Pavel Džuban: Tolkien a poznanie sveta

Začať o beletristickom diele slovami počítačovej terminológie? Keby sa jednalo o "obyčajné" dielko, bolo by to zaiste scestné. Ja sa však mienim zaoberať dielom Johna Ronalda Reuela Tolkiena. Začnem teda takto: J. R. R. Tolkien vytvoril svojím hlavným dielom virtuálnu realitu v dobe, keď ešte neexistovala, ani tento pojem nebol zavedený, a ani ju nebolo na čom vytvoriť: jednoducho preto, lebo nebolo počítačov. Keby sme začali pátrať po tom, čo je "virtuálna realita", našli by sme nejednu definíciu. Vo všeobecnosti ide o snahu o čo najvernejšie modelovanie reality. A práve v tom bol pán Tolkien majster nad majstrov. A veru nedosiahol to cestou otravných detailných popisov všetkého možného aj nemožného.
Stalo sa raz, že som kolegovi našiel na stole knihu s názvom Hobit. Autorom bol mne vtedy načisto neznámy J. R. R. Tolkien. Opýtal som sa, čo to je a dostalo sa mi vrelého odporúčania, ak pravda mám rád rozprávky. Podmienku náhodou a napriek veku spĺňam a tak som sa onedlho pustil do čítania. Knižka ma dostala hneď od prvých stránok, kde som objavil pronárod hobitov, vzápätí trpaslíkov, tak nepodobných tomu záhradno-sádrovému klišé. A čarodejníka Gandalfa. (Skúste ho hľadať v Pavučine - vyhľadávač vás zavalí odkazmi. A podobne mnoho ďalších mien z Tolkienovho diela.) Pustil som sa do putovania tajuplnými končinami Stredozeme a sledoval som strhujúci príbeh trpaslíkov, vracajúcich sa domov. A že moja fantázia pri čítaní knižky vytvára film natoľko verný, že dej prežívam ako účastník, bál som sa spolu s Bilbom Bagginsom v tme tajov plného Temného lesa a pri boji s obrovskými pavúkmi, opatrne som sa zakrádal chodbami väzenia elfského kráľa, pokúšal som sa rozlúštiť hádanky v súboji Bilba so slizkým Glumom v tme chodieb pod Hmlistými horami a rozmýšľal som, aký význam má Prsteň, ktorý našiel v temnote. V tom čase už som vedel, že pán Tolkien sa neuspokojil so stvorením Hobita, ale napísal rozsiahlejšie dielo s názvom Pán prsteňov. Pustil som sa doň, len čo som s Bilbom doputoval naspäť do Hobitína. Bolo mi jasné, že prsteň čudesných vlastností bude v tom cykle hrať prím. Zahĺbil som sa do prvého dielu a priznám sa, že som bol len ťažko vyrušiteľný, kým som sa neprečítal až na koniec posledného. V tej dobe už ma bratislavskí kníhkupci poznali, pretože som priam fanaticky zháňal čokoľvek z pera alebo štetca pána Tolkiena. A v dobách, kedy som čakal na ďalšie dielo, čítal som opäť Hobita a Pána prsteňov.
A tak sa stalo, že z čítania pútavej rozprávky sa stalo "zažratie" do strhujúcej epopeje Pána prsteňov a následne systematické štúdium sveta, ktorý pán Tolkien vytvoril pre potešenie miliónov detí i dospelých - a to už pre tri či štyri generácie vďačných čitateľov. Prečítal som toho za svojho života dosť, ale s tak prepracovaným dielom som sa ešte nestretol. Jedine snáď Alexandre Dumas by mohol konkurovať, ibaže ten opisoval, čo sa naozaj stalo a mal agentov, ktorí mu dodávali fakty. Pán Tolkien všetko vymyslel. Kto už čosi také skúšal, vie, aký je problém udržať "fakty" aby si neprotirečili, aby sedeli dátumy, mená a všetko oostatné. Jednotlivé vydania kníh pána Tolkiena sa počas jeho života navzájom líšili, pretože akonáhle ho čitatelia upozornili, že sa niekde odvoláva na čosi, čo sa ešte nestalo, alebo sa to stalo inde, okamžite takéto chyby odstraňoval. Čítal som samozrejme aj životopis tohto nenápadného pána, a dozvedel som sa, že ak dostal otázku o postave, alebo o nejakej udalosti, pán Tolkien neodpovedal: vymyslím. Povedal: zistím vám to. A zistil toho o Arde a Stredozemi neúrekom. Pre našu lepšiu predstavu a ľahšiu orientáciu objavil mapy a obrázky. Ako jazykovedec preskúmal jazyky a písma (počítačovou terminológiou fonty) pronárodov svojho sveta a vytvoril aj slovníky k nim. Pustil sa aj do skúmania tamojšej teológie, histórie, národopisu. Objavil mnoho bájí, básne, kroniky. Stvoril príbeh stvorenia sveta, jeho osídlenia, sťahovania národov... Tak vznikol Silmarillion, Knihy stratených príbehov, Príbehy Toma Bombadila a mnoho ďalšieho materiálu, v ktorom sa nájdu bytosti vznešené i odporné, v ktorom je zrada i vernosť, hrdinské báje, strhujúci dej a zaujímavé rozuzlenie. A všadeprítomný obdiv ku kráse a viera vo víťazstvo dobra bez klišé happyendu. A možno aj zrnko pravdy o tom našom svete. Poznám zopár rozprávok, ktoré nie sú pre deti. Alebo "len pre deti". V každom veku človek pochopí z takej rozprávky niečo ďalšie. Za všetky spomeniem Exupéryho Malého princa. Tolkienovo veľkolepé dielo je v tomto podobné. Dieťa v ňom nájde tých trpaslíkov, draka, čarodejníkov, bojovníkov a večný boj dobra a zla, ktoré očakáva od rozprávky. A nemusí neustále dekompilovať zvieracie alegórie na charaktery ľudí. Odmenou za namáhanie očiek a hlavičky mu je nádherný príbeh. Kategória -násťročných, odmietajúca rozprávky, má v knihe hrdinskejšie a čestnejšie vzory, než Superman či Rambo. Napriek tomu však akosi reálnejšie, hoci priam spomedzi hobitov či elfov, bytostí naskrze neskutočných v našom svete. No a my dospelí nájdeme pri každom prečítaní - a pri jednom nezostane asi nikto - niečo ďalšie: prvky thrilleru, detektívky, v doplňujúcich knihách krásne ľúbostné príbehy, filozofiu... A veľkolepý "film" o svete, ktorý kdesi existuje tak, ako Ríša fantázie (z Nekonečného príbehu) a ktorý pre nás pán Tolkien začal objavovať už pred šesťdesiatimi rokmi.

Zpět na předchozí stránku

URL: https://members.tripod.com/~jrr_tolkien/index.html