálne rokovania, t. j. všetci spolu, aby sa veci pohli dopredu, - neodpustil si poznámku P. Hamžík. - Bilaterálne rozhovory sú motivované kryštalizáciou názorov, - podporil J. Migaša M. Dzurinda. Prvé semienko nedôvery -Problém v našich koaličných rokovaniach vznikol. v pondelok, ked’vyšla infor- mácia o personáliách novej vlády, čo dvaja účastníci relácie SITO v televízii Markíza, za SDL a SDK, nepopreli. Noviny už robia tipovaciu sútaž o personálnom zložení novej vlády, - trochu ironickým tónom poznamenal B. Bugár. - Nemôžeme predčasne robit závery z oknihov bilaterálnych rokovaní, ktoré nie sú ešte ukončené. Ak každá neoverená informácia vyvolá taký rachot, treba sa zamysliet nad takou koalíciou, - poznamenal P. Kanis. - Máme zodpovednost voči svojim členom, sympatizantom atd’., aby sa nehá- dzali udičky, - trochu podráždene dodal P. Hamžík. - Vyjadrenie, že niečo mešká a zaostáva... o nedôvere... adresáti nie sú v SDK a SDL, - reagoval P. Kanis aj na Hamžíkovo vyhlásenie na tlačovke. - Neteoretizujme! - ozval sa I.. Fogaš. - Súhlas! - pridal sa B. Bugár. - Ak sú skupiny určené a tie sa nestretnú tri týždne, je to oneskorenie. Programové tézy a politické priority, t. j. chcem informácie, - neodpustil si ešte poznámku P. Hamžík. - Programové veci, posúdenie programov navzájom t. j. SDK a SDĽ, najprv, potom SOP a neskôr aj SMK. Pred dvoma dňami to dodali. Bol to zložitý proces. Vznikol sumár téz, tie musia experti posúdif a treba diskusiu budúcich šéfov, čo to budú viesť. Nezhody sú vážne, treba ich vecne a politicky posúdit, - vysvetToval P. Kanis. - Ivan Šimko informoval o tézach, napríklad SMK. V pondelok by mal byt uskutočnený prienik štyroch. Šimko má mandát SDK. V pondelok 19. 10. musia byť expertné skupiny na dalšom stretnutí štyroch. V utorok to treba prerokovat, - doplnil Kanisovo stanovisko M. Dzurinda. - Pracuje šesť skupín. V pondelok sa majú stretnút experti, F. Petrák a poradco- via, - dodal ešte P. Kanis. - Je potrebné sa spolu dohodnút o percentuálnom podiele a opäT rozdelif na sku- piny, - zapojil sa do debaty Á. D. Zólyomi. - Na stretnutí Šimko, expert SDK, F. Petrák, expert SOP, E. Bauerová, expert- ka SMK a P. Kanis, expert SDI., určia, čo je globálny problém a ten expertne riešit a pripravit na politické riešenie, - povedal P. Kanis a vzápätí položil otázku: - Aký je stav koaličnej dohody? - SOP dala prvá pripomienky, ale posledné som dostal pred dvoma dňami. Rozpor je vo viazanosti poslancov politickými rozhodnutiami. Rozhodovanie v koaličnej rade a zloženie, t. j. právo veta, respektíve stretnutia klubov a tajným hlasovaním rozhodnút. Po dohode chcem navrhnút, aby v utorok bol predložený text po pripomienkovaní na dälšie spracovanie. V koaličnej dohode musia byt programové tézy a systém fungovania dohody. Prílohy by mali tvorit: rozdelenie moci, a/ vo vláde, b/ v parlamente, - vysvetlil svoje stanovisko I:. Fogaš. - Doplniť treba rozhodujúce kroky a legislatívu, - pripomínal B. Bugár. Rozdelenie moci cez čísla a pomery - Už predbežná dohoda o legislatíve je potrebná pre bezproblémové prevzatie moci. Nebude chybou, ak tam budú zvýraznené významné úlohy, časovo vymedze- né, - doplnil stanovisko SDK J. Langoš. - Rovnako treba zaujat stanovisko k otázke rozdelenia moci z dnešného pohTa- du podľa pomeru síl, záujmov a rezortov, - doplnil J. Migaš. - Rozdelenie moci treba posúdit z hTadiska: al ústavných postov, b/ parlamentu, c/ vlády, - vysvetl’oval P. Hamžík. - Môžeme si dat kolo všeobecnej diskusie, ale najprv navrhujem diskusiu o zostavení vlády a potom urobíme dälšie kroky. Otázku pomeru - premiér : vice- premiér : ministri - 1 : 3 : 15. Pritom budeme vychádzat z počtu poslaneckých kre- siel, ktoré koaličné strany vo voľbách získali: 42 : 23 : 15 : 13, spolu je to 93 poslaneckých kresiel, - predniesol svoj návrh M. Dzurinda. - Je tu otázka, či všeobecne platí, že každý člen koalície by mal mat podpredse- du vlády. Chceme podpredsedu a tri ministerstvá. Zároveň mám otázku o štruktúre a počte členov vlády, - nadhodil P. Hamžík. - Musíme vládu obsadzovat podTa terajšieho stavu, - doplnil J. Migaš. - Treba uvažovat o možnosti rozšírenia počtu členov vlády, resp. počítať s urči- tou flexibilitou, - navrhol J. Langoš. - My chceme tri posty, - ozval sa B. Bugár. - Rozdelenie ministerských postov by malo byt pomerom 9 : 6 : 2 : 2, t. j. 9 - SDK, 6 - SDĽ,, 2 - SMK, 2 - SOP, - povedal J. Migaš. - 9 : 6 : 2 : 2, - potvrdil Migašov návrh M. Dzurinda. - SOP navrhuje rozdelenie ministerských postov 8 : 5 : 3 : 3. Vychádzame z toho, čo chceme dosiahnuf. Koaličné rozdelenie je deľba hlasov, nie kresiel, - navrhol P. Hamžík. - My súhlasíme so skutočne dosiahnutým pomerom, - ozval sa B. Bugár. - Pod’me dälej a hovorme o rezortoch. Matematika je jedna vec a politika iná, - pokúsil sa posunút rokovanie Ľ. Fogaš. - Prvý podpredseda vlády nielen zastupuje, ale aj koordinuje. Hlasy vo vláde sú: predseda, podpredseda, ministri. Ich zmenou dochádza k zmene pomerov vo vláde, - znova sa ozval J. Langoš. Požiadavky a možnosti Potom sa začali sumarizovat požiadavky jednotlivých koaličných partnerov. SDĽ: - podpredseda pre ekonomiku - prvý podpredseda vlády (budúcnost a tripartita) - Ministerstvo hospodárstva - Ministerstvo obrany - Ministerstvo spravodlivosti - Ministerstvo sociálnych vecí - Ministerstvo pôdohospodárstva SDK: - premiér - podpredseda pre ekonomiku a Ministerstvo financií alebo tripartita - Ministerstvo zahraničných vecí a podpredseda vlády - Ministerstvo vnútra - Ministerstvo hospodárstva - Ministerstvo spravodlivosti a obrany - Ministerstvo dopravy - Ministerstvo životného prostredia - Ministerstvo školstva - Ministerstvo zdravotníctva - Ministerstvo kultúry SOP: - Ministerstvo zahraničných vecí + Ministerstvo financií - Ministerstvo výstavby - Ministerstvo dopravy a spojov Spoločné záujmy Strany demokratickej koalície a Strany madärskej koalície: - Ministerstvo dopravy a spojov, resp. Ministerstvo financí - Ministerstvo výstavby - Ministerstvo životného prostredia SMK: - Ministerstvo pôdohospodárstva (aj SDIJ) - podpredseda vlády pre integráciu - Ministerstvo životného prostredia (aj SDK) - podpredseda vlády pre regionálnu politiku (aj SOP) - Ministerstvo dopravy (aj SDK a SOP) - Ministerstvo výstavby (aj SOP) Ministerstvo privatizácie komu? Po prestávke rokovanie pokračovalo, SOP sa medzitým s SMK dohodla, že ju podporí pri získaní ministerstva financií a od nej žiada podporu pri získaní ministerstva životného prostredia a ministerstva dopravy. Ministerstvo zahraničných vecí zostalo zatial’ otvorené. - Každá strana by mal.a mat podpredsedu vlády. Pod’me radšej rokovat, - navrhol B. Bugár. - Karty sú hodené, prestávka bola hygienická, nenechajme sa tlačit, - navrhol Ľ. Fogaš. - Bol by som blbec, ak by som súhlasil po volbe v parlamente, že pôjdem do vlády, - podráždene reagoval B. Bugár na otázku, či zástupca SMK, zvolený za funkcionára NR SR, nebude skôr reflektovat na post člena vlády. - Zrušíme ministerstvo privatizácie? Čo s podpredsedami vlády? - opýtal sa M. Dzurinda. - Zákon hovorí, že podpredseda vlády nemá kompetencie, - konštatoval L. Nagy. - Je to inak, - nesúhlasil P. Kanis. - Kompetenčný zákon hovorí o podpredsedovi vlády s náplňou, - doplnil J. Langoš. - Ak máme brať ministerstvo financií, tak potom v spojení s funkciou podpredsedu vlády. Čo by ste povedali na myšlienku obsadit post ministra financií nezávislým odborníkom vzhl’adom na zlú finančnú situáciu, - navrhol M. Dzurinda. - Chceme ministerstvo financií a ministra pre privatizáciu nechávame pre SDK, lebo má na to odborníkov. Treba hovorit o prvých krokoch v ekonomike a tie musíme politicky posúdit. To sa od nás očakáva, - vyslovil požiadavku P. Hamžík. - Zriadili sme skupiny na riešenie problémov. Prvý krok je národná rada. Treba íst do problémov pomerných vztahov, - povedal P. Kanis. - Musíme najprv potvrdit navrhnuté pomery a posty, - požiadal L. Nagy. - Ťažko predpokladat zmeny, - presvedčivo konštatoval M. Dzurinda. Otázka prezidenta - Chceme čím skôr volbu prezidenta v parlamente, - vyslovila svoj názor SDI;. - My sme za urýchlenú priamu volbu prezidenta, napríklad vo februári, - opo- noval M. Dzuridna. - Sme za zmenu ústavy a priamu volbu. Vieme, že je teraz možná volba v par- lamente, - ozval sa P. Hamžík. - Sme za priamu volbu prezidenta. Na volbu v parlamente musíme získat súhlas našich orgánov, - povedal stanovisko SMK B. Bugár. - Prerokujte si to všetci vo svojich orgánoch a záväzne sa zajtra vyjadrite, - navrhol J. Migaš. - Musíme si uvedomit tažkú situáciu pri priamej volbe prezidenta. Preto by mala celá koalícia postavit jedného, nášho kandidáta, - navrhol P. Hamžík. - SDK velmi požaduje priamu volbu prezidenta. Ak by bol pri vol’be v parla- mente neúspech, bola by to fažká prehra hned’ na začiatku, - konštatoval J. Langoš. - Každá dohoda musí byt obrovským kompromisom, každý si to musí osobne uvedomit, ak nie, tak hned’ padne koalícia. Ak dáme do koaličnej dohody nášho kandidáta, tak môžu byt aj iní kandidáti, t. j. M. Čič, M. Kováč, - vyslovil svoje stanovisko B. Bugár. - Vo februári bude komplikovaná situácia, - ozval sa I. Presperín. - B. Bugár to prezentoval celkom presne. Riziko rozpadu koalície hned; resp. vo februári. Ak máme ústavnú väčšinu, tak to nesmie byt v koaličnej dohode, - doplnil svoje stanovisko M. Dzurinda. - Tu musí byt koaličná politická vôTa. Ak máme podporit premiéra z SDK, pred- sedu NR zo SDL, tak žiadame podporit prezidenta zo SOP, - žiadal P. Hamžík. — To je streštená myšlienka. Volba prezidenta môže byt v parlamente. Ak nepre- jde v prvom kole, znížit kvórum hlasov v druhom kole, - navrhol P. Kanis. - Vo februári tu bude už iný Mečiar, bude nová STV, generálna prokuratúra, policajný prezident, - doplnil E. Kukan. - Je správne, že SOP presadzuje svoju požiadavku do koaličnej dohody, chcú, aby sme pochopili priority, t. j. tri miesta (predseda vlády, predseda parlamentu, prezident), - podporil SOP L. Nagy. - To nie je imperatívny mandát, ale politická zodpovednost, - zdôraznil B. Bugár. - Len hlupáci sa učia na vlastných chybách, t. j. musíme vediet, aký výsledok chceme dosiahnut. Prezidentje dôležitý! Mečiar má viac preferencií ako my všetci. Má finančné zdroje. Bude tvrdo zápasif a riziko v priamych vol’bách je vel’ké, - upozorňoval L. Fogaš. - Parlamentné vol’by sú o vláde a parlamente, a nie o volbe prezidenta, - dodal M. Dzurinda. - Ak SDK nemôže garantovat spoločného kandidáta, tak neúspech volby prezi- denta v parlamente môže naštrbit dôveru v koalíciu, - konštatoval J. Migaš. - SDK má 42 hlasov. Úspech vo volbe prezidenta v parlamente si vyžaduje 93 hlasov teda štyri hlasy chýbajú na istotu, - vysvetToval J. Langoš. - Vráfme sa k môjmu návrhu na zníženie kvóra pri volbe prezidenta v parla- mente v druhom kole, - opakoval svoj návrh P. Kanis. - Ja mám na to iný názor! - ozval sa Ľ. Fogaš. - Kanisov návrh má aj iné súvislosti. Ak SNS chcela tento návrh v minulosti rea- lizovat, bol zamietnutý, lebo bol účelový, - konštatoval P. Csáky. - Zvážte do zajtra riziká obidvoch možností volby prezidenta, - žiadal J. Migaš. - Len aby sa nám nestalo, že niekto získa 93 hlasov a iný 77, - s úsmevom a tro- chu ironicky dodal B. Bugár. - Parlamentné volby boli o štruktúre vlády a parlamentu, - opakoval svoje M. Dzurinda. - Parlamentné volby boli o zmene pomeru politických síl, - kontroval Dzurindovi P. Hamžík. Záujem o parlamentné posly Potom prešli k problematike parlamentu. Na tento účel navrhli vytvori~ pracov- nú skupinu. - Najprv si odpovedzme na otázku, či chceme pomerné zastúpenie alebo prime- rané zastúpenie? Navrhujem primerané zastúpenie, - navrhol J. Migaš. - Náš bude predseda parlamentu a jeden podpredseda pre opozíciu a môžeme akceptovaf pomerné zastúpenie vo výboroch, - vyslovil svoj názor M. Dzurinda. - Ja navrhujem, aby podpredsedu NR SR mala aj SNS, - navrhol B. Bugár. - Nemali by sme nechat pomerné zastúpenie, ale prechod od väčšinového k po- mernému. SDL chce zastúpenie v zahraničných vztahoch bud’ v parlamente, alebo ministra, - vyslovil požiadavku P. Kanis. - Sme za to, aby predseda NR SR bol z SDIJ. Podporujeme podpredsedu NR SR za SNS. Vo výboroch by mali byt väčšinou z koalície, - povedal I. Presperín. - Ak máme podporif predsedu parlamentu z SDI, a iné zastúpenie v zahraničnej politike vo vláde či parlamente, chceme kompenzáciu aj za našu neúčast na postoch : premiér, predseda NR SR a prezident SR, - žiadal B. Bugár. - Nerobme z toho seminár. SDIJ má kontakty v trinástich vládach Európskej únie, - argumentoval I,. Fogaš. - Vieme si predstavit predsedu i podpredsedu NR SR zo SDĽ, - dodal P. Hamžík. - Stále sme v menšine, - konštatoval L. Nagy. - Štyri roky bolo odsúvané riešenie problému menšín, - pridal sa Á. D. Zólyomi. - Zajtra sa vrátime k výborom parlamentu, teraz pod’me ku komunálnym voT- bám. Po prvé, je potrebné stabilizovat samosprávu. Po druhé, rozhodnút o odsune volieb. Po tretie, treba zvážit, či budeme maf tažkú politickú situáciu v marci alebo apríli. Vysvetlite všetci svoje stanoviská, - povedal J. Migaš. - Bohužiaľ, existuje iba zlé a horšie riešenie. Za tento stav nesie zodpovednosf bývalá koalícia. Rapídna je zmena situácie po zverejnení zbierky zákonov. Ak sa zrealizujú v cca 500 obciach, nebudú platné volby. Treba íst do volieb s čistým zákonom o pol roka, - povedal P. Csáky. - Ja navrhujem, aby sme do volieb šli, - odporúčal I. Presperín. - Volby musíme odložit ústavným zákonom, - navrhol M. Dzurinda. - Môže predseda parlamentu odložif voTby? - opýtal sa B. Bugár. - Aký bude mandát, ak menšinový princíp je neplatný, aby predseda Národnej rady SR predĺžil volebné obdobie, - spýtal sa P. Csáky. - Je to princíp ústavný. Volebné obdobie sa nedá predĺžit, iba skrátit. Je žiadu- ce stretnutie s odborníkmi z ministerstva vnútra, - odporučil IJ. Fogaš. - Kto má lepšie rozdané karty? My? Najprv musia byt právne kroky, potom roz- hodnutia, - povedal P. Hamžík. - Je to veľmi vážna vec. Naše politické postoje urobme čo najmenej závislé na politickom profile, t. j. preferovaf verejný záujem, - vysvetlil J. Langoš. - Do zajtra si pripravte stanoviská expertov, - žiadal J. Migaš a v ten deň ukončil koaličné rozhovory. Nervozita sa stupňuje Ďalšie koaličné rokovania sa uskutočnili hned’ v nasledujúci deň, 17. 10. 1998. Nervozita sa každým dňom zvyšovala, lebo koniec mesiaca sa blížil a tým aj dohod- nutý termín podpísania koaličnej dohody. Novinári snorili okolo každej skupiny, aby získali informácie z atmosféry koaličnej kuchyne. Len čo získali požiadavky niektorej koaličnej strany na konkrétne ministerské posty, hned’ ich zverejnili. To vyvolalo retazovú reakciu podozrení u ostatných partnerov, kto vynáša z koaličných rozhovorov. Kým niektorí naši partneri, napríklad Strana madärskej koalície, zo zásady veľmi neinformovala novinárov o nedohodnutých požiadavkách, SOP ústami svojho prvé- ho podpredsedu na tlačovke otvorene informovala novinárov o našich požiadav- kách. Ja som sa ešte stále nezúčastňoval na politickom živote, lebo mi to nedovoľovala moja chorá noha. Môj poverený zástupca J. Bílek však podrobne zapisoval každé slovo, ktoré sa na rokovaniach vyslovilo, takže som mal naozaj úplne presné informácie. Od začiatku bolo jasné, že SDK a SDĽ budú pri delení ministerských kresiel úzko spolupracovat a snažit sa riešit veci vo svoj prospech na úkor SMK a SOP, lebo mali v svojich radoch najviac bývalých členov vlády. Ak k tomu prirátame novú skupinu funkcionárov, ktorí sa medzitým v ich radoch objavili, bolo jasné, že SDK, ale aj SDL by bez problémov dokázala sama obsadit všetky vládne kreslá. Najmä v SDK bolo najviac tých, ktorí túžili po ministerských postoch. Preto sme si stále uvedomovali, že jedine v spolupráci so SMK môžeme získat adekvátne pozície vo vláde. Na spomínanej tlačovke SOP v Prešove P. Hamžík okrem iného uviedol: - Považujem za malý zázrak, že SOP prispela k tomu, aby opozícia dosiahla v parlamente ústavnú väčšinu. Na to by sa nemalo zabúdat pri zostavovaní vlády. Na Slovensku treba čím skôr stabilizovat vnútropolitickú situáciu. Preto je SOP, aj napriek tomu, že vo volebnom programe preferovala priamu vol’bu prezidenta, otvorená rokovaniam o možnosti zvolit hlavu štátu aj v parlamente, ak vznikne priaznivá situácia. Na republikovej rade SOP, ktorá zasadala v Prešove 14. 10. 1998 sme sa uznies- li, že SOP vyzve ostatných partnerov - SDK, SDI. a SMK na zintenzívnenie roko- vaní o všetkých otázkach súvisiacich s vytváraním novej vlády. - Bolo treba zaujat také stanovisko, aby sa s nami počítalo. Dostali sme signály z vnútra SDK a SDL. A aj informácie o personálnom obsadení vládnych postov, ktoré zverejnilo Rádio Twist, sa ukázali relevantné. Nechceme byt stranou do počtu, - uviedol dälej na tlačovke v Prešove P. Hamžík. Rokovania SMK a SOP na pokračovanie Opät prišlo na moje slová, že SOP bez SMK alebo opačne nebude úspešná pri koaličných rokovaniach o zostavovaní novej vlády proti SDK a SDĽ. Preto sa naši predstavitelia znova stretli s SMK 15. 10. 1998, ešte bezo mňa. Dohodli sa, že rozhovory o priprave koaličnej dohody by sa mali zintenzívnit, aby sa najdôležitejšie otázky mohli vyjasnit do 22. októbra. Jej definitívna podoba by sa mala uzavrieť deň pred ustanovujúcou sch6dzou NR SR, teda 28. 10. 1998. Predseda SMK B. Bugár a podpredseda SOP P. Hamžík zhodne proklamovali, že majú záujem dosiahnut na rokovaniach so Stranou demokratickej Tavice a Slovenskou demokratickou koalíciou stabilizáciu vnútropolitických pomerov a vytvorenie štvorročnej vlády na základe primeraného zastúpenia všetkých strán. Obaja zároveň vyjadrili podporu zmene Ústavy SR, ktorá by zakotvila priamu volbu hlavy štátu, ale aj pripravenost rokovat súčasne o volbe prezidenta v parlamente v záujme skorej stabilizácie vnútropolitickej situácie. V tejto súvislosti B. Bugár doslova povedal, že momentálne si strany opozície nemôžu dovolit v tejto otázke hazardovat. Stále totiž podTa neho existuje reálna možnost, že v priamej vol’be hlavy štátu by mohol kandidovat aj vtedajší premiér V. Mečiar. - Preto je potrebné zvolit prezidenta čo najrýchlejšie v NR SR, - uviedol B. Bugár. Vyhlásenie B. Bugára po rokovaní so SOP posunulo stanovisko SMK k voTbe prezidenta do inej roviny. Predtým boli za priamu volbu a voTbu prezidenta v parlamente si potrebovali vo svojich orgánoch „odobrif.“ Tu sa prvýkrát priklonili aj k druhej alternatíve. Tým sa vytvorila trojica - SDI., ktorá ako prvá prišla s návr- hom zvolit prezidenta čo najskôr aj v parlamente, SOP, ktorá sa k návrhu pridala s tým, že sa súčasne schváli nový ústavný zákon o priamej volbe prezidenta, a SMK, ktorá sa pripojila k návrhu SDĽ. SDK trvala nadälej na svojom, že chce priamu voľbu a nevie zaručit zo strany svojich poslancov stopercentné hlasovanie v tajných volbách v prospech spoločného kandidáta na prezidenta pri volbe v parlamente. Koaličné rokovania boli v plnom prúde, ale v STV ako keby stále nechceli pochopit, že je po volbách a ich skutočným vítazom sa stala opozícia. Zosmiešňovali a urážali politikov a strany budúcej koalície a správali sa nad’alej ako súkromná televízia HZDS. Preto mediálni experti budúcej vládnej koalície J. Budaj (SDK), M. Ftáčnik (SDI:), F. Petrák (SOP) a G. Bárdos (SMK) vydali vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného uvádza: „STV nadalej pokračuje v hrubej propagande a dezinformačnej kampani v pros- pech HZDS. STV svojím vysielaním porušuje zákon, zásady vyváženosti a verej- noprávnosti. Mediálni experti budúcej vládnej koalície v súčasnosti intenzívne pracujú na príprave príslušných zákonov, ktoré zabezpečia obnovenie verejnoprávne- ho charakteru STV. Ubezpečujeme verejnost, že okamžite po vytvorení novej vlády bude v parlamente presadená zmena v Rade STV tak, aby sa z STV stala profesio- nálna inštitúcia, dodržujúca zákony, objektívnost a verejnoprávnost vysielania.“ Problémy s komunálnymi volbami Ďalšie multilaterálne koaličné rokovanie sa uskutočnilo 17. 10. 1998, opät v Primaciálnom paláci v Bratislave. Za jednotlivé strany sa na ňom zúčastnili: SDK - M. Dzurinda, E. Kukan, J. Volf SDIJ - J. Migaš, I.. Fogaš, P. Kanis SMK - B. Bugár, P. Csáky, L. Nagy. Á. D. Zólyomi SOP - P. Hamžík, F. Petrák, J. Bílek Rokovanie viedol tentoraz B. Bugár. Strany sa totiž striedali vo vedení koalič- ných rozhovorov. - Vrátme sa k včerajšku, k pomerným číslam a ministerským postom. Hovorme o komunálnych volbách a analýze ich právneho stavu. Vyzveme premiéra v zastú- pení prezidenta, aby zvolal čo najskôr ustanovujúcu schôdzu NR SR, - povedal na úvod B. Bugár. - Súhlasím. Posuňme „čierneho Petra“ na terajšiu vládu, - ozval sa J. Bílek. - Áno. Musíme vyzvat V. Mečiara a K. Tóthovú, aby vláda predložila návrh ústavného zákona na riešenie situácie. Navyše treba poslat list I. Gašparovičovi, predsedovi NR SR, aby čím skôr zvolal stretnutie predsedov parlamentných strán a hnutí, - pridal sa J. Migaš. - To, že to hádžeme na terajšiu vládu, je O.K. Ale čakajú na naše stanovisko primátori, starostovia, voliči, občania. Musíme vydat komuniké, ktoré pripraví I. Šimko - navrhol M. Dzuridna. - Zodpovednost za doterajšiu situáciu nesie vládna koalícia až do 29. 10. 1998. Najväčší problém vznikne v čase od 29. 10. do 13. 11. 1998. Čo budeme robit? I ked’ to urobíme tak, ako sme povedali, v pondelok musí byt všetko jasné. Čo povieme našim Iudóm v komunálkach? - pýtal sa P. Csáky. - Kto môže zruši~ termín komunálnych volieb? My nie, - konštatoval IJ. Fogaš. - Tvorcovia ústavy nemali uplatnit tieto veci v racionálnej situácii. Teda rieše- nie by malo byt v súlade s vládou, politickou stranou i ZMOS a Úniou miest a obcí Slovenska. Mečiar je známy ako organizátor chaosu. Je tu ešte otázka, či to neprerobit na obraz vlády aj koalície na komunálnej úrovni, - povedal P. Kanis. - Mne sa nepáči odklad riešenia vecí. Sme nová si:a a prešTapujeme na mieste. Súhlasím so spoluprácou so ZMOS a UMaO. Myslím, že by sme mali byf tvrdší a hTadaf razantnejšie riešenie, - zdôvodňoval E. Kukan. - Pokiaľ sa nový parlament nezíde, nemôžeme nič urobit, - dodal P. Hamžík. - Na to, čo by sme chceli odporúčat, na to nemáme moc. Môžeme stiahnut kam- paň a potom čo? - vysvetl’oval J. Migaš. - Treba získat politický kapitál. Ak odložíme volby, prídu dälšie otázky, - doplnil P. Csáky. - Budeme vyzeraf smiešne, ak nebudeme konat. Preto musíme postupovat nasle- dovne pri spracovaní materiálu: Prvý krok je zámer materiálu, v druhom treba hodiť zodpovednost na terajšiu vládu, potom ponechat pre seba, čo urobíme po prevzatí moci a nakoniec nezverejňovat veci, ale ponechat pre seba, ako by sme to chceli riešiť, - navrhol M. Dzurinda. - Čo k tomu povedat? Musíme konzultovat veci so ZMOS a UMaO, - dodal B. Bugár. - Nevieme, čo robí Mečiar a vláda? - dal otázku P. Kanis. - Banky, Brusel a ľudia doma čakajú, čo urobíme my. De facto už vládneme, už sa nemáme na čo vyhovorit, - konštatoval M. Dzurinda. - Nález Ústavného súdu SR musia zverejnit do 15 dní. My už tri roky vieme, že štvrtý je ZMOS a UMaO, - doplnil L. Fogaš. - Posunieme volby, - navrhol M. Dzurinda. - A vymyslia d’alšie iracionálne riešenie. Skončí sa to referendom, - povedal P. Kanis. - Záver z tejto analýzy ako bod prvý je, že zodpovednost za to nesie vládna koa- lícia. Aj straty, ktoré z toho titulu vznikajú, idú tiež na ich účet, - vysvetlil J. Migaš. - Nesmieme zabudnúf ani na morálne a politické škody. Ako tretí bod by malo byf, že SDK, SDL, SMK a SOP vyzýva V. Mečiara, úradujúceho predsedu vlády, aby rešpektoval nález ústavného súdu a zabezpečil legitímne konanie predčasných volieb. Po štvrté, ak vláda takto konat nebude, koalícia SDK, SDI,, SMK a SOP zabezpečí ich legálny priebeh v spolupráci so ZMOS a ÚMaO, - navrhol B. Bugár. Boj o ministerské kreslá Pokiaľ ide o pomer pri delení ministerských kresiel, jednotlivé strany navrhovali: SDL: 9+6+2+2 SDK: 1 +9+6+2+2 SMK a SOP: 8+5+3+3 Potom P. Hamžík a B. Bugár potvrdili svoje spoločné stanovisko k deleniu ministerských kresiel z rokovania, ktoré mali predošlý deň. - SDK má 42 a SDI, 23 poslaneckých kresiel, spolu je to 65 hlasov, to je aj zod- povednost za vládu, a preto si myslím, že by mal byt pomer delenia 9 : 6 : 2 : 2, - zopakoval stanovisko SDK M. Dzurinda. - My tiež trváme na našom stanovisku, - vyhlásil J. Migaš. - Zodpovednost budeme mať všetci. Nechceme byt priveskom vo vláde. Možno môžeme presadif funkciu podpredsedu, - povedal P. Hamžík. - Súhlasím s P. Hamžíkom, do počtu do vlády nepôjdeme. Nechceme hrat ani úlohu Združenia robotníkov Slovenska, - podporil Hamžíka B. Bugár. - Ak cítite takú zodpovednosť, SOP má uznesenie republikovej rady, že ak nepôjde do vlády, podporí novú vládu - doplnil P. Hamžík. - Sledoval som situáciu aj v Nemecku, aj tam zelení chceli viac. Nevidím to tak dramaticky, predsa ide iba o jedno miesto, - dodal M. Dzurinda. - Jeden z troch je pomer ako jeden zo šiestich, či jeden z deviatich, - vysvetlil L. Nagy. - Aj my máme pocit zodpovednosti voči svojim voličom, členom strany, - konštatoval P. Hamžík. - Dá sa zostavit aj vláda v trojkoalícii. Bud’ bez SMK, alebo SOP. Bez SDI, sa nedá zostavif väčšinová vláda, - zdôraznil J. Migaš. - Je možné vytvorit aj dvadsatčlennú vládu. V Európe je trinást Tavicových vlád, s ktorymi SDI: komunikuje. Aj ked’ chceme ministerstvo zahraničia, vieme ustúpif, - snažil sa upokojit rozvírenú hladinu P. Kanis. - Tento moment by som nepreceňoval, - neodpustil si poznámku P. Hamžík. - Áno. Je to tak. Z 15 krajín je trinást Iavicových, - dälej tvrdil P. Kanis. - Skutočné pomery sú 8,6 : 4,7 : 3,06 : 2,7. Zahraničné pomery, to je o niečom inom, - zdôraznil B. Bugár. J. Bílek dostal za úlohu prerokovaf so mnou požiadavku SOP na prezidenta, ministerstvo zahraničných vecí a silné ekonomické ministerstvo. Kto z koho - Diskutujeme o devätnástich ministerských kreslách. Ako zdôvodníme obyva- teTom nárast počtu členov ústredných orgánov? - opýtal sa F. Petrák. - Informácie od jednotlivých strán, ktoré vytvorili SDK a čo vyhlasujú, čo budú robit, ked’ budú vo vláde, vyvolávajú neistotu, - dodal P. Kanis. - Prečo KDH, DS? Nemôžu robit samostatnú politiku ako SDK? - opýtal sa M. Dzurinda. - Chcem reagovat opät na pomery kresiel. Ovládam aj platformy, ktoré vznikli v SDK, ako boli nominovaní do parlamentu, vlády atd’. Koaličnú dohodu budeme uzatvárat s SDK, nie s KDH, - reagoval P. Hamžík. - SDK je kompaktnejšia ako SOP, - zdôraznil M. Dzurinda. - Nechajme neplodné diskusie, - ozval sa B. Bugár. - ZatiaT má SDK kandidátov v komunálnych volbách? - opýtal sa P. Hamžík. - Máme vlastnú štruktúru, aj stanovy. Do komunáliek v Bratislave máme Baja- na, cca 300 miest sme obsadili v komunálnych volbách, - odpovedal M. Dzurinda. - Ja chápem, že tu chcete diskutovat na tému SDK, ale považujem to za neféro- vost, - ozval sa E. Kukan. - Nie sú miesta vo vláde, my sami máme záujem, aby SDK fungovala, - kon- štatoval P. Kanis. - Aj ja si myslím, že máme byt korektní, - dodal I:. Fogaš. - Kompaktnost strán by mala byt známa, - pridal sa J. Volf. - Všetky zmeny na Slovensku boli zo vzniku platforiem a rozpadu strán, - neod- pustil si poznámku P. Kanis. - Vráťme sa k číslam a pomerom. Čo bude v budúcnosti, ťažko predpovedať. Ponúkajú sa ťažké peniaze... Trvám na našom prepočte, - zopakoval svoju požia- davku M. Dzurinda. - Chcem aspoň jednou vetou dodat, že politická váha by mala byt iná ako mate- matická: SDK 8,58 : SDL 4,69 : SMK 3,06 : SOP 2,66, - poznamenal E. Kukan. - Čo, keby sme to kompenzovali štátnymi tajomníkmi? - navrhol J. Volf. - Vrátme sa k číslam, - žiadal B. Bugár. - Tu sme politici, nie matematici. Zodpovednost je vo vláde, zodpovednost je aj za integráciu Slovenska. SDĽ, už prijala viac kompromisov. Politika vlády sa personifikovala. Máme skúsenosti s našou B. Schmognerovou, - vysvetl’oval L. Fogaš. - Každá strana účastou vo vláde berie zodpovednost za výsledky. Ani my nie sme ochotní zmeniť stanovisko, - ozval sa P. Hamžík. - Ak sa budeme takto bránit, nepohneme sa z miesta. ZatiaT hráme na ihrisku s 93 hráčmi. Potom musí byt zmena počtu hráčov na 78, - naznačil P. Kanis vytvo- renie trojkoalície (SDK, SDL, SOP). - Môže byt aj variant 28 (SMK + SOP). SDK nehovorí iba o zodpovednosti. Po prvé je tu vylúčenie etnického konfliktu a napätia. Po druhé významný krok Slovenska a Mad’arska, vybudovanie dobrých vztahov a tým aj medzinárodného uznania. Z toho vyplýva zmena ekonomiky, príliv zahraničného kapitálu. My nič viac nechceme, len to, čo sme získali vo voTbách, - vysvetToval L. Nagy. - To všetko dosiahnete aj s dvoma ministrami, - dodal E. Kukan. - Je to vysvedčenie slovenskej vlády, - pridal sa P. Csáky. - Sú to výsledky bez rizika u SMK. U SDI, musíme braf do úvahy, že my ideme do najväčších rizík. Ak by SOP súhlasila s dvoma ministrami, ale dostane prezi- denta, je to O.K., - zdôraznil J. Migaš. - Sme ochotní rokovat o kompenzácii, - priklonil sa k návrhu P. Hamžík. - Ja by som vymenil pešiaka za prezidenta, - ponúkol J. Migaš. - Naše riziká sú tiež veTké a sme ochotní byt pri variante 93 (SDK, SDL, SMK, SOP), - žiadal B. Bugár. Potom bola krátka prestávka na občerstvenie, a znova sa diskutovalo. SMK a SOP si opät uvedomili, že sami sa tažko presadzujú. To sa im už potvrdilo počas niekoľkých koaličných rozhovorov. Jediná cesta, ako získat aspoň minimum, čo im podla výsledkov volieb patrí, je ich úzka spolupráca. - Kukan je jedničkou v SDK, on mi to už povedal, aj ked’sa mi to nepáčilo. Mne teda núkajú podpredsedu vlády pre legislatívu, respektíve podpredsedu pre integráciu, - uviedol P. Hamžík. - My navrhujeme prejst kompetencie, - navrhol B. Bugár. - My nemáme čo menit, chceme podpredsedu pre ekonomiku a tripartitu, legis- latívu, integráciu, sociálne veci a menšiny. SDK by mala mat podpredsedu vlády pre humanitné záležitosti, - potvrdil požiadavku J. Migaš. - Podpredsedu vlády pre Tudské práva, menšiny namiesto integrácie chce SDK. SMK chce iného podpredsedu pre európsku integráciu a menšiny, respektíve pre regionálny rozvoj a menšiny. Súhlasím s podpredsedom vlády pre integráciu a menšiny. Ministerstvo financií by mal prevziat nezávislý odborník, kto pustí mies- to? SDL navrhuje podpredsedu pre 1’udské práva, petície a nechce delit zdravotníctvo a sociálne veci. SOP a SMK majú užjedného podpredsedu a jedného dáme opozícii, - vysvetToval M. Dzurinda. Neoperovaná achilovka Kým prebiehal maratón koaličných rozhovorov, ja som sa duševne pripravoval na odloženú operáciu svojej achilovky. Primár rehabilitačného oddelenia Železnič- nej nemocnice v Košiciach MUDr. František Samsely dobre poznal môj zdravotný stav, lebo zakaždým, ked’ som mal zdravotné problémy so svalmi, chrbticou, teni- sovým laktom a podobne, ktoré som si obyčajne doniesol z tenisu, vždy mi pomo- hol. Bol aj pri liečení achilovky a konzultoval moju operáciu s prednostom kliniky úrazovej chirurgie doc. MUDr. Ottom Brandeburom a primárom MUDr. Jánom Karolym. Pred operáciou chcel primár Samsely, aby ma operatéri ešte raz vyšetrili a presvedčili sa, či je noha pripravená pod skalpel. Oni to však nepovažovali za potrebné. Odkázali mi, aby som v pondelok prišiel do nemocnice aj s osobými a hygienickými potrebami, že ma budú operovat hned’ v pondelok alebo v utorok. Ráno som si do športového vaku, za manželkinej asistencie, zabalil všetko potrebné, rozlúčil som sa doma s tým, že ma manželka s dcérou prídu pozriet do nemocnice po operácii. Na moje vel’ké sklamanie ma namiesto operácie poslali domov. Najprv si chorú achilovku pozrel primár Karoly, potom aj docent Brandebur. Obidvaja svorne konštatovali, že noha je zapálená a v tomto stave sa nedá operovat. Bol som prekvapený, lebo primárka z kožného oddelenia v želez- ničnej nemocnici mala iný názor a tvrdila, že koža na nohe okolo poškodeného miesta je zdravá. To ma natoTko posmelilo, že som sa pustil do debaty s primárom Karolym a sna- žil som sa ho presvedčit, aby sa predsa len do operácie pustil. - Viete, pán primátor, ja nechcem mat nič spoločné s novinármi. Ak by som riskoval a operoval v tomto stave a vznikli by pooperačné problémy s nehojením pod sadrou, určite by som si to odniesol u novinárov. Počkajme tri týždne, až ustúpi zápal, potom vás môžem operovať, - vysvetľoval mi. Snažil som sa ho presvedčit, že mi to aj časovo najlepšie vyhovuje teraz. Okrem toho, bol som v lepšej psychickej pohode ako predtým. Nemal som právo niečo mu vyčítat, lebo operáciu som stále posúval ja kvôli predvolebnej kampani. I tak som sa nevzdal a odišiel som k primárke na kožné oddelenie, ktorá mi zápal na nohe predtým liečila, a požiadal som ju o oficiálne lekárske potvrdenie, že koža okolo poškodenej achilovky nie je zapálená. Doklad si síce operatér prečítal, ale trval na svojom. Mal som sa znova príst ukázaf o tri týždne. Medzitým som požiadal dcéru Ingrid, ktorá je tiež lekárka, aby mi na Internete vyhladala skúsenosti z liečenia achilovky bez operácie. Našla mi pár príkladov, ale boli to všetko mladší ľudia, aktívni športovci. Nakoniec som si zobral príklad zjed- ného aktívneho, 35-ročného športovca, ktorému sa podarilo ruptúru achilovky vyliečit bez operácie, a pritom sa vrátil aj k športu. Predoperačné komplexné vyšetrenia, ktoré som musel absolvovaf, potvrdili, že môj zdravotný stav je velmi dobrý. Preto som sa rozhodol, že na operáciu nepôjdem a skúsim si achilovku vyliečif bez nej. Ako mi operatéri povedali, po takej zmeška- nej operácii (osem mesiacov) je to už jedno, ak by bolo treba počkat aj rok. Názory na moje rozhodnutie počkat s operáciou a pokúsit sa achilovku liečit bez nej boli rôzne aj v lekárskej obci. Jedni ma kritizovali, že hazardujem s nohou, druhí mi zase radili, aby som sa v mojom veku už nedal operovat. Jeden z tých, ktorý od začiatku veril, že sa mi podarí nohu vyliečit aj bez operácie, bol môj priateľ, pri- már Samsely, lebo videl, ako sa chorá noha okolo poškodenej achilovky lieči a vytvára si náhradné cesty. Odkaz, aby som sa nedal operovat, som dostal aj od doc. MUDr. Gabriela Vaška, prednostu ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach. Môj priateľ, prof. MUDr. Július Vajo, DrSc. mi neodporúčal operáciu, hoci je známym a skúseným chirurgom. Povedal mi, že mám iba 40 percent istoty, že sa po operácii budem cítiť lepšie, a 60- percentný predpoklad, že to bude horšie. A tak som sa prestal radiť s ostatnými lekármi a zostal som verný iba jednému, ktorému najviac dôverujem, svojmu priateľovi, primárovi Samselymu. Liečil poškodenú nohu laserovou akupunktúrou, biolampou a injekciami na celkové posil- nenie svalstva. Zdá sa, že nakoniec budeme mat pravdu my dvaja. Prešlo vyše roka od môjho úrazu a ja som opät začal hrat tenis. Doterajší vývoj nasvedčuje, že by som mohol nasledovat príklad toho úspešného športovca z Internetu. Medzitým sa v tlači objavili rôzne, i špekulatívne a neoverené informácie o mojej achilovke. Podľa jedných som už bol dokonca operovaný, podľa iných by som mal byt operovaný v najbližších dňoch. Delenie parlamentných postov Vrátme sa ku koaličným rozhovorom, ktoré pokračovali 20. 10. 1998. Stretli sa opäf všetci štyria partneri. Za SDK: E. Kukan, M. Dzurinda a A. Juriš. Za SDI:: I;. Fogaš, R. Fico, J. Migaš a P. Kanis. Za SMK: P. Csáky, L, Nagy, B. Bugár a Á. D. Zólyomi. Za SOP: P. Hamžík, I. Presperín a J. Bílek. Na programe rokovania bola príprava ustanovujúcej schôdze Národnej rady SR. K tejto problematike referoval R. Fico, ktorý bol na čele pracovnej skupiny, zlože- nej zo zástupcov štyroch koaličných strán. PodTa návrhu malo byt v novej Národnej rade SR 18 výborov. Ďalej navrhli rozčlenit výbory sociálnych vecí a zdravotníctva a doplniť dälšie dva: I . Výbor pre sociálne veci a bývanie 2. Výbor pre zdravotníctvo 3. Výbor pre 1’udské a menšinové práva 4. Výbor pre kultúru a médiá Nakoniec bolo predsa len odsúhlasených pôvodných 1 8 výborov. Pomer rozde- lenia predsedov výborov bol: l2,pre koalíciu a 6 pre opozíciu - 5 SDK, 3 SDI:, 2 SOP, 2 SMK, 4 HZDS, 2 SNS. Dalej bol predložený návrh dat 6 predsedov výbo- rov pre opozíciu vrátane výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva. Vytvorit štyri podpredsedovské miesta v NR SR, z toho aspoň jedno miesto dat opozícii, alebo vytvorit pät miest, ak SDK chce maf dvoch podpredsedov NR SR. SDI’, chcela tiež jedného podpredsedu NR, SMK a SOP rovnako. ZatiaT to vychádzalo na 5 podpredsedov, ale SDĽ a SDK sa mali dohodnút. SMK a SOP súhlasili aj s piatimi podpredsedami. PokiaT išlo o zastúpenie vo výboroch, pomerné zastúpenie zo zákona malo byt 12 : 7, z toho 5 HZDS, 2 SNS. Mandátový a imunitný výbor - počet členov 19, z toho 4 SDĽ, 5 SDK, 2 SOP, 2 SMK. Výbor pre nezlučitel’nost funkcií - počet členov 19, z toho 3 SDI., zvyšok opozícia. Výbor na kontrolu SIS - 7 : 4, z toho 3 SDK, 2 SDĽ, 1 SOP a I SMK, opozícii sa navrhuje vedenie výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva. Výbor pre integráciu do EÚ - počet členov 19, z toho 5 SDK, 2 SOP, 2 SMK, 13 stálych od 10-12 členov. Ústavné - 11, rozdelenie 3,2,1,1 : 3,1 iba ZP 6 : 5 - inde nie je problém. Potom sa prihlásil do diskusie P. Kanis: - Chcem zdôrazniT dve zásady: Po prvé každý si môže vybrat výbor po druhé, predsedov výborov treba hodnotit. Potom sa rozvinula diskusia okolo poslaneckých mien I. Lexu, J. Siteka, A. Gajdoša, J. Andrejčáka ako o potenciálnych predsedoch výborov. Výbory, v ktorých by mala mat predsedov opozícia: l. Vojenské spravodajstvo 2. Nezlučitel’nost funkcií 3. Životné prostredie 4. Hospodárske podnikanie 5. Zdravotníctvo alebo sociálne veci a bývanie Ďalej,sa dohodlo rozdelenie výborov: 1 . Uzemnosprávny - SDĽ, SOP 2. Financie, rozpočet a mena - SMK 3. Hospodárstvo a privatizácia - SDK 4. Pôdohospodárstvo - SOP 5. Verejná správa - SOP 6. Sociálne bývanie - SDK 7. Zdravotníctvo - SDĽ, 8. Obrana a bezpečnost - SDK, SDL 9. Šport, veda, mládež - SDK, SDĽ I 0. Kultúra a médiá - SDK 1 1 . Životné prostredie - opozícia 1 2. Mandátový a imunitný - SDK, SDĽ, I 3. Integrácia do EÚ - SDK, SDĽ, 14. SIS - SDK 15. I.udské a menšinové práva - SMK Návrh bol na 21 podpredsedov výborov, ak je 19-členný výbor, tak dvaja podpredsedovia - 6 SDK, 2 SDL, 2 SMK, 2 SOP, 6 HZDS, 2 SNS. Obsah koaličnej dohody o činnosti rady Potom J. Migaš povedal, aký je stav prípravy programových téz: a/ všetky štyri strany sú za 15 ministrov b/ každý partner sa k nim vyjadril c/ spoločne jeden rozbor, t. j. politické zadanie pre ministra d/ témy nezaradené - strana, ktorá nechce, musí to vysvetlif, prečo e/ odborné rozpory by mal riešit už budúci minister f/ zásadné rozdiely politiky uzavriet, iba SMK chce, ostatní nesúhlasia, - napríklad madärská imunita s jazykom madärským - administratívny postih g/ vo štvrtok je to žiaduce uzatvorit na politickej úrovni, t. j. 22. 10. 1998. V rámci diskusie ako prvý vystúpil B. Bugár a mal pripomienky: - Všade majú prednosf ekonomické a hospodárske veci, iba kultúrne a školské nie. Odmietame takýto postup! - Problém ministerstva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva je sporný. Je potrebné posúdit materiál, ktorý spracovala Šimkova skupina, - pripomienkoval F. Petrák. - Súhrnný materiál je zostavený z predstáv, je skreslený I. Šimkom, preto je potrebné ich experta, ktorý to posúdi. To by mal garantovat budúci minister. Žiada sa spoločné stretnutie: P. Kanis. E. Bauerová, F. Petrák, I. Šimko a potom to exper- ti podľa úsekov posúdia. Termín do 26. 10. I 998 do 12.00, - navrhol P. Kanis. 3 Potom sa začalo diskutovat okolo nezhôd. - Mali by sme do zajtra identifikovat všetky nezhody, - navrhol F. Petrák. J. Migaš predniesol konkrétne body: 1. Vo štvrtok o 14.00 popoludní by mali byf tézy a potom riešit vypuklé problé- my, vážne nezhody za účasti prizvaných expertov. 2. Stav prípravy textu koaličnej dohody: a/ potrebujeme programové tézy b/ otvorené otázky: právo veta, konsenzus 3:1 navrhuje SDK - ak nie je zhoda, treba zvolaf kluby a rozhodnút tajným hlasovaním - na obsadenie ministerstiev treba krížové hlasovanie c/ dohodnút spoločné zostavenie vlády - pomerné d/ zloženie koaličnej rady - predsedovia strán a predsedovia klubov + ministri, prizvaní podTa odbornosti - pravidelne týždenne zasadat, prípadne podTa potreby e/ ako to bude s ústrednými orgánmi štátnej správy f/ zábezpeka SOP pre volbu prezidenta g/ požiadavka na SMK, aby rešpektovala napr. Gabčíkovo. - Ak ústredné orgány, tak aj ostatné by mali byt vymenované, chceme, aby tam boli aj priority, napríklad legislatívne úpravy do sto dní a nad sto dní, - pripomienkoval B. Bugár. - Je to dobre, ale je toho priveľa. Treba to spísat, - ozval sa M. Dzurinda. - Čo je konsenzus, potom zloženie koaličnej rady iba 4 x 2, dälej pravidelnosf zasadnutí, rozdelenie ústavných funkcií: parlament - vláda - prezident. - Ústredné orgány by tiež mali byt zahrnuté, plus to, čo sa nebude otvárat, - doplnil P. Hamžík. - Program vlády by mal zahrnút, čo urobí do sto dní, ale koaličná dohoda je na štyri roky, - ozval sa L. Fogaš. - Mám pripomienky k zásadám v bode a/ a g/ - a/ chceme vediet pomer, b/ kon- senzus. Moravčíkova vláda nemala dlhú životnost, ani táto nová by nemusela mat, ak by sme sa unáhlili pri niektorých rozhodnutiach. Som za pomalú, trpezlivú poli- tickú prácu, - pripomienkoval L. Nagy. - Podmienky SDL sme mali dostat písomne. Otázkou priorít sú pre nás menši- nové záujmy, ktoré sú veTmi dôležité, - pripomínal B. Bugár. - Od budúceho pondelka by sme mali celodenne rokovat. Koaličná dohoda by mala určit hranice únosnosti pre každú stranu, - navrhol P. Kanis. - Už v nedeTu po omši, t. j. 0 15.00 môžeme rokovat. Ja nemám mandát na roko- vanie o prezidentovi. Zajtra do 15.00 chcem podklady do koaličnej dohody, - žia- dal M. Dzurinda. Zásady koaličnej rady navrhoval L. Fogaš: - Právo veta - konsenzus - Obsadenie funkcií - krížové, s cieTom kontroly - Legislatívne úlohy - Zloženie koaličnej rady - Ústredné orgány štátnej správy - Konsenzus 1 (t. j. v pomere 3:1 ) - Nesúhlas! - ozval sa P. Hamžík. - Musíme dohodnúť krížové riešenie. Nechajme to na koaličný zbor poslancov, - navrhol M. Dzurinda. - To je neakceptovateTné! - nesúhlasil L. Fogaš. - Áno! Krížovo obsadené ministerstvá. Konsenzus 1 nie! Aby rozhodoval poslanecký zbor, je neakceptovatel’né, - znova nesúhlasil B. Bugár. - Musíme si vyjasnit právo veta. Koaličná dohoda by nemala byt extenzívna, ale musíme si určit mantinely, - doplnil J. Migaš. - Ak to zosumarizujeme: Konsenzus 1 nie. Rozhodovanie v poslaneckom zbore nie. Treba hl’adat mechanizmus riešenia problémov. Koaličnú radu by mal tvorit predseda strany a predsedovia poslaneckých klubov, - uviedol P. Hamžík. - Problém je prakticky vo vláde. Tam bude najviac styčných plôch. Ešte aj ministri by mohli byf v koaličnej rade, - navrhol P. Kanis. - Predseda strany, predseda vlády a jeden minister by mali tvorit koaličnú radu, - doplnil M. Dzurinda. - Súhlasím! Skupina expertov, ktorá pracuje na koaličnej dohode, by sa mala stretnút vo štvrtok o 10.00 na SDL, - povedal B. Bugár. V dälšom bode sa rokovalo o komunálych volbách. - Vláda sa zbavuje zodpovednosti, musí to riešit parlament, - poznamenal J. Migaš. - Chcem prečistit celý zákon, aby nebol nedemokratický, - reagoval M. Dzurinda. - Ja by som navrhol kombináciu: malý ústavný volebný zákon, t. j. platný do vykonania volieb, a potom, prepracovat terajší, - navrhol I.. Fogaš. - Vo verejnosti je obrovský tlak, aby komunálne volby boli čo najskôr, - dodal B. Bugár. - Ani my nesmieme porušiť ústavu. Vyhlásenie ZMOS je, že chce vol’by v súla- de s ústavou, ale čím skôr. Môj návrh je: odôvodnenie a zmenu návrhu zákona do stredy budúceho týždňa. Pokial ide o odporúčanie termínu, ešte v tomto roku,navrhol J. Migaš. A znova deľba ministerských postov Potom sa koaliční partneri vrátili k problému pomerného zastúpenia vo vláde. - Chceme byt ústretoví a nominujeme nezávislého odborníka na post ministra financií, a teda znižujme počet ministerských miest z 9 na 8, - vyslovil svoj návrh M. Dzurinda. - SDĽ. je za pôvodný návrh rozdelenia kresiel, 9 SDK, 6 SDT,, 2 SMK, 2 SOP, - zopakoval svoj návrh J. Migaš. - SMK trvá na pomeroch 8 SDK, 5 SDL, 3 SMK, 3 SOP, - ozval sa B. Bugár. - SOP nepovažuje za kompromis, ak sa na post ministra navrhuje nezávislý kan- didát, - nesúhlasil P. Hamžík. - My na týchto pomeroch a rozdelení rezortov trváme. Chceli by sme podpred- sedu vlády a kumulovat túto funkciu s funkciou ministra financií, - trval na svojom J. Migaš. - Môj návrh posunul rokovania. My nemusíme maP podpredsedu vlády, - pri- pomenul P. Hamžík. - Otázka na SDK a SDĽ : Bol by možný pohyb vo funkciách podpredsedu vlády a podpredsedu parlamentu? - opýtal sa L. Nagy. Vzápätí sa rozvinula diskusia o miere zodpovednosti jednotlivých strán. A vypo- čítali sa pomery, t. j. podiel na zložení koalície podl’a počtu získaných parlamentných kresiel: SDK 8,58, SDL 4,69, SMK 3,06 a SOP 2,67. - Nie čísla, ale politická váha SDK je dôležitá! - ozval sa ešte na záver M. Dzurinda, ale odpovede sa už nedočkal, lebo J. Migaš rokovanie ukončil. Len čo sa skončili koaličné rokovania, ešte v ten deň sa každá rokovacia trojica stretla s predstavitel’mi svojich strán či koalícií. Ani novinári nezaháľali a snažili sa či už priamo od účastníkov koaličných rokovaní alebo prostredníctvom iných predstaviteľov získat čo najviac informácií o ich priebehu. Hľadali najmä tie tri miesta, kde sme sa nevedeli dohodnút. Inokedy zverejnili schválne aj polopravdy, aby vyprovokovali príslušnú stranu na reakciu, lebo iným spôsobom by informácie nezískali. Novinári zohrali kladnú úlohu počas koaličných rozhovorov tým, že nás prostredníctvom verejnosti nLítili konat. Dali si za cieľ denne sledovat naše rokova- nia, aby sme čo najskôr dospeli k vytvoreniu sľúbenej štvorkoalície. Na druhej strane vieme, že aj novinári nie sú celkom nezávislí. Po prvé každé médium okrem verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu niekomu patrí. Príslušný majiteľ sa priamo hlási k určitému politickému zoskupeniu, často aj zo zištných dôvodov, aby v prípade vífazstva politického subjektu, ktorý podporoval, mohol z toho profitovat. V druhom prípade, ak sa aj priamo otvorene nehlási k niektorému poli- tickému zoskupeniu z taktických dôvodov, aby si nechal pre istotu všetky politické dvierka pootvorené, aj tak dáva priamo alebo nepriamo pokyny šéfredaktorom, akým spôsobom podporovaf ten politický subjekt, ktorý mu je najbližší. Ešte oka- tejšie sa prejavuje tzv. nezávislost novinárov u tých, ktorí často o sebe vyhlasujú, akí sú nezávislí, a pritom z obsahu ich článkov veTmi evidentne vyplýva, ktorý politický subjekt vlastne podporujú. A tak či chceme, alebo nechceme, médiá na Slovensku sa samy rozdelili na pravicové, podporujúce SDK alebo KDH, DS a DÚ samostatne, ako napríklad SME, alebo 1’avicové, podporujúce SDI., SOP a SDSS, ku ktorým má bližšie Pravda. Iné zasa podporovali bývalú vládnu koalíciu, najmä HZDS, ako Slovenská republika a dälšie. Aj napriek tomu médiá počas koaličných rozhovorov zohrali pozitívnu úlohu. Denník SME sa snažil za každú cenu tlačit do kúta SOP ako stranu s najnižším počtom poslancov, aby naše nároky boli čo najmenšie. Rovnako sa pritom správal aj k požiadavkám a politickým názorom SDL voči SMK, ked’ ich zbytočne zveličoval, aby tým nepriamo podporil SDK pri získaní lepších pozícií za koaličným rokovacím stolom, najmä pokiaT išlo o získanie čo najviac a najsilnejších ministerských kresiel. Slovenská republika sa zas zamerala na spochybnenie celej koalície ako takej, hlavne kvôli SMK, ktorá podTa nej nemala vo vláde čo robit. Termín komunálnych volieb sa blížil a bolo sa treba definitívne rozhodnút, či posunúf volby a prijat nový ústavný zákon. Preto sa 21. 10. 1998 uskutočnilo stretnutie predstaviteTov SDK, SDL, SMK a SOP s predsedníctvom ZMOS a Únie miest a obcí Slovenska. Záver z tohto rokovania možno zhrnút do piatich požiadaviek: 1. Dat do súladu volebný zákon s ústavou v zmysle záverov Ústavného súdu SR 2. Starý zákon prispôsobit čo najskôr 3. Apelovať na vládu, aby konala 4. Voľby vykonat v jeden deň 5. Možnost použit podpisy nezávislých kandidátov na podporu Citlivé požiadavky SMK Ďalšie koaličné rokovanie sa uskutočnilo 22. 10. 1998 0 14.00 v Primaciálnom paláci v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom: za SDK: M. Dzurinda J. Langoš I. Šimko, E. Kukan, M. Kňažko za SDĽ: P. Kanis, I,. Fogaš, M. Benčík za SMK: B. Bugár, I:. Nagy, P. Csáky, Á. D. Zólyomi, L. Szigeti za SOP: R. Schuster, I. Presperín, P. Hamžík, F. Petrák, J. Bílek V rámci prvého bodu boli prerokované programové tézy. I. Šimko uviedol, že pri spracovaní programových téz vychádzali z volebných programov koaličných strán. Otvorené zostali otázky: a/ pracovne riešiteTné b/ vyžadujúce politické riešenie to znamená, že je zatial’ nesúhlas. Navyše nesúhlasí sa s požiadavkami SMK, plus zákony, ktoré treba riešiť. K tézam SMK, s ktorými ostatní nesúhlasia, medzi prvými prehovoril L. Nagy: - Vo všeobecnosti sa dá povedaf, že pomenujeme problém a riešenie necháme na neskôr. Na Slovensku ostali veTké okresy s 100-150 tisíc obyvatelmi a inde sú malé. Preto chceme aj najužnom Slovensku prejst na okresy, aké boli od roku 1960. - Radšej treba urobit reformu verejnej správy, - ozval sa M. Benčík. - Je to záležitost dlhšieho obdobia, - dodal P. Kanis. - Zákon je už navrhnutý na realizáciu, - doplnil I. Šimko. - My už máme dohodu s SDK na jednotnom princípe, - pripomenul B. Bugár. - Najprv sa musí ukázat potreba, až potom to riešit, - ozval sa I,. Fogaš. Potom sme v rámci diskusie hovorili o koncepcii verejnej správy. - Uznávam potrebu zmeny, ale nelimitujme to ešte časovo, - povedal som. Kedže už bolo po šiestej večer, M. Dzurinda nás pozval na dobrý guláš a obložené chlebíčky. Ani pri jedle sme nezostali bez politiky. - Nebude to také ľahké s SMK, - poznamenal M. Dzurinda. - Musíme si od začiatku povedat, kde sú hranice, a za ne by sme nemali íst, - reagoval som. Po prestávke sme hovorili o problémoch školstva z hladiska návrhu SMK, ktorá požadovala samostatnú maďarskú univerzitu. Nesúhlasili sme s týmto návrhom, rovnako ako s požiadavkou na samostatnú fakultu. Pokial’ išlo o požiadavku akreditácie delegovaných pobočiek zahraničných univerzít, bolo rozhodnuté, aby sa do nasledu júceho dňa pripravili upravené materiály. Daná úloha bola uložená I. Šimkovi. Potom sa hovorilo o niektorých zásadných, ale aj iných problémoch, ku ktorým boli rozporuplné stanoviská. Uzatváranie téz bude pokračovat v pondelok ráno. - Musíme si vyjasniť niektoré otázky s SMK: Benešove dekréty, Gabčíkovo, madärská univerzita, územná autonómia, národnostné menšiny, - otvoril znova okruh pálčivých problémov P. Kanis. - S tým nemôžeme súhlasif, - ozval sa Á. D. Zólyomi. - Otázku univerzity si vieme predstavit aj inak, nech sa všetci koaliční partneri vyjadria - žiadal B. Bugár. O polnoci bola vyhlásená dlhšia prestávka na občerstvenie. V bufete nám pripravili čerstvé kuracie soté a pivo. Po prestávke sme pokračovali v riešení problémov okolo SMK, ale definitívne sme to neuzavreli. Znova k otázke prezidenta Okolo tretej nadránom SOP vyšla s návrhom na voľbu prezidenta bud’ v parla- mente, alebo priamo, občanmi. SDĽ potvrdila svoje stanovisko, že si vie predstavit volbu prezidenta v parla- mente, aj priamo, pričom aj názor na kandidáta R. Schustera nezmenila. Rovnaké stanovisko ako SDL zaujala aj SMK. - My chceme priamu voTbu, možno spolu s komunálnymi volbami, - prišiel s novým návrhom M. Dzurinda. - Ak už volby prezidenta priamo, potom dôstojnú kampaň, a nie krátku, - dodal Ľ. Fogaš. - Obedoval som s vel’vyslancom Európskej únie, tí by privítali rýchlu volbu pre- zidenta, - dodal M. Dzurinda. - Ak iba jedno percento pravdepodobnosti má V. Mečiar, tak čím skôr, lebo čím neskôr, tým horšie pre nás, - povedal P. Hamžík. - Od marca nie je prezident. V parlamente ho môžeme zvolit do 15 dní po usta- novujúcej schôdzi NR SR. Ak ide o moc, netreba špiritizovat. Treba ukázaf jednotnosť koalície pri volbe prezidenta, - zdôraznil M. Benčík. - Oba spôsoby volby prezidenta majú riziká. V parlamente je menšie riziko, - doplnil B. Bugár. - Už dlho trvá tento stav. Volba prezidenta SR ukáže jednotnost koalície. Je to vel’ký signál do zahraničia, - konštatoval P. Hamžík. - Priama volba stojí cca 150 miliónov korún. V parlamente stojí iba to, čo zaplatí prezident, - dodal P. Csáky a žmurkol na mňa. - Čím skôr to riešme cez parlament, t. j. prezidenta treba mat do Vianoc, - žia- dal P. Kanis. - Prezidenta treba volit priamo, - ozval sa ešte raz M. Dzurinda. - Nezabúdajme, že hovoríme o troch ústavných funkciách a na prezidenta treba ~ ústavnú väčšinu. Preto chceme riešit obsadenie funkcií komplexne, - dodal P. Hamžík. - Ak sú tu traja partneri, ktorí súhlasia, potom to bude zo strany SOP podmien- ka. SDK vraj nevie garantovat hlasy v parlamente. Vy dobre viete, ako to tu bolo. Bol tu človek s kreditom, kým sa nezapojil do veTkej politiky a nevystavil svoj chrbát v parlamentných vol’bách proti HZDS, ktoré mu to vrátilo aj s úrokmi, - povedal som trochu zvýšeným hlasom. - Je to inak. Netreba chodiť okolo horúcej kaše, - skočil mi do reči M. Dzurinda. - Mrzí ma, že musím takto hovorif, ale ak sú výhrady, treba ich povedat otvore- ne, - dodal som. - Volba v parlamente je veTké riziko, sám stojím na štyroch hlasoch. SDK sTu- , bovala priamu volbu prezidenta. Spojenie volby prezidenta s komunálnymi volba- mi by prinieslo finačné úspory. Mečiar už bude odhalený. Volba prezidenta v par- lamente je pre novú koalíciu veTké riziko, - povedal J. Langoš. ‘ - Je to slabá koalícia, ktorá má ústavnú väčšinu, a nevie zvolit prezidenta. Ako chce presadit iné ústavné zákony? V. Mečiar, ak bude stíhaný, stane sa martýrom. Prezident je symbolom stability štátu, - doplnil som svoje stanovisko. - My chceme a vieme podporit kandidáta SOP. Vieme zabezpečit našich 15 hla- sov v parlamente. Nezabúdajme aj na verejnú mienku. My nemáme signály na nut- nost priamej volby prezidenta, - vyslovil stanovisko za SMK L. Nagy. - Vážení, nehovoríme o tom po prvýkrát! Je na SDK, či podporí, respektíve nepodporí kandidáta SOP. Vieme zabezpečit aj priamu volbu. Existujú dva návrhy. Poslanci SDL majú jasnú predstavu, - znova vysvetlil názor SDL L. Fogaš. Okolo pol druhej v noci sa rokovanie skončilo aja som spolu s J. Bílekom nasa- dol do auta a odcestovali sme do Košíc, lebo ma tam čakali ďalšie problémy, ktoré bolo treba riešit, najmä v súvislosti s hl’adaním finančných prostriedkov pre mesto. Neprestali ani útoky proti mojej osobe v košickom Večere, Východoslovenských novinách Lúč, Novom Korze a Korzári. Poslanci mesta za KDH a DS využili každú príležitost na to, aby spochybnili veci, ktoré som v meste urobil. Raz to bola vysoká zadlženost, inokedy neúčelné vynakladanie finančných prostriedkov na rekonštrukciu mesta a podobne. V tom čase si už vybraná skupina poslancov dala za cieľ preverit pridel’ovanie bytov na magistráte počas pôsobenia bývalého námestníka S. Andrejka vo funkcii námestníka primátora. Neponáhlali sa s previerkou, lepšie im vyhovovalo, aby závery mohli zverejnit v rámci predvolebnej kampane komu- nálnych volieb. Pendloval som medzi Bratislavou a Košicami a starostí som mal akurát dost. Raz problémy na koaličných rozhovoroch, inokedy vážne primátorske problémy v Košiciach. Preto som sa na dalších koaličných rozhovoroch nemohol zúčastniť. Namiesto politiky pomery čísel Ďalšie koaličné rokovanie sa uskutočnilo 26. 10. 1998 0 9.15 v Primaciálnom paláci. Na rokovaní boli prítomní: za SDK: M. Dzurinda, E. Kukan, J. Volf za SDL: J. Migaš, I,. Fogaš za SMK: B. Bugár, P. Csáky, L. Nagy, Á. D. Zólyomi, E. Bauerová za SOP: P. Hamžík, J. Bílek Na programe boli: a/ pomery na zostavenie vlády b/ programové tézy c/ koaličná dohoda - Sme za to, aby sa bod b/ uprednostnil, - navrhol P. Hamžík. - Uprednostníme bod b/, - pridal sa P. Csáky. - Nie. Najprv vláda, potom program a opät vláda a pomer 9 : 6 : 2 : 2, - navr- hol M. Dzurinda a pokračoval: - Som presvedčený, že my nie sme ako Mečiar. Návrh na dvoch členov vlády, jedného podpredsedu vlády ajedného ministraje pri- meraný. SDK a SDI. majú väčšiu politickú zodpovednost. - Politická zodpovednost každého člena koalície je rovnaká. Politická váha je zodpovednosť intelektuálnej úrovne. Máme svoje informácie. SMK + SOP, 15 + 13 poslancov je 28, čo je o 3 viac ako SDĽ. Pritom pomery sú 2 + 2 : 6. Rétorika zjaz- du nepomáha našim rokovaniam. Vadí nám, že SDK a SDI. sú už spolu dohodnutí, - reagoval na Dzurindovo vystúpenie P. Hamžík. - Aj ja si myslím, že existuje dohoda vel’kých, - dodal B. Bugár. - Súhlasím, že naša vláda bude iná ako Mečiarova. Navrhnutý pomer vyvoláva napätie a nútenú opozíciu vo vláde. Zajtra máme republikovú radu. Štvrtkové rokovanie poukazuje na značnú mienku neistoty voči SMK, preto by mal byt pomer 9 : 5 : 3 : 3, respek- tíve8:5:3:3. - Európske skúsenosti ukazujú niečo iné. Zajtra republiková rada neschváli návrh na jedného podpredsedu vlády plus ministra menej dôležitého rezortu, - dodal P. Csáky. - Som nespokojný s argumentáciou. Máme vyvážený politický program, i ked’ so zameraním na menšiny. Neberte to ako niečo zvláštne, že maďarská strana je vo vláde, - povedal Á. D. Zólyomi. - Uvedomujeme si svoju zodpovednost voči 5500 členom SOP a voličom. Nechceme robif stranícku politiku, ale chceme byf stabilní členovia politickej scény. Ani zaokrúhTovanie u SDK z 8,5 na 9 aj vzhladom na post premiéra nie je spravodlivé. Nechceme byf malí a veľkí. Výsledky zjazdu SDĽ a vyjadrenia sú možno i urážlivé, - vysvetľoval P. Hamžík. - Všetci si pamätáme - rovní a rovnejší. Naše mandáty majú rovnakú váhu, ale každý je iný. SDK nemá žiadne vládne skúsenosti, ani SOP a SMK, ale máme osob- nosti, a preto nás netreba dávat do prípravky, respektíve do nultého ročníka, - zdôraznil L. Nagy. - Mňa prekvapuje táto debata. Som citlivý na vyjadrenie „my máme informá- cie“. Na zjazde informovali traja vyjednávači a získali podporu. Naša požiadavka na prezidenta bola formulovaná a uznaná. SDL je k pomerom 9 : 6 : 2 : 2 ústreto- vá. Cieľom koalície sú štyri roky stabilnej vlády a úspešná volebná ašpirantúra účastníkov koalície. S SDK neexistujú žiadne diskriminačné dohody. Rezolúciu zjazdu považujem za pozitívnu a sú vytvorené hrádze, - rezolútnym spôsobom odpovedal L. Fogaš. - Nemyslel som na tajné informácie, ale tie, ktoré sú v politickom prostredí známe. Na bilaterálnych rokovaniach sa niečo dohodne bez vedomia ostatných koa- ličných partnerov a potom sa to vydáva za hotovú vec, - reagoval P. Hamžík. - Hlásim sa k vzájomným bilaterálnym rokovnaniam s SDI,. I.ady sa medzi nami vdäka tomu roztopili. Podstatou ponuky je, či je dehonestujúca. Treba veci chápat globálne, napríklad podpredsedovia parlamentu zo SOP a SMK, - doplnil M. Dzurinda. - To znamená, že nám patria iba dve miesta vo vláde? - opýtal sa B. Bugár. - Nechceme to ako diktát. Je to možné hodnotit z programového hl’adiska, - sna- žil sa vysvetlit M. Dzurinda. - Zjazd SDĽ berie vítazstvo koalície, uznáva vládu štyroch partnerov a pomer 9 : 6 : 2 : 2 je podľa nás optimálny. Skúsme to prejst po rezortoch, - navrhol J. Migaš. - Matematika nie vždy platí. Intelekt! Treba otvorit otázku prezidenta, chceme vediet stanovisko SDK, - ozval sa I. Presperín. - SDI, s tým nemá problémy. Sme aj za priamu volbu prezidenta, aj za voTbu v parlamente, - povedal J. Migaš. - Zvolal som predsedníctvo SDK a to nesúhlasí. Dôvody: 1. VeTká časf voleb- nej kampane bola zameraná na priamu volbu prezidenta, a preto trváme na priamej voľbe. 2. Prezident by mal byt nadstranícky, a preto nechceme spájaf otázku vlády s parlamentom a prezidentom. Mám osobné postrehy, že SOP podmieňuje účast vo vláde vyriešením otázky prezidenta. 3. Nechceme spájat otázku prezidenta s koaličnou dohodou a navrhujeme, aby sa stretla koaličná rada a hl’adala možnosti riešenia, - vysvetToval stanovisko SDK M. Dzurinda. - Treba hTadat prienik, aj ked’ je tu rezolútne stanovisko SDK, - ozval sa B. Bugár. - Je to problém SDK a SOP, preto to odkladáme, - navrhol J. Migaš. - Treba to doriešif ešte dnes, aby sa mohla dokončif koaličná dohoda, - žiadal L. Fogaš. - Prerušme tento bod, - navrhol P. Hamžík. - Áno. Budeme sa ďalej zaoberaf zostavením vlády, - súhlasil J. Migaš. - Prejdime ešte raz na rozšírený okruh funkcií, - navrhol P. Hamžík. - Otvorme teda požiadavky a predstavy na výmenu funkcií, - povedal J. Migaš. - Súhlasím a navrhujem výmenu, ministerstvo zahraničných vecí za podpredsedu vlády pre európsku integráciu, - navrhol P. Hamžík. - Treba sa vyjadrif k rozdeleniu funkcie podpredsedu vlády pre európsku integráciu a podpredsedu pre kultúru, národnostné menšiny. Plus otvorená je otázka ministrov bez kresla bez nutnosti zmeny kompetenčného zákona. Ja to chápem tak, že SDK chce mať podpredsedu vlády, - povedal P. Kanis. - Ja to tak nechápem, ale môže byf, - ozval sa M. Dzurinda. - Ak ste spochybnili funkciu prezidenta, treba prihliadat aj na celkový obraz, t. j. delenie hlasov vo vláde. Možnost spájania ministra s podpredsedníckou funk- ciou, - dodal P. Kanis. - Ak možno rozšírit o podpredsedu vlády, t. j. bude 20 hlasov?! Aké bude dele- nie? - opýtal sa B. Bugár. - 9 : 6 : 2,5 : 2,5, - odpovedal M. Dzurinda. - My chceme podpredsedu Kalmana, teda jeho náplň. Tripartita, integrácia a regionálny rozvoj plus národnosti, - žiadal B. Bugár. - Neviem, čo je regionálny rozvoj. Neviem to popísat. Čo to bude? - opýtal sa M. Dzurinda. - Čo je minister bez kresla? Už máme 21 členov vlády, t. j. 9 : 6 : 3 : 3, - konštatoval I. Presperín. - Začína to postupovat. Podpredseda vlády pre kultúru a národnosti bez regio- nálneho rozvoja. Skúsme pracovat s ministrom bez kresla a pomerom 9 : 6 : 3 : 3, - navrhol J. Migaš. - Stále je možné východisko z každej situácie, t.j. minister bez kresla, - dodal P. Hamžík. - Sú to možno zaujímavé námety, ale my nechceme ministra bez kresla, ani podpredsedu vlády bez kompetencií, -jasne vysvetlil B. Bugár. - Béla ma „osprchoval“. Cez víkend som hladal možnosti, ale..., - s úsmevom poznamenal M. Dzurinda. - Podporujem regionálny rozvoj. Sú o tom popísané celé knižnice. Na Slovensku sú velké rozdiely medzi regiónmi. Predstavitelia Európskej únie pri rokovaniach konštatovali, že im chýba partner na rokovanie, - konštatovala E. Bauerová. - Náplne vypracuje člen vlády, vláda by to mala schválit. Treba porovnat okresy. Bolo by zaujímavé skúmat posledných desat okresov, - navrhol P. Csáky. - Komu dáme ministra bez kresla a čo bude robit? - opýtal sa P. Kanis. - Cesta k zhode je otvorená, - ozval sa L. Nagy. - Súhlasíte transformovať výstavbu aj na regionálny rozvoj? 9 : 6 : 3 : 3, - navrhol M. Dzurinda. Znova do Bratislavy Potom bola polhodinová prestávka. Počas nej mi zavolal Ján Bílek do Košíc a informoval ma o priebehu koaličných rozhovorov. Súčasne mi tlmočil požiadav- ku predsedov strán, aby som prišiel na koaličné rokovanie ešte v ten deň. Kedže išlo o vážne rokovanie, popoludní som sadol do lietadla a odletel som do Bratislavy. Po prestávke viedol rokovanie J. Migaš a hned’ na úvod predložil návrh: - Skúsme rokovat o prioritách a prejdime tabulku požiadaviek jednotlivých part- nerov. Nikto z nás nechce funkciu dvoch podpredsedov a ministrov - zdravotníc- tva privatizácie a kultúry. Definujme bezproblémové rezorty: SDK - ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo vnútra SDĽ - ministerstvo obrany a ministerstvo práce a sociálnych vecí SOP - podpredseda pre európsku integráciu a aproximáciu SMK - podpredseda vlády pre kultúru, menšiny a regionálny rozvoj - Nech písomne zdôvodnia náplň pre podpredsedu vlády pre regionálny rozvoj P. Csáky a B. Bugár, - navrhol P. Hamžík. - Treba to určit inak. Reštrukturalizácia štátnej správy a samosprávy, zahranič- ných vecí, ministerstvo vnútra a ministerstvo výstavby predložia spoločný materiál, - upresnil návrh M. Dzurinda. - Upresňujem Csákyho názor. V Európskej únii regionálny rozvoj je jedným z pilierov činnosti. V Slovenskej republike chýba siet regionálnych ustanovizní. V súčasnosti chceme dvoch ministrov, úrad pre stratégiu a podpredsedu vlády s náplňou, akú mal podpredseda Kalman, - žiadal L. Nagy. - Štát má sústavné problémy s menšinovou politikou, a preto podpredseda pre menšiny má politickú opodstatnenost, - dodal P. Kanis. - Ak sa dívam na to z praktického pohTadu, potom treba ustanovit podpredsedu vlády pre regionálny rozvoj. Ale ministerstvo výstavby do pol roka predloží návrh koncepcií pre regionálny rozvoj. Mal by zahrnút sedem oblastí: drogy, cigarety, informatiku, Tudské práva, telovýchovu a šport, menšiny, ženy, rodinu, - navrhol M. Dzurinda. - Nehrajme sa, chlapci, - ironicky utrúsil B. Bugár. - Ja by som sa nebál funkcie podpredsedu vlády pre národnostné menšiny a regi- onálny rozvoj, - konštatoval P. Hamžík. Nedôvera sa stupňuje Koaličné rokovania vrcholili a každá zo zúčastnených strán chcela získat čo naj- viac a čo najsilnejších ministerských kresiel. Rokovacia pohoda, s akou sme začí- nali, ked’ jeden druhému ustupoval bez veTkého presviedčania na základe rozum- ných argumentov, sa už dávno pominula. Teraz každá strana špekulovala, aké argumetny vymysliet, niekedy ani nie vel’mi férové, len aby získala lepšiu pozíciu na záver koaličných rozhovorov. Ani v našich radoch nevládla najlepšia nálada, lebo SDK hrala voči nám nie celkom otvorenú hru. Väčšina času sa úmyselne venovala koaličnej zmluve tézam na úkor konkrét- j nych rokovaní o rozdelení ministerských postov, ktoré SDK možno aj po dohode s SDĽ. naschvál nechávala na poslednú chvíl’u, čím sa nervozita ešte viac stupňovala. Na jednej strane bol pred nami neúprosný termín podpísania koaličnej dohody, ktorý sme si dobrovoTne stanovili na 29. 10. 1998. Na druhej strane nám i SMK ponúkali iba ministerské posty, o ktoré sme nemali záujem. Vedeli sme, že sa musí nájsf kompromis. Oprávnene sme sa však obávali, aby to I nebol kompromis na úkor SOP a SMK, lebo indície, ktoré sme mali o tajných či oficiálnych rokovaniach medzi SDK a SDL, kde si medzi sebou už vopred rozdelili , ktúčové ministerské funkcie, sa potvrdili. Mali sme jedinú šancu. Znova sa navzájom podporit, ak sme nechceli stratif aj tie najskromnejšie pozície v budúcej vláde. Preto často dochádzalo k ostrej výmene názorov aj v našich vlastných radoch počas prestávok či obeda. Potom bola od 12.00 do 13.00 obedňajšia prestávka. Od 13.00 do 14.45 sa usku- točnili bilaterálne rokovania SOP a SMK. O 14.50 sme rokovali s SDK (M. Dzurinda, J. Volf, E. Kukan). M. Dzurinda chcel vediet, koho SOP navrhuje na post ministra výstavby a ministra dopravy a spojov. Na post ministra dopravy a spojov J. Bílek predstavil Ing. Igora Kozáka. SDK ponúklo ministra zdravotníctva, ministra kultúry a ministra privatizácie. Na post ministra kultúry sme mali pripraveného prof. Štefana Šlachtu. O 15.15 sme rokovali s SDĽ. Prítomní boli: J. Migaš, P. Kanis IJ. Fogaš a R. Fico. Za SOP P. Hamžík, J. Bílek a ja. Na rokovaní sme mohli konštatovat, že pokial šlo o návrh ministerských kresiel, záujmy SDIJ sa s našimi neprekrývali. O 16.00 pokračovali multilaterálne rokovania všetkých štyroch partnerov. Na úvod J. Migaš zosumarizoval výsledky bilaterálnych rokovaní: - Vzájomne sú odsúhlasené posty pre SDL: ministerstvo obrany a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Pri rokovaniach SDL a SOP nevznikli rozpory, pokiaT išlo o rozdelenie ministerských kresiel. Rokovania SDĽ a SMK zatiaľ neviedli k dohode. Chceme podpredsedu vlády pre ekonomiku, ktorý by mal mat v náplni integráciu na ministerstve hospodárstva. Ak máme prepustit ministerstvo hospodárstva pre SDK chceme ministerstvo financií. - Je to prijatelné, aby podpredseda vlády pre ekonomiku koordinoval hospodár- ske ministerstvá. Súhlasíme s návrhmi pani B. Schmognerovej v otázke presunu kompetencií z ministerstva financií na štátnu pokladnicu (treasury), - súhlasil M. Dzurinda. - Ak podpredsedu vlády pre ekonomiku s kompetenciami, ktoré chce B. Schmognerová, tak treba pripojit jednu vec, t. j. z troch rezortov - ministerstvo financií, ministerstvo dopravy a spojov a ministerstvo hospodárstva-chceme aspoň jedno. SDK má záujem o podpredsedu vlády SDL si myslí že SDK chce koncen- tráciu hospodárskej moci v prospech seba, - konštatoval P. Kanis. - My si myslíme, že člen koalície by mal mat jedného podpredsedu vlády, - dodal J. Migaš. - Koordinačná funkcia podpredsedu vlády je potrebná. SOP podpredsedu vlády pre európsku integráciu, SMK podpredsedu vlády, ak bude aj región, SDI, pod- predsedu vlády pre ekonomiku a SDK podpredsedu vlády pre legislatívu, - dodal M. Dzurinda. - Žiadam, aby náplne podpredsedov vlády boli uvedené v koaličnej dohode a ak podpredsedu vlády pre legislatívu nik nechce, treba dat túto kompetenciu na minis- terstvo spravodlivosti, - žiadal P. Hamžík. - Upozorňujem na našu požiadavku. Migaš plus Dzurinda dohodnú dälšie roz- delenie funkcií bez nás. Rozdelené rezorty sú: ministerstvo hospodárstva - SDK, ministerstvo financií - SDI;, ministerstvo dopravy a spojov - SOP. Takže na nás ostáva ministerstvo výstavby a stavebných prác a ministerstvo pôdohohospodár- stva, lesného a vodného hospodárstva, - konštatoval a súčasne žiadal B. Bugár. - Ak my neustúpime z postu ministra pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, čo bude chcief SMK? - opýtal sa J. Migaš. - My sme nepožadovali žiadne ministerské funkcie ktoré sú citlivé z národ- nostného a silového hTadiska. Ak sa niekto bojí, že by SMK otvorila problém Gabčíkova, je to riešiteTné menovaním vládneho zmocnenca. Ustúpili sme z postu ministra dopravy a spojov, - vysvetloval B. Bugár. - Ak sa SMK vzdá ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, čo dostane? A naopak? Ak sa ho vzdá SDĽ tak za čo? - opýtal sa Á. D. Zólyomi. - Navrhujem na post ministra financií nezávislého kandidáta z kvóty SDK, - navrhol M. Dzurinda. - My nemáme problém ak niektorá strana nominuje akceptovatelného nečlena strany - odborníka. Nesúhlasíme však s jeho podielovým započítaním do našej kvóty, - súhlasil B. Bugár. - My navrhujeme za členov vlády iba odborníkov, - dodal L. Nagy. - Pod’me hned’ na vec, s nárokmi SDK a SMK na ministerstvo životného pro- stredia. Čo keby SDK cúvlo? Privatizáciu nechce nik, kultúru, zdravotníctvo tiež nik z partnerov nechce, - navrhol P. Kanis. - Zapíšme si rezorty, kde nemáme navzájom problémy, a otvorme opät otázku koaličnej dohody o volbe prezidenta, - navrhol I. Presperín. - My podporíme kandidáta na prezidenta z SOP a nebudeme mat rozpory s SMK. Máme ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a navrhujeme, aby SMK dostalo ministerstvo životného prostredia a priestor pre regionálneho podpredsedu vlády. S SDK sú problémy, treba to doriešit na bila- terálnych rokovaniach SDK a SMK, - navrhol P. Kanis. - My s SMK nemáme rozpory. S SDK musíme rokovat, - konštatoval P. Hamžík. - Ak niekto z nás ustúpi, bude požadovat už možno pridelený post, - ozval sa B. Bugár. - Potom sa môžeme vrátit na začiatok rokovania, - podotkol P. Kanis. - My sme už veci doriešili. Je otázne či SDK je ochotné pustit ministerstvo životného prostredia pre SMK, - opýtal sa P. Hamžík. - Ak SDK pustí ministerstvo životného prostredia pre SMK, nezoberiete minis- terstvo zdravotníctva? - opýtal sa J. Migaš. - Našou prioritou je ministerstvo pôdohospodárstva, vodného a lesného hospo- dárstva, - rezolútne trval na svojom B. Bugár. - SOP začala ako prvá s ústupkami, konkrétne sa zriekla ministerstva zahranič- ných vecí, - dodal I. Presperín. - My ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva nepustí- me, - nekompromisne povedal J. Migaš. - Nie?! Navrhujete na tento post Koncoša a my žiadame, aby sa styky s P. Bacom prerušil.i, a to Koncoš nevie, - znova sa ozval B. Bugár. - Béla, navrhni náhradu za ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, - navrhol E. Kukan. - Dobre. Napríklad ministerstvo financií, - odpovedal B. Bugár. - Ja odporúčam, aby sme začali rokovaf od nultého bodu, - navrhol L. Nagy. Tak ako sme predpokladali, situácia sa na záver koaličných rozhovorov začala vyostrovat. Napätie stúpalo z hodiny na hodinu, invektív a ironických poznámok pribúdalo zo všetkých strán. Tomu, čoho sme sa najviac obávali, že nastane patová situácia v rokovaniach, sa už nedalo zabránit. Nepomohli ani vzájomné upokojovania a prehovárania cez pre- stávky. Rozpor medzi SMK a SDĽ sa ukázal ako neriešitelný. I ked’ som od J. Bíleka pred odchodom do Bratislavy dostal telefonickú správu o priebehu rozhovorov iba v inotajoch, lebo detaily sme si netrúfli rozoberat do telefónu (vedeli sme totiž, že sme odpočúvaní), predsa som pochopil, že sa budeme musieť sústredit na SMK a pokúsif sa nájst také náhradné riešenie, aby sa novoutvorená koalícia nerozpadla ešte pred podpisom koaličnej dohody. A tak som celou cestou rozmýšlal, ktorej strane čo povedat a čo navrhnút, aby sme sa nakoniec predsa len dohodli. Od 16.30 do 17.05 bola prestávka. Záverečná etapa koaličných rokovaní V rámci tejto prestávky rokovali o otázke prezidenta P. Hamžík, I. Presperín a J. Bílek s M. Dzurindom, ale k dohode nedošlo. Na základe požiadavky lídrov politických strán na koaličných rozhovoroch, ako aj mojich kolegov, ktorí sa rokovania zúčastnili, som pricestoval do Bratislavy a zúčastnil som sa dälších diskusií. - SDK požaduje, aby prezident bol riešený až po ustanovení parlamentu a vlády a to je názor 19 : 1 . K tomu problému by malo byt osobitné rokovanie, - vysvetlil M. Dzurinda. - Ak traja partneri s tým súhlasia a štvrtý to nechce, tak potom tu naozaj nemá- me čo robit - povedal som. - SOP dostala 2,67. Má podpredsedu parlamentu, troch členov vlády, prečo chcete niečo navyše? - opýtal sa znova M. Dzurinda. - Politické čísla sú celkom iné. SOP a SMK má spolu 28 poslancov, a to je viac ako má SDI.. Nemusíme byt vo vláde. V konkrétnych prípadoch budete s nami roko- vat a podporíme vás. Ja verím Dzurindovi, ale celej SDK neverím. Stále sa dá nájsf riešenie, ak tri strany si vedia predstavit volbu prezidenta hoci aj v parlamente a navrhujú spoločné riešenie, prečo sa nemôže štvrtá strana pripojit? - vysvetlil som. Ľ. Fogaš potom predložil text, ktorý pôvodne vyšiel od SDI;. Uvádza sa v ňom: „Koaličné strany sa zaväzujú podporit verejne kandidáta SOP Rudolfa Schustera a nepostaviť vlastného kandidáta pri volbe prezidenta SR v parlamente, prípadne v priamych volbách.“ - Navrhujeme text koaličnej dohody, že SDK sa zaväzuje do týždňa od podpisu koaličnej dohody rokovat o spôsobe volby prezidenta republiky (priamo alebo v NR SR) a o podpore predsedu SOP Rudolfa Schustera na tento úrad, - navrhol další text M. Dzurinda. V d’alšom rokovaní som pripustil aj zníženie na dvoch členov vlády pre SOP ak to naša republiková rada schváli, aby sa mohli vyriešit problémy medzi SDK a SMK, SMK a SDI;, ale aj SOP a SDK. Potom sa koaličné rokovania nakrátko prerušili. Pokračovali sme o 18.00 a na programe bola definícia rezortov. - Navrhujeme, aby sme rokovali celú noc. Ale dohoda zajtra musí byt, - navr- hol J. Migaš. - Prvé dve kolá rokujme multilaterálne a potom opät prejdeme na bilaterálne rokovania. Stretnutie predsedov strán navrhujem okolo 21.00, - povedal M. Dzurinda. - Najprv si urobme inventúru toho, čo ešte máme pred sebou, t.j. programové tézy, koaličnú dohodu atd’., - navrhol L. Nagy. - Programové tézy sme ešte nezačali prerokovávaf a ministerstvo pôdohospo- dárstva, lesného a vodného hospodárstva nechajme na expertov, - dodal B. Bugár. - Nech si I. Šimko s dälšími zástupcami koaličných strán prejdú programové tézy. I,. Fogaš nech si zoberie na starosf koaličnú dohodu, - navrhol M. Dzurinda. - Po prvé je tu ešte spor medzi SDK a SDL vo veci privatizácie energetiky, názory na daňovú reformu a reformu verejnej správy. Po druhé ministerstvo pôdo- hospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, rozpor medzi SDĽ a SMK. SDĽ navrhuje za ministra Koncoša a SMK Farkaša. Po tretie školstvo. Cirkevné školy a univerzitu má doriešif skupina: I. Šimko, M. Ftáčnik, L. Szigetti. Po štvrté NATO cez referendum dorieši Barták z SDL, - konštatoval P. Kanis. - V koaličnej dohode doplnit dohodu o prezidentovi, krížené rezorty, uzavreté otázky, otázku konsenzu - právo veta, - vysvetlil I:. Fogaš. - Do koaličnej dohody premietneme výsledky volieb, otázky miestnej štátnej správy a prezidenta, - doplnil L. Nagy. - Programové tézy by mali byt ako príloha. Publikovat by sme mali iba skelet téz, - navrhol I.. Fogaš. - Je to sumár téz, ku ktorým nemáme zásadné pripomienky a rozpory, - konšta- toval P. Kanis. - Podpíšeme celý materiál a ku koaličnej dohode dáme iba skelet, - doplnil J. Migaš. ‘ - Je tu veTké nebezpečenstvo tajnej dohody, - nesúhlasil L. Nagy. - Je to medziprodukt k programovému vyhláseniu vlády, - vysvetlil znova P. Kanis. Potom sme sa vrátili k problematike zostavenia novej vlády. - Sú tu protiklady SDI: a SDK, preto to treba začat od konca, kým to nedorieši- me. SMK má podpredsedu vlády, žiada sa doplnit náplň na štyri podpredsednícke kreslá. Zároveň je tu ponuka, respektíve dopyt: zdravotníctvo, minister bez kresla, ministerstvo pôdohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva, ministerstvo životného prostredia. SOP - podpredseda vlády pre európsku integráciu a dva z rezortov - ministerstvo dopravy a spojov, ministerstvo výstavby a verejných prác,ministerstvo privatizácie, ministerstvo kultúry, ministerstvo zdravotníctva, - navrhol M. Dzurinda. - Prečo hovoríme o ministrovi bez kresla? My o také kreslo nemáme záujem. Chceme tri ministerské posty, - žiadal B. Bugár. Nedovoliť viac ministerských kresiel Nasledujúci deň, 27. 10. I 998 0 8.45, sme sa stretli traja zástupcovia koaličných rozhovorov za SOP, P. Hamžík, J. Bílek a ja. Hovorili sme o tom, že by sme nemali pripustiť zvýšenie počtu členov vlády, lebo by to verejnost v tejto ekonomickej situácii zle prijala. Preto sme šli na rokovania s návrhom na 15 členov vlády. Ďalej sme hovorili o voTbe kandidátov na prezidenta v národnej rade, ak to bude žiadat SDL a SMK. Hovorili sme aj o tom, kto môže byt vo vláde a ústredných orgánoch. Konštatovali sme, že to môžu byt účastníci koalície alebo nestraníci. Z iných poli- tických strán a hnutí nie. Ráno vyvolali rozruch medzi koaličnými partnermi zverejnené články v novi- nách. Novinári už presne vedeli, aké posty sú jasné a pre koho a čo je otvorené. Odkiaľ mali túto informáciu? Kto z partnerov ich informoval? O 9.00 sme začali bilaterálne rokovanie s SMK a potom sme pokračovali v mul- tilaterálnych rokovaniach štyroch koaličných strán. - Nadviažme na včerajšok. Rekapitulácia s pomermi 9 : 6 : 3 : 3 a prejdime, aký je stav v dohode, - navrhol B. Bugár. - Ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Navrhujeme pomer 7 : 4 : 2 : 2 a kumuláciu funkcie podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministerstvo financií. Ďalej spojit ministerstvo školstva s ministerstvom kultúry, ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom sociálnych vecí. Ustúpili sme, aby sme vytvorili priestor na riešenie problému prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu. Navrhujeme začať od začiatku. Vyjasnit, čo je minister bez kresla a podpredseda vlády pre čo? - navrhol P. Hamžík. - Pomer 9 : 6 : 3 : 3 nie je ústupok malým stranám, ale SDĽ. Ministra bez kresla nechceme, - konštatoval B. Bugár. - Béla, ty na to ideš odzadu. Minister bez kresla. My sme to SMK neponúkli. Ponúkame zdravotníctvo, resp. ministerstvo financií. Nechceme všetko znova otvárať. Zo včerajška nám ostala na riešenie koaličná dohoda a programové tézy, - navrhol M. Dzurinda. Malé a veľké strany - Včera sme rokovali a na niečom sme sa dohodli. Niekto sa poprechádza po meste a chce všetko zmenit. Takto sa politika nerobí. Situácia sa navracia k absolútnej nule, - kriticky konštatoval J. Migaš. - Ja by som to nezjednodušoval. Treba riešit celý balík, nie iba vládu. Sú tu problémy, ktoré sme neotvorili, pritom vy ste už dohodnutí, - odpovedal P. Hamžík. - O čo ide, Paľo? - opýtal sa M. Dzurinda. - Ide o formuláciu vo veci prezidenta do koaličnej dohody. Nie sme múdrejší, ani blbší. Očakávame argumenty, - dodal P. Hamžík. - Nenapínajme svaly, máte iba osem percent z volieb, podpredsedu parlamentu a zastúpenie vo vláde, plus som ponúkol formuláciu na otázku prezidenta! - nie vel’mi prívetivo povedal M. Dzurinda. - Vážení, mali by sme si uvedomit, že ide o štát. Nechávat niečo v komore na čakačke sa neoplatí. Vychádzajme z toho, čo bude. My sme riešenie tejto veci navrhli SDK od začiatku. Preto by mala byf SDK ústretovejšia a neodsúvaf rieše- nie. Pre nás je otázka kandidatúry R. Schustera za prezidentajasná. Prezidenta treba zvolif priamo v parlamente, čo najskôr. Na akú dobu? Sú pred nami dôležité medzi- národné rokovania, atd’. SDK by to malo zvážit, sú to politické veci a nesmieme počítat iba s percentami. J. Langoš nemá čo rozprávaf v novinách, že SDI, nemá iné riešenie. Sú to nezodpovedné výroky a nebrnkajte nám po nose. Od problému SMK už neotvárajme problémy voči nikomu. Zmena nášho postupu sa berie ako samo- zrejmos~. Nepočíta sa to, detto, ak ide o posty, bez nás nie je možné zostavit vládu v žiadnom prípade. Je to veľký omyl, ale požadovali sme pomery 9 : 6 : 2 : 2, akceptovali sme aj 9 : 6 : 3 : 3 a ostatní voči nám nie sú vôbec ústretoví, - vysvetlil stanovisko SDL P. Kanis. - Paľo Kanis povedal podstatu. Predpoklad zostavenia vlády je politická vôTa. Nesprávajme sa voči sebe ako nepriatelia. Pred nami je zostavenie rozpočtu, - dodal Ľ. Fogaš. - Ja sa len vraciam k Migašovým slovám, že to je ústupok malých strán, - ozval sa B. Bugár. - Ako by som sa nerozčul’oval, ked’ niekto podsúva novinárom nepravdy a ten- denčné správy o SDI;, - zvýšeným hlasom povedal J. Migaš. - Pomery 8,54 : 5,25 : 3 : 2,97 sú výhodné pre vel’ké strany. Jediným meradlom delenía moci sú výsledky volieb, preto chceme, aby v koaličnej dohode boli rieše né všetky otázky, t. j. aj prezident, - rezolútne povedal B. Bugár. - Koaličná dohoda musí byť o všetkom, nielen o parlamente a vláde, ale aj 0 ostatných ústredných orgánoch, štátnych tajomníkoch. Čo urobí vláda do sto dní, čo neskôr. Nikoho sme sa nedotkli, ani neurazili. Našich osem percent je význam- ných pre ústavnú väčšinu. Post podpredsedu parlamentu nám naozaj patrí. Chceme ~ otvorené vztahy a záujmy. Uvedomujeme si, že sú problémy vo vnútri strán aj v SDK a SDL. Máme politický subjekt, máme organizačnú štruktúru, aj republiko- vú radu. Chceme miesto d’alšieho ministra. My sme boli napádaní a diskriminovaní aj za ostatných, - znova nastolil požiadavku P. Hamžík. - Paľo, kto hovoril, že osem percent je bezvýznamných? - opýtal sa M. Dzurinda. - Ak chceme postúpit d’alej, musíme rokovať inak. Mali sme stavat na výsled- koch včerajších rokovaní a nerobit ranné cvičenia. Pod’me normálne rokovat a nedajme sa ovplyvňovat médiami a verejnou mienkou, - navrhol E. Kukan. - Osem percent spomenul M. Dzurinda. My sa nebudeme pozerat do vnútra SDK, ktoré strany majú koTko poslancov a koTko ministerských kresiel dostali. My by sme neradi zvyšovali počet členov vlády. Občania by to určite neprivítali, - ozval som sa po dlhšom čase. - Nevytrhávajme veci z kontextu, napríklad názor médií a verejnosti, - dodal P. Hamžík. - Návrh 9 : 6 : 3 : 3 som uviedol ja. Ale SDĽ hovorila, že im nejde o posty, ale hlasy vo vláde. Vychádzali sme v ústrety SDĽ, aby si udržala tvár pred orgánmi. Nám nejde o hlasy vo vláde, myslím ani SOP, ale o koalíciu na realizáciu progra- mových ciel’ov. Chvalabohu, že máme blízke programy a chceme posty nie hlasy. Preto náš podpredseda vlády by nemal riešit iba drogy, ale aj regionálny rozvoj. Preto chceme ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, a nie ministerstvo zdravotníctva. Naši voliči žijú z pôdy a ministerstvo životného prostredia chceme preto, lebo je to oblasť najviac ekologicky postihnutá socialistickým polnohospodárstvom. V médiách sme naozaj hovorili o pomoci malých strán, vysvetlil stanovisko SMK L. Nagy. - Rétorika by mala byt iná. SDL nepotrebuje podporu, ak pôdohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo bolo tradičným madärským odvetvím. Tak my sme spôsobili devastáciu?! Ja včerajší deň považujem za dôležitý. Baba robí reči a muž činy. Včera sme sa dostali k určitým záverom a dnes ich spochybňujeme. Čudujem sa Bélovi, že už dva týždne hovorí proti SDL a opäf nás napáda. SDI, už d’alej tak íst nemôže. Ľudsky chápem vaše názory, treba doriešit prezidenta. Ale ja nesúhlasím s Pal’om Kanisom o dočasnom riešení, respektíve volbu prezi- denta na skrátené obdobie. Štátnych tajomníkov treba tiež doriešit, - konštatoval Ľ. Fogaš. - Laci, netreba nás školiť. Hlasy sú pomer vo vláde. PokiaT ide o prezidenta, sú situácie, ked’ treba hl’adat riešenie. R. Schuster dostáva priestor a šancu získat si verejnost na priamu volbu. Politické kompromisy znamenajú posun vpred, i ked’ strany nie sú celkom spokojné. Mechanizmus zabezpečenia štyroch strán je kom- plikovaný a zdĺhavý, - vysvetľoval Kanis Nagyovi. - Nemerajme už, kto koTko ustúpil. Treba sa vrátit k pomerom včera to bolo 9 : 6 : 3 : 3, dnes je to 8 : 5 : 3 : 3, respektíve 7 : 4 : 3 : 3, - povedaĺ B. Bugár. - Nechápem včerajšiu ani dnešnú diskusiu ako rozcvičku. Z vyjadrenia noviná- rov urobíme kyjak a bijeme sa po hlave. Ja odmietam takýto prístup. Nechcem byt účastníkom takýchto situácií. Vráfme sa do včerajška a uzavrime personálne záležitosti, inak pod’me pred novinárov a povedzme im, že sa nevieme dohodnút, - rezolútne povedal J. Migaš. - Ja mám podobné stanovisko ako Jožo Migaš, ak sa nevieme dohodnúť, pod’me o 11.00 pred novinárov s vlastnými názormi, - súhlasil M. Dzurinda. - Poradme sa a pod’me pokračovat. Stačí, ked’ koaličná dohoda bude podpísaná zajtra, - navrhol Ľ. Fogaš. - Pätminútová prestávka do 10.45, - vyhlásil B. Bugár. SOP súhlasí s dvoma členmi vlády Počas prestávky sme sa stretli v trojici, B. Bugár, zelení a ja a dohodli sme sa na pomeroch 9 : 6 : 3 : 3 a SOP pri riešení prezidenta bude súhlasit s pomerom 9:6:3:2. Po prestávke sme pokračovali v rokovaniach. - Sme ochotní vrátit sa k pomeru 9 : 6 : 3 : 3, respektíve pustit jedného minis- tra, ak bude prezident riešený. To znamená 9 : 6 : 3 : 2, - navrhol som podl’a dohody cez prestávku. - Ja som ponúkol text k prezidentskej volbe, - povedal M. Dzurinda a zopakoval text, ktorý predložil deň predtým. - Navrhujeme text koaličnej dohody, že SDK sa zaväzuje do týždňa od podpisu koaličnej dohody rokovaf o spôsobe volby prezidenta republiky(priamo alebo v NR SR) a o podpore predsedu SOP R. Schustera na tento úrad. Niekto môže v tom hladat zádrh. Táto formulácia predznačuje vel’mi vel’a. - Beriem Miki (Dzurinda), čo si povedal, ale odporúčam malý doplnok: Po tých- to rokovaniach SDK podporí R. Schustera, respektíve podporí spoločného kandidá- ta koalície R. Schustera, - navrhol úpravu textu P. Kanis. - Myslím, že moja včerajšia dikcia je presnejšia, - ozval sa J. Bílek. - Súhlasíme s dvoma ministerskými kreslami, ak bude platit druhá alternatíva, ktorú uviedol P. Kanis, - navrhol som. - SMK víta návrh, že SDK podporí spoločného kandidáta koalície Rudolfa Schustera. Je možné mat dvadsatčlennú vládu a ministra bez kresla, - podporil Kanisov návrh B. Bugár. - My nesúhlasíme s kandidátom SOP na ministra dopravy a spojov. Chceme vediet, kto je kandidát, - žiadal M. Dzurinda. - Ide o Igora Kozáka, skúseného odborníka aj so zahraničnou praxou. Pracoval ako vedúci odboru dopravy v Košiciach, - vysvetloval som. - My máme Ing. Gabriela Palacku, - dodal M. Dzurinda. - Aký je vztah Igora Kozáka k VSŽ, konkrétne k A. Rezešovi? Počuli sme, že sú si blízki - opýtal sa P. Kanis. - Pokial’ ja poznám situáciu, nie je to pravda. Sú to iba reči, - odpovedal som. Potom sa rozvinula debata okolo textu na volbu prezidenta. Jednu verziu mal M. Dzurinda a druhú P. Kanis, ku ktorej sa pridala aj SMK. Nakoniec si M. Dzurinda zobral so sebou upravený návrh textu P. Kanisa s tým, že to ešte v ten deň prerokuje v orgánoch SDK a do nasledujúceho dňa (28. 10. 1998) do 8.00 dá odpoved’. Ja som súčasne dal pokyn na zvolanie republikového predsedníctva SOP. Medzitým sme mali ostrú výmenu názorov s P. Hamžíkom, ktorý nechcel súhlasiť, aby sme sa vzdali jedného ministerského kresla za podporu nášho kandidáta na prezidenta. Tvrdil, že by sme mali získat jedno, aj druhé, lebo tri strany - SDĽ, SMK a SOP to podporujú a SDK sa musí prispôsobit. Najviac sa ma dotklo, ked’mi vyčítal, že zbytočne ustupujem, že SOP by mala získat to isté, čo SMK a navyše kandidáta na prezidenta. Chcel, aby sme „bojovali“ za silné ekonomické ministerstvo ministerstvo dopravy a spojov a ministertvo výstavby. Je pravda, že teoreticky sme to mohli žiadat, ale prakticky by sme to nezískali, lebo SMK mala tie isté problé- my. Silnejšia dvojica strán, SDK a SDL, sa jednoducho niektorých ministerstiev, nechcela vzdat za žiadnu cenu. Dotkla sa ma aj dalšia Hamžíkova poznámka, ked mi vyčítal, že kým on viedol koaličné rokovania bezo mňa, bola SOP úspešnejšia. Nebola to pravda. Po prvé nič nebolo rozhodnuté, ani definitívne slúbené a po druhé, ak sme sa chceli dohodnút, nemohli sme rokovania zablokovat. Bol tam aj druhý problém. Predsedovia strán koalície (Bugár, Dzurinda, Migaš) už dälej nechceli rokovat s P. Hamžíkom pre jeho neústupčivost okolo ministra zahraničných vecí. Je pravda, že sme veTmi chceli, aby sa P. Hamžík stal ministrom zahraničných vecí, lebo mal na to všetky teoretické a praktické predpoklady. Ale SDK od začiatku povedala, že tento post nepustí žiadnemu partnerovi, že ho chce pre E. Kukana, tiež bývalého ministra zahraničných vecí. Od 11.30 do 13.40 bola obedňajšia prestávka. Dzurinda a SDK Prestávky medzi jednotlivými koaličnými rokovaniami sme využívali nielen na informovanie dälších predstaviteTov koaličných strán, ale aj na úvahy a hodnotenie koaličných rozhovorov a vystúpení jednotlivých zástupcov. Kým SDĽ, SMK a SOP od začiatku mali jasné stanoviská k otázke volby prezi- denta či už priamo, alebo v parlamente, SDK od prvej chvíle v tejto otázke lavírovala. Najprv tvrdila, že voTby neboli o voTbe prezidenta. Ked’sme argumentovali, že volby boli o rozdelení politickej moci, pripustila možnost nepostavif za SDK svoj- ho kandidáta na prezidenta. Priamo sa však k návrhu mojej kandidatúry, ktorý vyšiel od SDI, hned’ po volbách a pridala sa k nemu SMK a SOP nevyjadrila. Lepšie povedané, nechcela verejne vyhlásit, že nieje v tejto otázkejednotná. Vedel som pochopit M. Dzurindu, ktorý by s návrhom na moju kandidatúru ako osoba určite nemal problémy. Musel však počúvat hlasy niektorých jednotlivcov či skupín z konzervatívneho krídla KDH, DS či DÚ, ktorí ma nemajú v láske od revolúcie len preto, že som ako funkcionár národných výborov pôsobil aj v príslušných straníc- kych orgánoch. Neraz sme to všetci, účastníci koaličných rozhovorov, vycítili zo slov M. Dzurindu, ked’ povedal, že „to a to mu doma neprejde“. PodTa akej filozofie vlastne niektorí páni v SDK pristupovali k vytvoreniu spo- ločnej koalície? Ak treba hlasy koalícii v parlamente, vtedy sa nepozerajú či patria bývalým komunistom, vtedy majú s hlasmi disidentov rovnakú hodnotu. Ak sa má delit moc, tam chcú mat oni právo veta, ako keby ich hlasy, ktorých je, mimocho- dom, menej v rámci strán SDK, napríklad v DÚ, DS, SDSS, SZS ako v SOP, viac má iba KDH, mali inú váhu či hodnotu. Pri vytvorení spoločnej koalície im nepre- kážalo, že do nej vstúpili s bývalými komunistami, s SDL či SOP, dokonca im neprekážali ani v radoch SDK. Pri deľbe moci však chcú naplnit iné kritérium podTa ktorého hlasy niektorých bývalých novodobých revolucionárov, najmä z KDH, DS či DÚ chcú postavit do pozície „kádrovčíkov“ ako v totalitnom režime, len s tým rozdielom, že teraz to robia pod rúškom demokracie. Ako keby nechceli vidief, že bez ľavicovo orientovaných strán (SDĽ, SOP a SDSS) by sa ani teraz k moci nedostali. Namiesto toho, aby sa nad sebou zamys- leli, prečo si po revolúcii nedokázali udržat moc, prečo už v dnešnej spoločnosti nezohrávajú kľúčovú úlohu, kritizujú tých, ktorí majú v spoločnosti väčšiu dôveru ako oni. Ako má táto koalícia vydržať štyri roky, ked’vnútri najväčšej koalície SDK sú také rozpory, ktoré vyvolávajú neuspokojení jednotlivci na úkor celej koalície? Zrejme ich doterajší politický vývoj, a najmä konanie občanov dostatočne nepre- svedčili o tom, že dnes je už ľuďom jedno, kto bol čím, ale hodnotia viac to, kto čo dokázal, kto čo vie a aký má charakter. Pred búrkou podozrivé ticho Popoludní viedol rokovania B. Bugár a otvoril ich slovami: - Zopakujme doterajšie závery. Ak SDK odsúhlasí text volby prezidenta, otvo- rené ostávajú nedoriešené problémy medzi SOP a SDK ohl’adne ministra dopravy a spojov, SMK a SDI: ohladne ministra poTnohospodárstva, lesného a vodného hos- podárstva. SOP ponúka za ministra dopravy a spojov ministerstvo privatizácie alebo ministerstvo kultúry. - Áno. Otvorené pozície sú u SOP a SMK. Pôjdem do jamy levovej. SOP bude mat prezidenta, ak my budeme mat ministerstvo dopravy a spojov. SDL požaduje ministerstvo výstavby a nechce ho pustit pre SOP, - otvoril „trinástu komnatu“ M. Dzurinda. - Mňa zaujímajú aj tajné dohody medzi SDK a SDI., - poznamenal L. Nagy. - Počkáme si do 20.00 a potom sa vyjadríme. Ale nemali by ste nás tlačif do kúta, - bojoval M. Dzurinda. - My chceme, aby sa koaličná dohoda podpísala, ale žiadame ministerstvo pôdo- hospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pre seba, - opakoval B. Bugár. - My trváme na svojom, ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva nepustíme, - rezolútne vyhlásil J. Migaš. - Ponúkame za ministra pôdohospodárstva SDI; dvoch štátnych tajomníkov, - navrhol B. Bugár. - Ja mám otázku. Ostanú koaličné tézy v prílohe? Ďalej treba zakotvit priority na prvých sto dní, - žiadal P. Csáky. - Do tridsat dní by malo byf programové vyhlásenie vlády. Čo urobíme do sto dní, nie je také dôležité, - filozofoval P. Kanis. - Odporúčam, aby sme upravené tézy zverejnili do týždňa, - predložil dälší návrh B. Bugár. - Nie. To urobi SMK a predloží ich nám, - doplnil návrh M. Dzurinda. - Ak budeme dälej takto meditovat, tak nám hrozí stály kontlikt. Treba sa do- hodnút, že vládny program bude do dvoch týždňov. Netreba tridsat dní. Ministri si to musia sami ošetrit, ustrážit. Súhlasím s úlohami na sto dní ako programom, - vyslovil svoj názor P. Kanis. - Rozumiem podstate, ale nerozumiem „gaťafalšom“. Podpíšeme tézy, a ak ich nebudeme plnif, tak ich môžu zverejnit. Preto si nevymýšlajme robotu, - trocha zvýšeným hlasom povedal M. Dzurinda. Potom I. Šimko predložil programové tézy a otvorené, nedoriešené problémy zhrnuté na jednej strane. O 15.00 sa doplňovala koaličná dohoda a hovorilo sa aj o problémoch obsadzovania funkcií. Aj v SOP to vrelo O 17.45 sa v kancelárii SOP v Ružovej doline uskutočnilo rokovanie jej pred- sedníctva. Na úvod som informoval o situácii na koaličných rokovaniach. - Požadujeme podporu na post prezidenta. Tri strany to od začiatku podporujú, SDK sa k tomu vyjadrí dnes o 20,00. Zatial’ máme prísTub pre P. Hamžíka na post podpredsedu vlády pre európsku integráciu. Žiadali sme ministerstvo dopravy a spojov, resp. ministerstvo výstavby. Nechcú nám dat ani jedno, navrhujú nám ministerstvo pre privatizáciu alebo ministerstvo kultúry. Ak SDK neodsúhlasí text v koaličnej dohode o volbe prezidenta, tak si opät nárokujeme tri ministerstvá, resp. podpredsedu vlády a jedno silné a druhé slabšie ministerstvo, - vysvetlil som na úvod. - Máme staženú vyjednávaciu pozíciu. Situácia je taká ako pred dvoma týždňa- mi. Chcú nám dat omrvinky. Nesmieme ostat na prezidentovi, podpredsedovi vlády a jednom nezaujímavom ministerstve. Naši členovia a 270 tisíc voličov by nám to neodpustili. Myslím, že sme mohli uhrat troch členov vlády, kultúru iba vtedy, ak by bola tretím rezortom. Ministerstvo privatizácie by sme nemali brat a minis- terstvo výstavby je málo. Nehovorilo sa o štátnych tajomníkoch, ústredných orgá- noch atd’. Bojím sa, že nezohráme dôstojnú úlohu, mali by sme trvat na ministerstve dopravy a spojov. Mne nešlo 0 osobnú účast vo vláde, - tvrdil P. Hamžík. - Situácia je nesmierne komplikovaná. Nemôžeme to kompenzovat štátnymi tajomníkmi? - opýtal sa Š. Šlachta. - Budú nás tlačil do dvoch štátnych tajomníkov, a ak by sme chceli štyroch, uvidíme. Ale mali by sme chciet poriadny rezort, - opakoval P. Hamžík. - Ak si to žiadate, som ochotný odíst od rokovacieho stola, - neudržal som sa. - Počkajme, ako sa SDK vyjadrí k prezidentskej otázke. Mali by sme sa usilo- vat o štyroch až piatich štátnych tajomníkov a ústredné orgány, ~ navrhol J. Bílek. - Dostane Demokratická únia pät ministrov? - opýtal sa Š. Šlachta. - Mám pocit, ako keby Hamžík už bol predsedom a rozhodoval o všetkom sám. Ako keby naozaj len to bolo dobré, čo prerokoval on. Nič z toho, čo dohodli na začiatku, neplatí. Nie je pravda, že nechcel íst do vlády. Vyjadrite sa všetci čo máme urobit, či naozaj ustúpit od rokovacieho stola, ked’ nám nedajú, čo my chce- me?! - povedal som podráždeným hlasom. - Situácia je zložitá. Ak odídeme od rokovacieho stola, nesieme za to zodpo- vednost, ak sa nevytvorí koalícia, - dodal F. Petrák. - Otázka prezidenta je pre SOP dôležitá, - konštatoval Š. Šlachta. - Chceme ekonomického ministra. Oni si už rozdelili hospodárstvo, - znova sa ozval P. Hamžík. - Ja vám prajem dobré nervy. Nie je problém v tom, aby sme ustúpili od požia- davky na prezidenta. Pýtaj ešte ekonomické ministerstvo, - navrhol M. Mesiarik. - Na ministra kultúry boli traja kandidáti: Ladislav Ballek, Milan Kňažko a ja, - konštatoval Š. Šlachta. Na základe diskusie sme prijali uznesenie predsedníctva SOP, aby sme na koa- ličných rozhovoroch žiadali troch štátnych tajomníkov a dälších dvoch z ekono- mických rezortov, text o prezidentovi, podpredsedu vlády, dälej ministerstvo dopravy a spojov, resp. ministerstvo výstavby. Potom sme spolu rokovali s J. Bílekom a s kandidátmi Ing. Štefanom Vranovským a Ing. Igorom Kozákom na ministrov výstavby, resp. dopravy a spo- jov. O 20.30 sme pokračovali v koaličných rokovaniach v Primaciálnom paláci 0 otvorených otázkach v koaličnej dohode. - Béla Bugár žiadal doplnif dohodu o doplnok č. 2, čo urobí vláda do sto dní. Musíme si povedat, čo je teraz najhlavnejšie. Niektoré veci naozaj nestihneme, sústred’me sa len na hlavné veci, - navrhol som. - Ide aj o veci, ktoré som počul prvýkrát, a sú to požiadavky SMK, - ozval sa P. Kanis. - Prekáža mi, že sa k našim požiadavkám takto pristupuje, - neodpustil si poznámku B. Bugár. - Ešte pred tromi týždňami sme svoje požiadavky predložili, - dodal P. Csáky. - Treba rozdelit, čo urobíme hned’, čo do sto dní a čo za štyri roky. Ďalej otvo- renie otázky koaličnej dohody, problém prezidenta, štyroch podpredsedov vlády, - navrhol P. Kanis. Trojkoalícia? Nie! Od 21 .45 do 23.00 bola prestávka, v rámci ktorej nám podali večeru a stretli sme sa na dvojstrannom rokovaní s SMK. Kedže medzi SMK a SDI, vznikol kvôli postu ministra pôdohospodárstva, les- ného a vodného hospodárstva neriešiteTný problém a ani jeden nechcel ustúpit, snažil som sa B. Bugára a jeho kolegov presvedčit, že by nebolo dobre, keby na tomto poste mala stroskotat celá koalícia. Vedel som, že s pridelením tohto postu pre SMK nesúhlasila nielen SDL, ale ani SDK a, úprimne povedané, ani SOP. Preto som bol ochotný ustúpit v ich prospech, pokial išlo o post ministra stavebníctva, ale pridelenie ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sme nemohli podporit, lebo slovenská verejnost by sa s tým tažko vyrovnala. SMK však trvala na svojom, lebo to bola jedna z ich základných požiadaviek. Opakovali niekoľkokrát, že nemajú mandát od tejto požiadavky ustúpiť. Po prvýkrát uviazli koaličné rokovania na mŕtvom bode a reálne hrozil rozpad ešte neexistujúcej koalície. Pretože orgány SMK permanentne rokovali, mali mož- nost ešte svoje stanovisko s ich súhlasom korigovat. Medzitým ma zavolali na roko- vanie M. Dzurinda a J. Migaš a navrhli mi, aby sme vytvorili trojkoalíciu SDK, SDI: a SOP so 78 poslancami, ked~e sa s SMK nedá dohodnút, že budeme aj my z toho profitovat a získame viac ministerských kresiel. - Nemôžem s tým súhlasit, aj keby sme získali neviem čo. Pred voTbami sme hlásali, že vytvorime spoločnú koalíciu z celej opozície a teraz, ked’ sme spolu zís- kali ústavnú väčšinu, kvôli nejakému ministerskému postu nevytvoríme spoločnú koalíciu? Zahraničie by nás za to určite kritizovalo, - vysvetlil som stanovisko za SOP. - Ale nasilu koaličnú dohodu podpísat nemôžeme. Ty súhlasíš, aby SMK mala ministra pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva? - opýtal sa ma J. Migaš. - Nie. Ja som im to otvorene povedal. Dá sa to vykompenzovat inými minister- skými postami, napriklad, my sme im ochotní prepustit ministerstvo výstavby, - vysvetl’oval som. Potom sme pokračovali v multilaterálnych rokovaniach. S vytvorením trojkoalí- cie sme nesúhlasili, čo sa medzitým dozvedela aj SMK. Pokúsili sme sa preto znova dohodnúť. - Ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vraj nedo- staneme. Zdravotníctvo nechceme. Naša republiková rada priebežne zasadá, pokú- sime sa vynútiť si iné rozhodnutie. Čo sme navrhli my, respektíve žiadali, to nám nedali, napríklad ministerstvo výstavby, ministerstvo dopravy a spojov, minister stvo práce a socíálnych vecí, - takmer rezignovane konštatoval B. Bugár. - Urobíme ústupok, vymeníme minísterstvo výstavby za ministerstvo privatizácie v prospech SMK za ústupok pri delení miest štátnych tajomníkov, - navrhol som. - Tlačíte nás do kúta. Je tu časová tieseň. No dobre, zoberieme aj kultúru; súhlasil M. Dzurinda. - Tak to vyzerá, že budeme predsa len musiet íst do tvrdej opozície, - ustaros- tene povedal B. Bugár. - Je to vaše sväté právo, Béla, - uznal M. Dzurinda. - Žiadam SDĽ, aby vážne myslela na náhradu za ministerstvo pôdohospodár- stva, lesného a vodného hodpodárstva, - povedal P. Csáky. - Musíme sa dohodnút, aby sme zostali štyria. Inak nemôžeme sTúbit podporu na schválenie ústavného zákona o priamej volbe prezidenta, ale ani schválenie ústavného zákona o komunálnych volbách, - dodal som. - Treba si povedat, čo neprinesieme, ak nebudeme vo vláde, napríklad zahra- ničné súvislosti. Nič zlé sme neurobili, aby ste nás takto museli trestat, - spýtavo konštatoval L. Nagy. - Ja vidím možnost riešenia tohto problému v kombinácii, t. j. ministerstvo výstavby, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo privatizácie, ministerstvo zdravotníctva a štátnych tajomníkov, - snažil sa o riešenie P. Kanis. - My chceme minísterstvo žívotného prostredia, - ozval sa A. Juríš z SDK. Na to štyria zástupcovia SMK opustili miestnost a šli celú problematiku prero- kovat na svoju republikovú radu. Čakali sme na nich do pol tretej nad ránom. - Chceme štátnych tajomníkov na ministerstve školstva, ministerstve pôdohos- podárstva, lesného a vodného hospodärstva, ministerstve vnútra, ministerstve finan- cií. Ďalej máme záujem o obsadenie fondov, a to: pozemkového, trhovej regulácie, integračného, - vrátil sa s rezolútnou požiadavkou B. Bugár. Táto Bugárova požiadavka na obsadenie dvoch fondov bola neskôr pri koalič- ných rozhovoroch štyroch lídrov (J. Migaš, M. Dzurinda, R. Schuster a B. Bugár) potvrdená. - Ak sa SMK rozhodla pre post ministra výstavby, potom SDI. žiada od SDK rezort školstva, ministrom by mal byf Ftáčnik, - vyrukoval s požiadavkou J. Migaš. - Súhlasíme, i ked’ náš Harach je špička, - odpovedal M. Dzurinda. Vydýchli sme si. Tým sme koaličné rozhovory na vytvorenie štvorkoalície SDK, SDIJ, SMK a SOP ukončili. M. Dzurinda súhlasil s textom navrhnutým IJ. Fogašom a P. Kanisom, upresneným J. Bílekom po schválení v predsedníctve SDK. „Koaiičné strany sa zaväzujú do týždňa od podpisu koaličnej dohody roko- vaf o spôsobe volby prezidenta republiky (priamo, alebo v NR SR) a podporia spoločného kandidáta vládnej koalície Rudolfa Schustera: ` Tým boli odstránené všetky prekážky a rozpory, ktoré by bránili, aby niektorá zo zúčastnených strän koalíčnú dohodu nemohla podpísat. Potom už zostala len otázka, ktorá z koaličnej štvorky bude môct povedat, že získala viac, ako očakávala. Stále hovorím o štvorkoalícii - SDK, SDl:, SMK, SOP, ktorá takto vystupovala aj navonok. Ked’ si však uvedomíme, že len v SDK bolo d’alších päť strán a v SMK tri a každá z nich mala svoje nároky, tažko povedat, získanie ktorého postu bolo vítazstvom alebo prehrou. I ja som sa obával, že naši členovia nebudú spokojní s dosiahnutými výsledka- mi zakotvenými v koaličnej dohode, najmä pokial’ šlo o ministerské posty. Čiastoč- ne sme si však „polepšili“ štyrmi štátnymi tajomníkmi: na ministerstve dopravy a spojov, kde sme navrhli Ľ. Macháčka, na ministerstve hospodárstva J. Sabola, na ministerstve spravodlivosti J. Mazáka a na ministerstve vnútra I. Budiaka. Pavol Hamžík sa stal podpredsedom vlády pre európsku integráciu a ministerkou privati- zácie sa stala Mária Machová. Samostatným problémom koaličných rozhovorov boli aj tzv. neotváratel’né témy. Týkali sa predovšetkým SMK a čiastočne aj SDK. Koaliční partneri SDK, SDL a SOP sa obávali, aby sa pri rokovaní o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros (najmä po po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v Haagu) nepridala SMK na stranu Maďarska. Ďalej to boli otázky okolo možnosti zrušenia Benešových dekrétov, ktoré niektorí predstavitelia mad’arskej menšiny podporovali. Ďalej to bola otázka vytvorenia územnej autonómie na etnickom princípe na južnom Slovensku, ale aj dälšie, ktoré by mohli ohrozif stabilitu koaličnej vlády ako celku. Preto sme sa dohodli, že tieto veci nebudeme počas platnosti koaličnej dohody otvárať. Rovnako sa to týkal.o aj problému presadzovania alternatívneho dvojjazyčného školstva na úkor škôl s vyučovacím jazykom madärským. Súčasne sme sa dohodli, že vláda bude garantovat zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám. Na celoštátnej úrovni bude riešit prípravu pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov vjazykoch menšín, uzatvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich vysokých škôl. Súčasne vláda podporí vysielanie občanov SR do zahraničia a bude vytvárať podmienky pre zriadôvanie pobočiek zahraničných univerzít. Táto formulácia sa dosiahla po niekolkohodinových rokovaniach s koaličnými partnermi. Pôvodnou požiadavkou SMK bola madärská univerzita alebo fakulta na prípravu teológov, učitel’ov, kultúrno-osvetových pracovníkov, s čím sme nesú- hlasili. Kým s SMK sme dospeli k dohode pri riešení chúlostivých otázok v podmien- kach Slovenska tým, že sme vel’mi exaktne uviedli, čo zostane počas platnosti koa- ličnej dohody tabu, pri rokovaniach s SDK ich cirkevné požiadavky po dohode neboli uvedené v koaličnej zmluve. O to viac nás potom prekvapilo, ked’ tieto požiadavky žiadali zakotvif do vlád- neho programu. Išlo predovšetkým o tento okruh problémov: I . zrovnoprávnenie cirkevného a štátneho školstva na rovnakej úrovni 2. zriadenie katolíckej univerzity 3. zmluva s Vatikánom Napriek tomu, že sme s týmto návrhom na koaličných rozhovoroch nesúhlasili, na koaličnej rade minister spravodlivosti Ján Čarnogurský to žiadal zahrnút do vlád- neho programu. Kedže sme to neschválili, pri hlasovaní o programovom vyhlásení, teda de facto o udelení dôvery novej vláde, Ján Čarnogurský ako jediný člen vlády hlasoval proti vládnemu programu. Pri výbere ministra spravodlivosi sme po dlhšej diskusii súhlasili s jeho menovaním, hoci nie je členom SDK a nespĺňa podmienky pre členstvo vo vláde, lebo členmi vlády môžu byt členovia strán tvoriacich koalí- ciu alebo nečlen strany po dohode s ostatnými koaličnými partnermi. A akoby to ešte nestačilo, pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády v Národnej rade SR, na nemalé prekvapenie poslancov SDĽ, SMK a SOP, vyšiel poslanec opozičného HZDS Peter Brňák presne s týmto návrhom, ktorý sme SDK odmietli v koaličnej rade. Za pomoci opozičných poslancov bol nakoniec aj schvá- lený. Mohlo sa to stat aj preto, že poslanci SDK s tým určite museli počítať, lebo hlasovali dost jednotne, až na niektorých jednotlivcov, ktorí si veTmi dobre uvedomovali, že týmto konaním po prvýkrát porušili závery koaličnej rady. Podpis koaličnej dohody Noc z utorka na stredu, z 28. na 29. októbra 1998, definitívne uzavrela koaličný maratón SDK, SDĽ, SMK a SOP. Tak ako sme to všetci sľúbili, v tomto termíne bola koaličná dohoda pripravená na slávnostný podpis v stredu 29. 10. 1998 0 18.00 hod. v Primaciálnom paláci v Bratislave. Pred podpisom, podl’a dohody, zástupcovia jednotlivých strán ešte raz skontro- lovali, či je koaličná dohoda napísaná presne v tom duchu, ako sme sa na koalič- ných rozhovoroch dohodli. Nakoniec sme koaličnú dohodu podpísali slávnostným spôsobom v prítomnosti hlavných predstavitel’ov koaličných strán, televíznych kamier a novinárov. Po podpísaní dohody sme si pohárikom sektu pripili na zrod novej koalície a novej vlády. Na krátkom brífingu postupne vystúpili predsedovia koaličných strán. Vo svojich vystúpeniach sme sa všetci zhodli, že máme pevnú vôlu zotrvat v tejto novej koalícii počas štyroch rokov. Na záver koaličných rozhovorov Ked’ sa nám 28. októbra 1998 ráno o pol štvrtej konečne podarilo odstránit posledné rozpory, všetci sme si vydýchli. Síce utahaní, unavení, nevyspatí, ale predsa len lepšie naladení ako po iné dni počas koaličných rozhovorov. Naše vel’ké úsilie bolo korunované spoločným výsledkom, o ktorý sme sa takmer mesiac usilovali. V túto noc sa narodila nová slovenská vláda a koaličná dohoda. Nálada vo všetkých štyroch táboroch však tomu nenasvedčovala. Každý z nás chcel viac, ako v koaličných rozhovoroch dosiahol. Aj my sme mali podobné poci- ty. Mohli sme mal aspoň jedno silové či ekonomické ministerstvo. Ale ak by sme boli trvali na našich pôvodných podmienkach a nehTadali konsenzus, ktovie, akým smerom by sa rokovania s koaličnými partnermi uberali. A či by vôbec vznikla štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP. Našou snahou bolo od začiatku vytvorit štvorkoalíciu a udrža~ ju do konca volebného obdobia. Preto sme aj počas rokovaní boli ovePa ústretovejší voči kom- promisom ako ostatní partneri. I ked’je pravda, že nám silnejší partneri, najmä SDK počas rokovaní, podobne ako niektorí novinári z ich tábora, dali viackrát pocítit, akí sme slabí, že sa nemáme s našimi ôsmimi percentami čo roztahoval. Písali dokonca o akomsi prepade SOP vo voTbách. Títo páni vel’mi rýchlo zabudli na politickú situáciu a na postavenie opozície pred vznikom našej strany. Tvárili sa, ako keby nevedeli, že práve SOP prispela k väčšej účasti voličov, a tým aj väčšej pravdepodobnosti vítazstva opozície vo voľbách. Zabudli na frontálnu ohováračskú a diskreditačnú kampaň v Slovenskej televízii v rámci predvolebnej kampane, najmä proti mne a ďalším lídrom SOP. V nej od vzniku našej strany neodznela ani jediná pozitívna veta na našu adresu. Navyše, nedostal som šancu ani raz vystúpif v Slovenskej televízii na svoju obranu. Slovenská politická scéna si od roku 1989 nepamätá, že by sa niekedy voči niekto- rej strane, ale hlavne voči jej lídrom, viedla taká špinavá a urážajúca kampaň. Nie náhodou dal V. Mečiar vopred milosť redaktorovi P. Kapustovi, lebo obi- dvaja dobre vedeli, že sú na tenkom ľade a prípadný súd by som vyhral. O čo viac sa ušlo mne a našej SOP, o to menej sa dostalo SDK a SDĽ. Najmä SDĽ V. Mečiar šetril, lebo ju považoval za budúceho koaličného partnera. Je prinajmenšom neseriózne, ak sa novinári nevedia odosobnit od svojej jednostrannej politickej náklonnosti ani vtedy, ked’ ide naozaj o spoločnú vec celej opozície pre vítazstvo v parlamentných volbách, a tým definitívnu zmenu nedemokratického štýlu vládnutia reprezentovaného V. Mečiarom. Ak sa prieskumy verejnej mienky pohybovali minimálne na úrovni 14 percent v prospech SOP, nebola to náhoda. Ak sa práve pod vplyvom útokov STV na moju osobu a dälších predstavitel’ov SOP predsa len HZDS podarilo znížiť naše predpo- kladané volebné výsledky, nemali by to novinári ironizovaf, tým skôr, že naše zníženie percent v posledných dňoch pred volbami sa nestratilo lebo voliči prešli na stranu opozície, predovšetkým k SDĽ, ale aj k SDK. Napriek poklesu percentu- álnych výsledkov oproti predpokladom SOP zohrala nenahraditeTnú úlohu v parla- mentných volbách 1998, lebo bez nej by opozícia nezískala ústavnú väčšinu v par- lamente. Druhý doležitý faktor, ktorý hovorí v prospech SOP je, že bez nej by sotva vznikla koalícia SDL, SDK, SMK, SOP. Bola to práve SOP, ktorá sa od svojho vzniku netajila tým, že bývalá opozícia sa musí zjednotit spolu s SMK. Túto zása- du sme v praxi aj presadzovali a verejne propagovali v rámci predvolebnej kampa- ne, ale aj počas koaličných rozhovorov. Ešte smutnejšie je ked’ bagatelizujú naše volebné výsledky strany zoskupené v SDK. Pritom si neuvedomujú že SOP so svo- jimi 13 poslaneckými kreslami v porovnaní so stranami z vnútra SDK je silnejšou ako sú DÚ, DS a d’alšie dve strany spolu, hoci sú na politickej scéne už oveTa dlhšie. Tak ako je SDK silná len vtedy, ked’ pôsobí kompaktne ako jedna strana aj navo- nok, tak bude silná naša nová koalícia len vtedy, ak vydrží spolu štyri roky, aby sme mohli riešit nahromadené vážne ekonomické a politické problémy. Najviac sa začalo diskutovat, najmä v radoch SDK o texte koaličnej dohody, v ktorom som bol uvedený ako spoločný kandidát koalície na funkciu prezidenta. Znova použili ako hlavný argument že SOP nemá na to nárok vzhladom na osem- percentný výsledok vo voTbách. Ak by sa volba prezidenta konala v parlamente, mohli by si robit zásluhy, že som bol zvolený hlavne s podporou SDK, SDI. a SMK. Ale ja som bol vždy za priamu volbu, hoci spočiatku, po mnohých presviedčaniach, som bol ochotný pristúpit aj na volbu v parlamente, pokiaT by to štyria koaliční partneri žiadali. J. Langoš však už počas koaličných rozhovorov naznačil, že SDK nevie zaručiť v tajných vol’bách v parlamente všetkých štyridsatdva hlasov pre mňa. Bol za mnou aj môj kolega, žilinský primátor a poslanec Ján Slota a povedal mi, že ak budem kandidovat za prezidenta v parlamente, vie mi zaručif 14 hlasov SNS. Stál som naozaj pred dilemou, či sa vzdať toho, čo som pred volbami sľúbil, t. j. podporiť priamu volbu prezidenta, alebo nechat volbu na parlament. Nakoniec predsa len zvítazilo moje svedomie nesklamat dôveru občanov. Sám som prišiel s návrhom, aby sa voTba prezidenta uskutočnila priamo občanmi. Týmto činom mi spadol aj kameň zo srdca, lebo by som sa asi tažko vyrovnával v živote s tým, že som z vlastnej viny nedodržal sľub. Na druhej strane treba otvorene povedat, že zahraničie by bolo privítalo keby sme prezidenta boli zvolili čo najskôr, lebo kým štát nemá v činnosti tri základné funkcie moci - parlament, vládu, prezidenta, stále je považovaný za nie celkom dôveryhodný. Podobné zmýšľanie mali aj predstavitelia SDĽ, ktorí od začiatku navrhovali aby sme rýchlo zvolili prezidenta v parlamente a súčasne schválili ústavný zákon najeho priamu volbu. Zvolit tzv. dočasného prezidenta na rok či dva by nebolo dobrým signálom do sveta. SMK spočiatku tiež presadzovala priamu volbu, ale v krátkom čase prišla na koaličné rozhovory s tým, že si urobila prieskum medzi svojimi voličmi a tí neboli proti volbe prezidenta ani v parlamente v záujme urýchlenej stabilizácie politickej a ekonomickej situácie v našej krajine. Moje roz- hodnutie verejne vyhlásit, že presadzujem priamu volbu prezidenta, privítali koa- liční partneri, najmä SDK, s veľkým uľahčením. Myslel som si, že sa tým upokojí hladina vnútri SDK, najmä konzervatívneho krídla pôvodného KDH, ovplyvňovaného J. Čarnogurským, ale mýlil som sa. Najprv vystúpil František Mikloško, že nepodporí moju kandidatúru, lebo som bývalý komunistický funkcionár. Velmi ma prekvapilo, že práve on; ktorý sa, mimochodom, ku mne dovtedy správal celkom kamarátsky, vyšiel s takým vyhlá- sením v rozpore s koaličnou dohodou. Spomínam si, ked’ v roku 1990, po prvých demokratických volbách na Slovensku ako nový predseda Slovenskej národnej rady skladal sľub (dobrovol’ne) do mojich rúk ako bývalého predsedu SNR a súčasne ma požiadal, aby som zostal sediet vedľa neho za predsedníckym stolom počas celej ustanovujúcej schôdze, lebo na záver rokovania chcel na moju adresu povedat nie- kol’ko ďakovných slov. Nečakal som žiadne slová vdäky, ale priznám sa, že som bol milo prekvapený, ked’ na moju adresu povedal približne tieto slová (mimochodom je to v stenografickom zázname z rokovania SNR 1990 presne zaznamenané): ... pri prechode z totalitného režimu k demokratickému, nemôžem nespomenút tu prítomného pána Rudolfa Schustera, ktorý urobil prvý prienik do starých štruk- túr a otvoril cestu demokracii na Slovensku a potom stále dälej... Ak F. Mikloško mi po určitom čase znova nevie príst na meno len pre moju komunistickú minulost, ku ktorej sa stále hlásim, lebo som nepretržite pracoval pre Košice a Východoslovenský kraj, neviem to pochopit. Nikto iný, len tí, s ktorými som v tom čase žil a pre ktorých som pracoval, majú právo ma hodnotit a vyslovit názor o mne a mojom konaní. Ale rozhodne nie tí, ktorí ma v tom čase ani nepo- znali a žili inde a hodnotia ma iba podl’a funkcií, ktoré som zastával. Ak som mal dôveru aj po revolúcii 1989 v slovenskom parlamente, ak ma Košičania po roku 1989 už dvakrát zvolili za svojho primátora, je to rozhodne viac ako to, čo tvrdí F. Mikloško alebo novinári im naklonení. Preto ma už ani neprekvapilo, ked’ sa na scéne, podľaa presného scenára, objavil dálší neoblomný kritik a „kádrovčík nového typu“ z radov konzervatívneho krídla KDH, poslanec Vladimír Palko. Ten zobral spravodlivost do svojich rúk (pripome- nulo mi to niekdajšie „inkvizičné“ Fórum spravodlivosti v Košiciach) vo veci posu- dzovania mojej osoby ako bývalého komunistu a člena ÚV KSS. Aj ked’ sa nezú- častňoval na koaličných rokovaniach, jeho „dôverné informácie“ ho vraj oprávňo- vali k tomu, aby hovoril verejne o mojom tzv. vydieraní pri koaličných rokovaniach SDK, SDL, SMK a SOP, len aby som sa stal spoločným kandidátom koalície na prezidenta SR. Dokonca ma vyzval, aby som sa priznal, ako som vydieral koa- ličných partnerov. Je to až smiešne, čoho sú niektorí 1’udia schopní, ako keby naozaj boli tu na tomto svete predurčení na to, aby hodnotili, kto je dobrý a kto zlý človek, kto sa na čo hodí a podobne. Neviem síce, z čoho títo páni vychádzajú, ked’ sa takto správajú. Je už desat rokov po revolúcii. Boli prví, ktorí z toho fažili, ked’sa dostali spolu s VPN k moci. Prví privatizovali a rozdel’ovali náš spoločný majetok. Nehovorím to preto, že by som závidel. Len konštatujem, že ak mali dôveru po revolúcii, prečo si ju neudrža- li, prečo tu prišlo vládnuť iné hnutie, ked’sú oni tí lepší a spravodlivejší? Zrejme sa im tažko priznáva, že asi sklamali občanov. Ak ľudia dávajú prednost pri voľbách niektorým bývalým komunistom, asi majú s nimi lepšie skúsenosti a viac im veria. Desat rokov je dostatočný časový priestor, aby sa každý preukázal, čo vie, aký je a čo urobil pre naše Slovensko. Dnes už nestačí povedaf 1’ud’om, ja som nebol komu- nista, dnes to už nestačí ako najvyššia kvalifikácia, ako počas revolúcie. Prichádza čas skutočnej pravdy, posudzovania 1’udí nie podTa strany či hnutia, podl’a toho či bol disident, či komunista, ale podTa toho, či je charakterný človek, či vie dodržat sľuby, a hlavne, či vie premenit sTuby na skutky. Komunálne volby v Košiciach na jeseň 1994 a opäf v roku 1998 potvrdzujú moje slová. V tomto meste od revolúcie 1989 do roku 1994 boli primátori z radov KDH, aj koalícia KDH, DÚ a DS získala trojpätinovú väčšinu v mestskom parlamente. Obyvatelia Košíc môžu porovnávat, v akom stave zanechali mesto oni, a ako vyzerá dnes. V roku 1994, ale aj počas štyroch rokov môjho pôsobenia na poste primátora mesta, sa Košičanom otvorili oči, ked’ videli neustále útoky, invektívy a nemiestnu kritiku na moju adresu ako bývalého komunistu, lebo komusi vyhovovalo znevažovat výsledky mojej práce. Pripisovali mi veci, s ktorými som nemal nič spoločné, a brzdili rozvoj mesta obmedzovaním výdaja finančných prostriedkov. Nakoniec vytvorili kauzu o kolap- se mesta vzhl’adom na jeho vraj katastrofálne zadlženie a podobne. Skutočnost však bola celkom iná. Počas môjho funkčného obdobia sa majetok mesta zvýšil o 24 miliárd korún a zadlženost mesta bola schválená trojpätinovou väčšinou poslancov v mestskom zastupiteľstve. Košičania čoskoro postrehli, kto čo sl’ubuje a kto čo pre nich robí. A preto po vzniku SOP pochopili, že ak chcú uľahčit situá- ciu mne a mestu, aby sme znova neboli pod politickým tlakom KDH, DS a v nepros~ech mesta, musia mi pomôct aj pri volbe poslancov do mestského zastu- pitel’stva. Ano, bol som milo prekvapený, ked’ SOP tu získala 26 poslancov a spolu s koalíciou SDĽ. a SDDS sme získali trojpätinovú väčšinu, čo nik z nás nečakal. Ak k tomu ešte prirátam svoje nebývalé vítazstvo v primátorských volbách, v ktorých som získal viac ako 75 percent všetkých hlasov, je to najlepšia odpoved’ mikloškovcom, palkovcom a im podobným.