Lennon, Einstein, Valek
John Lennon: Working Class Hero (Hrdina pracujucej triedy)
(volne prelozeny uryvok z piesne)
Doma ti ublizuju
a v skole ta sltcu
Nenavidia ta, ked si mudry
a opovrhuju hlupymi
Az kym si tak posrato zmateny
ze prijmes ich pravidla
Hrdina pracujucej triedy musi byt silny
Drzia ta nadrogovaneho
sexom, nabozenstvom a televiziou
A ty si myslis, ze si taky mudry
a nezavisly a slobodny
Hrdina pracujucej triedy musi byt sam sebou
Albert Einstein: Preco socializmus? (Monthly Review, 1949)
Situaciu, ktora vladne v hospodarstve zalozenom na sukromnom vlastnictve kapitalu, charakterizuju dva zakladne principy: po prve to, ze prostriedky, ktore sluzia na vyrobu (kapitalu), su v sukromnych rukach. Ich vlastnici s nimi zaobchadzaju podla vlastneho uvazenia. Po druhe potom to, ze mame negarantovane pracovne zmluvy. Iste v tomto zmysle neexistuje cisty kapitalizmus. Treba najma povedat, ze robotnici dlhodobym upornym politickym bojom dokazali zaistit o nieco vylepsenu podobu negarantovanych pracovnych zmluv pre urcite kategorie pracujucich. Vo všeobecnosti sa vsak sucasna ekonomika od „cisteho“ kapitalizmu velmi nelisi.
Cielom vyroby je zisk a nie spotreba. Nic nezarucuje, ze vsetci, ktori mozu a chcu pracovat, dokazu najst zamestnanie. Armada nezamestnanych tu bude stale. Robotnik sa neustale boji o miesto. Z technickeho pokroku nezriedka plynie skor zvysenie nezamestnanosti ako ulahcenie tazkej prace. Vidina zisku v spojeni s konkurenciou medzi kapitalistami ma za nasledok nevyvazenost pri hromadeni a vyuzivani kapitalu, co vedie k cim dalej hlbsim krizam. Nezkrotna konkurencia sa prejavuje plytvanim prace a mrzacenim socialneho citenia jednotlivca.
Toto mrzacenie povazujem za najvacsie zlo kapitalizmu. Jeho nasledky nesie cely nas vzdelavaci system. Student sa uci pristupovat ku spolocnosti ako ku konkurencii a vstepuje si, ze zistny uspech je najlepsou pripravou na buducu karieru.
Som presvedceny, ze eliminovat toto nebezpecenstvo sa da len jednym sposobom, a to nastolenim socialistickej ekonomie a zavedenim socialne orientovaneho skolstva.
Miroslav Válek: Slovo
(úryvky)
...
nechaj to biele dieťa
- už spalo by!
Tak zasa vyťahuješ staré žaloby?
My little boy! Týka sa ťa predvolebný boj?
Modli sa a pracuj. A trocha sa aj boj.
...
Ach ako blízko to je. Až to mrazí.
Zasa nejaké zmeny?
Zasa pád?
Komunizmus?
Červený jazyk
vyplazený
na Západ!
Nechajte ten svet, nad ktorým sa mračí,
kde čas sú peniaze. A kde je čas račí.
Kde slnko na teba sa díva spopod obočia,
kde naopak plynú stáročia.
Nechaj jeho sýtosť, jeho hlad,
kŕčové žily jeho autostrád
a k plátenkám konopným sa vráť!
Tvár spotenú si do nich poztieraj
a načúvaj: taj každá veraj
inú hudbu skrýva.
Tam je aj skala citlivá a živá
a pre každého sa tam nájde pekné slovo.
Ach, zázračný je to dážď, keď prší ovos!
Tam voda ako voda, chladná je a dobrá
a slnko ako jastrab padá do brál
a blýska sa a hromy divo bijú,
les svoje litánie tam odrieka
a tam aj o polnoci stretneš človeka.
...
Komunista, napríklad,
absolútne vymyká sa schéme.
To sú tie taje anatómie:
Nepríjemný je živý
a mŕtvy nebezpečný je.
...
„My, národy, z každého kúta Zeme a každej pleti:
Žalujeme a v mene sveta, čo sa narodí v bolesti a kŕči,
chceme s ostatnými do jedného radu vystáť si svoje šťastie.
Zub múdrosti nám rastie. Vlčí.
Stále väčšie sú oči nášho hladu. A stále menší je náš strach.
Bite na poplach!
Hovor vždy pravdu,
aj keď slovo vyhýbavé
bolo by práve lákavé.
Nepridávaj ho k veciam
ako cukor ku káve.
Hovor pravdu,
aj keď oči kole.
Pravdy holé
bývajú občas horké.
Nezníž sa nikdy k výhovorke!
Nehovor:
Vec riešiť sa dá
takto, aj takto.
A cieľ vždy
na podstatu faktov.
No, predovšetkým, vyhýbaj sa fráze.
Nevoď ju všade ako psíka na povraze.
Neschovávaj sa za pamiatku
a necituj ho v každom druhom riadku.
Lenin žije
a oslepí ťa bleskom svojej irónie.
Lenin, to sú myšlienky a činy.
Pozeraj sa svetu na hodiny
a buď vždy o pol kroka vpredu.
Uč sa, no nepreskakuj triedu.
Komunista je v doživotnej škole
neprepadni!
Trpezlivo stúpaj po rebríku vôle.
Čím viacej vieš, tým buď menej chladný.
Cudzí než vlastný.
Nedaj ho ako cenu do tomboly.
Vedz: žiješ, aby iní boli šťastní.
Ak sa ti zdá, že si príliš na výslní,
zhasni!
Nemáš právo na súkromné luny.
Ani v láske neklam,
ani v básni.
Vždy buď láskyplný
k tým, čo vrátili sa z pekla
samoty.
Poznali aspoň toľko ako ty.
Nauč sa rozoznávať ozajstnú tvár ľudí.
Váž si tých, čo sa k zlu obracajú čelom.
A buď tvrdý
len k nepriateľom.
Nadovšetko miluj rodný jazyk,
svoju reč.
Je zamat
a je meč.
Nevhodný dotyk nech ju nepokazí.
So slovami hovor, iba keď ste sami.
Vyberaj ich ako drahokamy.
Nie každé je také ako včera.
Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové.
Zavrhni nezrozumiteľné,
aj tie, čo rodia nudu.
Ber slová priamo z dielne
konštruktéra:
z ľudu!